„Ježiš sa zachvel v duchu a vyhlásil: ,Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Aj keď tieto slová kresťania čítajú už viac ako dvetisíc rokov a každoročne sa na Zelený štvrtok ponárajú do ich hĺbky, nikomu sa nepodarilo stvárniť zlomový moment Ježišovho života tak intenzívne ako Leonardovi da Vincimu. Biblický výjav namaľoval na objednávku dominikánskeho kláštora Santa Maria della Grazie v Miláne v rokoch 1492 - 1498, aby nad ním mohli uvažovať mnísi stolujúci v refektári. A návštevníci z celého sveta ho môžu obdivovať dodnes.
Všetko však mohlo byť ináč. Pestrofarebnú maľbu rýchlo poznačili nevyhovujúce podmienky, najmä striedanie teplôt a vlhnutie stien, no ešte viac ju poškodili necitlivé ľudské zásahy. Jednu časť - Ježišove nohy - dokonca úplne vybúrali, aby vytvorili nový vstup do miestnosti. Neskôr v 19. storočí stolujúcich mníchov nahradili kone Napoleonových vojakov, ktorí si v refektári zriadili stajňu. A keďže maľba postupne bledla, zachrániť sa ju svojimi premaľbami pokúsilo 15 ďalších „Leonardov“, takže originál postupne úplne zmizol. Ku komplexnej reštaurácii došlo až v roku 1979 a kvôli rôznym komplikáciám trvala celých 20 rokov. Mladšie vrstvy boli počas nej odstránené, no v plnej nádhere sa podarilo odkryť už len 40 percent pôvodného diela.
Život zasvätený Leonardovi a príbeh Lajdu
V tom čase sa v socialistickom Československu tak trochu nečakane začal písať ďalší príbeh Poslednej večere. Starý otec daroval svojmu vnúčikovi Stankovi Lajdovi obrázok, ktorý bol jednou z tisícok reprodukcií Leonardovej maľby. Výtvarne nadaného chlapca tento výjav uchvátil natoľko, že ako 13-ročný starému otcovi k 70. narodeninám na oplátku daroval vlastnoručnú maľbu Poslednej večere. O niekoľko rokov neskôr sa ako mladý študent reštaurovania maľby na VŠVU venoval tejto téme aj v rámci svojej diplomovej práce. A v roku 2008 sa už ako akademický maliar pustil do desať rokov trvajúcej vedeckej rekonštrukcie Poslednej večere, ktorej výsledkom je olejomaľba s rozmermi 3 x 2,5 metra (samotný originál je 2,5-krát väčší) a takisto 500-stranová odborná monografia.
Reprodukcia Poslednej večere od 13-ročného Stana Lajdu. Foto: Archív S. L. Kresba Poslednej večere pred začiatkom vedeckej rekonštrukcie v roku 2008. Foto: Archív S. L.
„Leonardo povedal, že veľká láska sa rodí z veľkého poznania. To, čo nepoznáme, nedokážeme milovať. Platí to aj o mojom vzťahu k Poslednej večeri,“ vyznáva Stano Lajda, ktorého olejomaľba bola vystavená už aj v Ríme a jej zmenšenú kópiu dostal do daru pápež František. Prvým výstavným priestorom však bola v roku 2019 Oravská galéria v Dolnom Kubíne. „Ľudia nad tým obrazom meditovali, zamýšľali sa. Vo svete výtvarného umenia sa nestáva často, že autor venoval toľký čas jednému dielu,“ dodáva kurátorka Darina Arce. „Stano Lajda je absolútny perfekcionista...“, dopĺňa kurátorka.
Skryté odkazy a významy
A čo je vlastne na Leonardovom obraze také tajomné a fascinujúce zároveň? „Ježiš vedel, že jeho smrť je blízko a že so svojimi učeníkmi už nestihne sláviť veľkonočnú večeru. Preto pozval svojich apoštolov na osobitnú večeru, ktorou ustanovil novú Paschu. Nad chlebom a vínom povedal slová premenenia. Týmto obradom poukázal na vnútorný súvis tohto nového stolovania so svojou smrťou a zmŕtvychvstaním,“ približuje ružomberský farár Dušan Pardel. A evanjelický teológ Bohdan Hroboň dodáva: „A teraz si predstavme, že do tejto atmosféry slávnostnej, dôstojnej, intímnej chvíle zaznejú slová o zrade... Musel to byť pre všetkých šok.“
„Až dovtedy to žiadny maliar nevyjadril tak prirodzene, realisticky. Ten obraz pôsobí, akoby sa zastavil čas,“ uvádza Stano Lajda a upozorňuje na symboliku čísla tri prítomnú na viacerých miestach: dvanástimi apoštolmi rozdelenými do skupín po troch, trojnožkami, tromi miskami a trojuholníkovou podobou Ježišovej postavy.
Detailnému rozboru kľúčových znakov
Leonardo zobrazuje popoludňajšie trojice apoštolov a ich rôznorodé reakcie na zvesť zrady. „Judáš sedí medzi Ježišom a ostatnými - nie na okraji, čo bolo bežné vo väčšine iných stvárnení,“ píše Lajda. Učeníci na koncoch stola reagujú dramaticky: Bartolomej vstáva rozčúlene, Ondrej s dlaňami smerujúcimi voni, Peter nahnevane hľadí do stredu. Judáš drží mešec s peniazmi a je zobrazený ako časom duchom neprítomný.
Prázdna misa pred Ježišom a samotné umiestnenie Ježiša v strede s otvorenou dlaňou vytvára dojem privilegiálneho stretnutia, ktoré má hlboký teologický podtext o darovaní seba samého. Tri okná nad hlavou apoštolov a trojica skupín po troch vytvárajú rytmus, ktorý nadväzuje na vieru v Božiu trojjedinosť.
Historické a umelecké vrstvy maľby
Leonardo pracoval s temperovou farbou na suché omietky, čo bolo odlišné od tradičného freskového postupu. Prvé známky opotrebovania sa objavili už za jeho života, a v 16. storočí sa maľba čiastočne strácala a zakrývala. Porušenia spôsobili aj dvere vložené do steny v roku 1652, vandalizmus Napoleonských vojakov v roku 1796 a neskoršie reformy reštauračných prác. V období druhej svetovej vojny bola maľba ohrozená, keď bola poškodená strecha a stena kostola.
Reštaurovanie sa opiera o doterajšie poznatky a poznatky z historických aj súčasných diplomov. Diela a výskumy sú v súčasnosti predmetom viacerých dokumentárnych projektov a výstav po celom svete.
Posledná večera v súčasnosti: význam a interpretácie
Posledná večera je obraz, ktorý zobrazuje okamih v Biblii, keď Ježiš hovorí svojim učeníkom, že jeden z nich ho zradí. Scéna je prevzatá z Evanjelia podľa Jána a ukazuje reakcie apoštolov na túto správu s expresívnymi gestami a mimikou. Obraz je považovaný za jedno z najväčších diel renesancie a slúži ako základná referencia kresťanskej ikonografie.
Dokončenie rekonštrukcie a výskumov prináša nové pohľady aj na geografické a historické súvislosti: napríklad krajinná scenéria za oknom, ktorá Lajda identifikuje ako lombardské údolie Val Camonica s obcou Capo di Ponte a kláštorom Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa z 12. storočia.
- Objednávka Lodovica Sforzu v Miláne (1494) - vznik diela.
- Technika a materiály - tempera na omietke, výšky a rozmery obrazu.
- Historické a umelecké vrstvy - reštaurácie v 18. a 19. storočí, zásahy Napoleonských vojsk, a obnovenie v 90. rokoch 20. storočia.
- Nové pohľady - výskum Lajdu a doplnené teologické interpretácie.
Vrchol florentskej perspektívy spočíva v zapojení výjavu do reálneho priestoru refektára: dlhý stôl pretiahnutý cez miestnosť a pri Ježišovi prázdne miesto, čo podtrhuje pozvanie diváka k účasti na slávnom okamihu.
Takto moderné interpretácie a rekonštrukcie dovádzajú Poslednú večeru k významu, ktorý dal Leonardo - obraz stojí na prelome medzi umeleckou inováciou a teologickým posolstvom o zradení, obete a spásonosnom čase, ktorý sa odvíja od Identity a vzťahu medzi Ježišom a apoštolmi.
Krátky prehľad kľúčových faktov
- Obraz predstavuje Ježiša a dvanásť apoštolov pri Poslednej večeri.
- Objednávateľom bol Lodovico Sforza pre kostol Santa Maria delle Grazie.
- Leonardo začal v roku 1495 a dokončil v roku 1498; dielo je freskou na omietke.
- Originál je poškodený; veľa skúmavých vrstiev a reštaurácií ovplyvnilo súčasný vzhľad.
- Výnimočnosť obrazu spočíva v centrálnej perspektíve a unikátnom zachytení reakcií apoštolov na zradu.
Dokument Posledná večera: Cesta, Pravda a Život ponúka pohľad na dlhé roky výskumu a rekonštrukcií, ktoré vzišli z autorského zápalu a vedeckej práce Stana Lajdu a tímu. Film zobrazuje aj históriu literárnych a teologických interpretácií a potvrdzuje, že Posledná večera je dielo, ktoré aj po stáročí dokáže viesť diváka k reflexii nad tajomstvom zrady a obety.
tags: #zosmiesnujuci #obrazok #politikov #posledna #vecera