Mamičky, ak máte doma malého gurmána, ktorý sa v poslednej dobe rozhodol, že mäso je „out“, potom sa vám bude tento recept na hamburgerovú ryžu určite páčiť! Aj keď Martuš tentokrát odmietla mäsko, vyskúšala som hovädzie a výsledok bol síce zábavný, no s mäsom to nevyšlo. Na panvici si rozohrejeme olej alebo maslo a pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu a prelisovaný cesnak. K opraženej cibuli a cesnaku pridáme mleté mäso a varíme, kým nie je dobre prepečené. Následne pridáme koreniny - červenú papriku a majoránku. Zmes dôkladne premiešame a necháme variť na miernom ohni, kým sa ryža neuvarí a nezíska krásnu konzistenciu. Toto jedlo je skvelé na viac dní, takže ho môžete jesť tri dni po sebe. A ak sa vám zdá, že vaše dieťa má chuť na niečo iné, pripravte mu niečo iné! Ak vám dieťa odmieta mäso, neváhajte vyskúšať rôzne formy zeleniny alebo alternatívne bielkoviny, ako sú strukoviny alebo tofu. Tento recept na hamburgerovú ryžu je jednoduchý, rýchly a ponúka vám možnosť variť na viac dní. Aj keď sa zdá, že niektoré deti sa vzpierajú mäsu, táto kombinácia chutí a textúr môže byť pre ne príjemným prekvapením.
Čo by malo patriť do jedálnička dieťaťa a čo, naopak, v ňom miesto nemá? Každé obdobie je pre dieťa niečím špecifické, či už je to dojča, batoľa, predškolák alebo školák. To platí aj o výžive. Základom je určite čo najpestrejšia strava, ktorá zahŕňa všetky potravinové skupiny, vrátane mliečnych výrobkov či mäsa, rôznych druhov obilnín, ovocia aj zeleniny. Pestrá strava väčšinou dokáže pokryť všetky základné nutričné potreby dieťaťa. Viac by som do toho zasahovala len v prípade, že dieťa nie je veľký jedák alebo trpí nejakým ochorením, ktoré ho v stravovaní obmedzuje. Môžu to byť potravinové alergie či ochorenia tráviaceho traktu.
Do detského jedálnička vyslovene nepatria potraviny, ktoré môžu dieťa ohroziť. Napríklad malé kúsky ako semienka či oriešky v strave dojčiat a batoliat. Ďalej lesné huby, ktoré môžu byť pre malé deti ťažko stráviteľné a v krajných prípadoch - omyloch - spôsobiť otravu. A takisto aj surové či nepasterizované živočíšne výrobky. Inak ide najmä o mieru. Treba sa snažiť nepresladzovať, nepresoľovať, nepreháňať to s vyprážaním a inými, nie celkom vhodnými úpravami jedla.
Kolujú medzi rodičmi nejaké zaužívané mýty o stravovaní detí, s ktorými sa bežne stretávate? Je ich mnoho, dala by sa o nich napísať kniha. Veľa mýtov sa spája s mliekom a mliečnymi výrobkami. Napríklad že mlieko je plné antibiotík alebo že UHT mlieko je len zafarbená voda. Existujú chýry aj o tom, že v detskej strave nie je vhodné kombinovať bielkoviny so sacharidmi alebo o tom, že ovocie do kaší nepatrí.
Majú deti v škôlke či škole naozaj zdravý jedálniček? Záleží na školskom zariadení, ako sa k stravovaniu školákov či škôlkarov postaví. Obedy bývajú často fajn, aj keď by sme uvítali viac zeleniny a celozrnných obilnín. Najväčší problém bývajú raňajky a desiaty v škôlkach, kde je veľa cukru v pudingoch, lupáčikoch a ochutených nápojoch. Pri vzdelávaní by sa mali malé deti učiť, že zelenina má rôzne formy, napríklad v nátierkach či ovocno-zeleninových šalátoch.
Čím nahradiť sladkosti a aký výživový význam má mäso
Pri raňajkách a desiatach sa často ponúka ovocie, jogurt alebo obložené celozrnné pečivo. Ja by som však nemala mýtu: sladkosti nie sú nutne zlé, stačí dbať na množstvo a učiteľ dietetických zásad. Ja by som nutne nenahrádzala sladkosti, len by som dávala pozor na množstvo a učila ich už od malička miere. Najvhodnejšia alternatíva je ovocie, mrazom sušené ovocie je obľúbené aj v zimných mesiacoch.
Hovädzie mäso je bohatým zdrojom železa a je vhodné do prvých príkrmov. Hovädzie a teľacie mäso patria medzi najlepšie zdroje železa a ich pravidelná konzumácia má význam pre správny vývoj. Množstvo mäsa sa od veku odvíja; začína sa približne na 15 g surového mäsa, ročne sa zvyšuje až k dospelým porciám okolo 120 až 150 g. Ako často by ho deti mali jesť? Od prvých príkrmov do dvoch až troch rokov je vhodné častejšie zaraďovať mäso, potom v staršom veku možno znižovať frekvenciu, ak dieťa dostáva iné kvalitné zdroje vitamínov a minerálov.
Keď príde reč na pitný režim, čistá voda je najideálnejšia. Do prvých príkrmov môže byť použitá balená dojčenská voda, prípadne nesladený čaj. Minerálky by sa mali postupne objaviť neskôr. Džúsy a vysoko cukrové šťavy by nemali tvoriť väčšinu pitného režimu.
Recepty a tipy na prípravu mäsa pre deti
Sušené mäso môže byť bezpečnou a výživnou desiatou, pokiaľ sa vyberie správna varianta a primerané množstvo. Je vhodné zvážiť aj obmedzenie soli pre deti do 3 rokov, preto je dobré vybrať menej slané varianty alebo kontrolovať množstvo soli v jedlách. Mleté mäso je všestranná surovina, ktorá ponúka množstvo možností pre prípravu chutných a výživných jedál pre deti. Hovädzie mäso je možné zaradiť medzi prvé druhy mäsa, ktoré dieťaťu ponúkame, ideálne v kombinácii so zeleninou.
Zásady zavádzania mäsa do detského jedálnička zahŕňajú postupné pridávanie nových potravín, nekonzumovanie soli počas prvého roku života a používanie jemnejšieho korenia ako majoránka či bazalka. Pri príprave hovädzieho mäsa pre bábätká a batoľatá sa kladie dôraz na kvalitu mäsa, spôsoby prípravy (varenie, dusenie, pečenie), a na to, aby bolo mäso mäkké a ľahko stráviteľné. Best practice je mäso mixovať pre najmenšie deti a postupne krájať na kúsky podľa veku.
Čo by deti nemali jesť vôbec?
Do detského jedálnička nepatria potraviny, ktoré môžu dieťa ohroziť, napríklad malé kúsky semienok či orieškov, lesné huby a surové či nepasterizované živočíšne výrobky. Ide o mieru - snažíme sa nepresladzovať, nepresolovať a nevyprážať nadmerne. Sladké nápoje a jedlá rýchleho občerstvenia by mali tvoriť iba výnimku.
Okrem toho je vhodné, aby deti jedli pravidelne celkovo pestré jedlá a aby sa učili o zdravej strave už od mladého veku. Podávanie mäsa by malo byť súčasťou vyváženej stravy spolu s obilovinami a zeleninou.