Zelený štvrtok je pomenovaný podľa zelene Getsemanskej záhrady, kde sa Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi. V tradičnom vidieckom prostredí sa dni veľkonočného týždňa, najmä Zelený štvrtok, spájali s viacerými magicko - ochrannými a očistnými praktikami. Súviseli s príchodom jari, s utlmením negatívneho vplyvu zlých síl. Na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu sa ľudia skoro ráno, pred východom Slnka, umývali studenou tečúcou vodou, aby boli zdraví.
Dievčatá, ktoré chceli mať dlhé vlasy, si ich na Zelený štvrtok česali pod vŕbou. V tento deň sa podľa zaužívaných miestnych tradícií mal siať mak. Po zime sa prvý raz vyháňal dobytok na pašu, gazdovia každý kus pohladili vajíčkom aby bol pekný guľatý. Pri vyháňaní dobytka používali rozvinuté rakytové prúty posvätené v kostole na Kvetnú nedeľu. Kríže z kolomáže nad dverami maštalí a zvuk drevených klepáčov, rapkáčov, trkadiel, s ktorými po dedine chodievali chlapci, mali chrániť dobytok pred strigami.
Gazdiné a dievky upratovali domácnosť, na dvore vyumývali drevený nábytok, alebo vyčistili pri potoku, vápnom vybielili steny v izbe aj murované pece a sporáky, vymazali hlinené podlahy, vyčistili drevené dlážky, na periny dali čisté obliečky. V Zemplíne sa na Zelený štvrtok varievali „rezanki so sirom“. Rezance mali byť čo najširšie a čo najdlhšie, aby sa na poli urodili na obilí hrubé a dlhé klasy. Podľa tradície mali byť so syrom preto lebo „Krista Pana ulapiľi pri rezankoch so sirom“. Nesmeli sa posýpať makom, pretože by sa na zrne urobila sneť.
Zelený štvrtok je podľa kresťanskej liturgie dňom konania poslednej večere Krista s apoštolmi. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty prestali zvoniť kostolné zvony na znak smútku za ukrižovaným Kristom. Hovorilo sa, že sú zviazané alebo odleteli do Ríma. S posledným zvonením sa spájalo množstvo poverových praktík, ktoré boli naprieč Slovenskom naozaj rôznorodé. V okolí Nitry gazdiné v tento čas obchádzali dom so zväzkom štrngajúcich kľúčov, aby zahnali hlodavce. Na Kysuciach ľudia počas posledného zvonenia zas triasli stromy, aby zabezpečili bohatú úrodu ovocia.
V niektorých oblastiach v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok zaháňali zlých duchov pastieri, ktorí na návrškoch trúbili alebo plieskali bičmi. Zvyky, ktorých cieľom bola magická ochrana dobytka, sa realizovali najmä v čase, keď tento opúšťal relatívne bezpečný priestor stajne. Zelený štvrtok bol spojený s prvým výhonom dobytka na pastvu, preto zvieratá napríklad prekračovali žeravé uhlíky, aby netrpeli chorobami. Koňom sa zvykla uväzovať do chvosta červená niť, aby boli chránené pred urieknutím a kravy sa potierali mužskými nohavicami, čo malo umocniť ich plodnosť. Ovce sa okiadzali magickými bylinkami a šibali zelenými prútmi, aby sa zbavili všetkých neduhov a dojili veľa mlieka.
Zaužívané bolo aj pošúchanie hospodárskych zvierat vajíčkom, aby boli okrúhle. Na Zelený štvrtok sa využívala tiež magická sila vody. Mládenci napríklad brodili na potoku kone, aby boli zdravé a silné. Voda sa využívala aj na telesnú očistu ľudí. Tá sa mala vykonať ešte pred východom slnka v tečúcej vode, najlepšie priamo v brode rieky. Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava zeleninových jedál, z čoho pochádza aj označenie dňa vyjadrené v jeho prívlastku - „Zelený“ štvrtok. Varili sa predovšetkým prívarky alebo polievky zo šťaveľa, špenátu či z lístkov mladej žihľavy. Bežné bolo aj varenie cestovín, najmä opekancov, rezancov či šúľancov, kvôli podpore rastu obilných klasov. Na Zelený štvrtok sa však nemal piecť chlie b.
Po zimných obdobiach sa jedlá zo zeleniny stali symbolom zdravi a plodnosti; „Zelený“ štvrtok prepája cirkevnú zbožnosť s pradávnymi magickými rituálmi ochrany a plodnosti. Ranné umývanie rosou, umývanie v potoku a voda zo studní mali poskytnúť zdravie a čistotu pre celý rok. Často to boli len kaše, mliečne polievky, mrvance či rezance s makom. Na vidieku sa dievčatá aj dospelí zrána umývali pri potoku, aby mali po celý rok krásnu pleť aj kožu. Počas tohto dňa sa dodnes pripomína Posledná večera a pripomína sa aj význam modlitby a pôstu.
V kostoloch sa na pobožnostiach spievajú pašie a prerozpráva sa príbeh o zatknutí Ježiša, jeho výsluchu, aj o súde či ukrižovaní. Počas tohto sviatku sa domácnostiam jedlo len veľmi striedmo. Často to boli len kaše, mliečne polievky, mrvance či rezance s makom. V období Zeleného štvrtka až po Bielu sobotu sa kladie dôraz na tichosť a očistu tela aj duchovného sveta. Často sa výročné zjednotenie tradícií spája s obradmi očisty vody a prípravy na veľkonočnú nedeľu.
Praktické aspekty dnešného odovzdávania tradícií: špenát ako moderná symbolika
Vo všeobecnosti sa dnešná interpretácia Zeleného štvrtka často sústreďuje na zelenú stravu a recepty, ktoré symbolizujú zdravie a vitalitu. Dnes sa Zelený štvrtok najčastejšie spája so špenátom, ktorý je rýchlorastúci druh s krátkym vegetačným obdobím a ľahko sa pestuje v záhradách. Podľa receptov sa špenát tradične varí s vajíčkom, čo nadväzuje na staré zvyky - „špenát s vajíčkom“ býva spájaný s dnešnou prísnou rodinnou tradíciou. Semená vysievajte priamo na hriadku hneď, ako to pôda dovolí; kľúčová je aj vlahová rovnováha a pôdne podmienky.
Špenát je bohatý na vitamíny A, C a K, kyselinu listovú a antioxidanty, čo podporuje imunitu, zrak a kardiovaskulárny systém. Často sa však spomína aj obsah železa, no ten je vyššie diskutovaný podľa výskumov - viaže sa na kyselinu šťaveľovú a vstrebávanie môže byť znížené. V súčasnosti je špenát bežnou súčasťou sviatočných jedál, ktoré pripomínajú prvé jarné zelené výhonky a zdravé stravovanie počas Veľkonočného trojdnia.
V regionálnych komunitách na Slovensku sa dodnes zachovali rozličné zvyky súvisiace so Zeleným štvrtkom - od umývania rosou až po ochranné a očistné rituály v hospodárstve. Zelený štvrtok je posledný deň pred Veľkou nocou, ktorý zároveň otvára veľkonočné trojdnie, a to nielen v kostoloch, ale aj pri rodinnom stole, kde sa tradične pripravujú zelené jedlá a polievky zo štiavu, špenátu alebo z listov žihľavy. Verí sa, že tieto pokrmy prinášajú zdravie a plodnosť pre nasledujúce mesiace.
- Tradície spojenia s jarným očistným rituálom a začiatkom obdobia pôstu.
- Vôbec najznámejšou zvyklosťou je zelená strava a jej význam pre zdravie a plodnosť.
- Symbolika vody a očisty, ktorá sa odzrkadľuje v rannom umývaní a výhre vody počas veľkonočného trojdnia.
| Zemplín | rezanki so syrom, mak bez posýpať makom | rezance so syrom |
| Kysuce | triasanie stromov počas posledného zvonenia | šťavy z byliniek a špenát |
| Spiš | rapkáče na ohlasovanie času | prívarky zo špenátu |
Na Slovensku je Zelený štvrtok zároveň súčasťou významu: je to deň, ktorý spája pôst, očistu a začiatok obdobia jari spolu s kresťanskou tradíciou Poslednej večere. Pôvod názvu a vnímanie Zeleného štvrtka sa líšia podľa regiónov - od Getsemanskej záhrady až po germánske bohoslužobné názvoslovie Gründonnerstag. Týmto spôsobom dnešná spoločnosť nachádza medziľudské prepojenie starej tradície a moderného, zdraviu prospešného jedla, ktorým je zvlášť špenát.