Solanum tuberosum extract is obtained from the plant Solanum tuberosum, commonly known as a potato plant. It is native to Peru, America, and is now cultivated throughout the world. The plant is a perennial herb with white, pink, or purple flowers. Potatoes are a root vegetable. Binding and Viscosity Control: Solanum tuberosum extract functions as a bulking, binding, and viscosity controlling agent. Starch present in potatoes has the quality of making bonds with water molecules and can hold water in greater amounts within its molecular strands. Depending on the quantity of water, it can serve as both a binding agent and a viscosity controlling agent.
Hlavné použitia škrobu z zemiakov
- BulkingAgent: Without moisture, it can be used as a bulking agent. Some actives are very potent, requiring only a tiny amount to exert an effect but pose difficulty in handling to create any usable form. In such cases, potato starch increases bulk and facilitates the formation of powders or compressed cakes without altering the potency of the active.
- Viskozitná kontrola: Starch má schopnosť viazať vodu, čo umožňuje vytvárať želateľné a povrchovo stabilné štruktúry v potravinách i iných výrobkoch. Podľa množstva vody môže slúžiť aj ako viažec činidlo a ako prostriedok na reguláciu viskozity.
- Pokožka a výživa: Pulp extract zemiaku obsahuje látky ako tanníny, flavonoidy a minerály, ktoré vyživujú pokožku, redukujú nedokonalosti a navodzujú mladší vzhľad.
Vizuálne a štrukturálne súvislosti
Škrob zemiakov je väčšinou bohatý na škrobové granule, ktoré sa počas tepelného spracovania menia a tvorí štruktúrne jednotky dôležité pre textúru a stabilitu výrobkov. Významný podiel sušiny zemiakov predstavuje približne 24 %, pričom škrob tvorí približne 75 % sušiny, zvyšok tvoria rozpustné cukry a ďalšie zložky. Obsah vitamínu C je variabilný v závislosti od skladovania a spracovania.
Historický a geografický kontext
Dnes je po obilí najdôležitejšou plodinou severnej pologule. Európa zemiaky miluje. Zemiaky pochádzajú z Ánd a boli domestikované približne pred 4-5 tisícmi rokov v oblastiach dnešného Peru. Inkovia nazývali tieto hľuzy „papa“ a názov ostal v Latinskej Amerike až dodnes. Zemiaky sa šíria do Európy cez Španielsko a Anglicko, pričom v kontinentálnej Európe bola ich popularita spočiatku nízka, až postupom času sa stali „druhým chlebom“.
História zemiakov | Plodina, ktorá zachránila Európu
Na Slovensku a v strednej Európe sa zemiaky rozšírili vo významnej miere v 18. storočí. Prvé šľachtiteľské úspechy na Slovensku sú spomenuté zo 70. rokov 19. storočia. V 20. storočí sa pestovanie zemiakov rozšírilo a zemiaky sa stali jednou z hlavných súčastí výživy obyvateľstva, pričom priemyselne sa z nich spracúvala signifikantná časť na škrob a potravinárske polotovary.
Fyziologické a chemické vlastnosti
Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 % sušiny, z čoho 75 % tvorí škrob. V hľuzách je najväčšia koncentrácia alkaloidov pod šupkou, ktorá môže stúpať po osvetlení. Pri predávkovaní solanínom hrozí otrava, hoci sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Šľachtiteľské snahy sa zameriavajú na udržanie solanínu pod bezpečnou hranicou, zatiaľ čo pestovatelia vyhľadávajú odrody s vyššou odolnosťou voči chorobám a chladu.
Teplota klíčenia hľúz je okolo 6 °C, optimálny denný teplotný rozsah pre rast je okolo 20 °C a nočný okolo 15 °C. Zemiaky neznášajú mrazy; dlhodobé teploty pod bodom mrazu vedú k poškodeniu a hydrolýze škrobu. Skladovanie vyžaduje tmu, sucho a chlad, ideálne 3-4 °C a vlhkosť okolo 55 % s vhodným vetraním. Napriek rizikám chorôb a škodcov predstavujú zemiaky významný zdroj potravy a priemyselne sa z nich vyrába veľa polotovarov, škrob a etanol.
Potenciálne aplikácie a výskum
Solanum tuberosum extract funguje ako bulking, viazacie a viskozitné činidlo v rôznych potravinárskych a farmaceutických formuláciách. Využitie škrobu zemiakov zahŕňa výrobu ľahkých práškov, comprimátov, filmových obalov a potravinárskych textúr, pričom rôzne spracovania (ultrazvuk, enzýmové úpravy, osmotické a fyzikálne metódy) menia fyzikálne a chemické vlastnosti škrobu.
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Podiel škrobu v zemiakových surovinách | ~75 % zo sušiny |
| Optimálna skladovacia teplota | 3-4 °C |
| Relatívna vlhkosť | ~55 % |
| Najväčšie riziko chorôb | Phytophthora infestans (Veľký hlad v Írsku); vírusové a bakteriálne patogény |
Pravé semeno zemiakov sa používa najmä na šľachtiteľské účely. Zemiaky sa rozmnožujú vegetatívne z hľúz a genetické zdroje sú v II. polovici 20. storočia významné pre ďalší rozvoj odrôd. Priemerné výnosy stúpajú aj pri rastúcej produkcii, pričom svetová plocha pestovania sa v období 1970-2008 zmenšila, no priemerný výnos vzrástol.