Ústna dutina sa nachádza na samom začiatku nášho tráviaceho traktu. Ohraničuje ju chrup, hltan, jazyk a podnebie. Zanedbaná ústna hygiena môže viesť až k zápalu. Ústnou dutinou, odborne označovanou ako cavum oris, sa začína ľudské tráviace ústrojenstvo. Celá je vystlaná sliznicou. Tá v sebe skrýva slinné žľazy produkujúce sliny, ktoré udržujú ústnu dutinu vlhkú. Ústna dutina je spredu ohraničená perami, po stranách lícami, zhora podnebnými oblúkmi a zdola spodnou časťou ústnej dutiny. Priľahlý hltan prepája ústnu dutinu s pažerákom. Ústna dutina je prepojená tiež s nosom, a preto patrí aj do nášho dýchacieho ústrojenstva.
Základné časti a ich funkcie
S pomocou jazyka, podnebia, pier, zubov a čapíka sa v ústnej dutine tvoria rôzne zvuky. Pohyby ústnej dutiny sa podieľajú na utváraní celkového výrazu tváre. Zdravá ústna mikroflóra pomáha chrániť naše telo pred patogénmi. Ústna dutina funguje ako vstupná brána pre vonkajšie vplyvy všetkého druhu vrátane patogénov. Vysoká vlhkosť a tiež medzizubné priestory poskytujú dobré životné podmienky pre množstvo mikroorganizmov. Naša ústna mikroflóra nie je sterilná a jej rovnováha sa ľahko narúša. Najčastejšie ústnu dutinu sužujú zubné kazy alebo zápaly.
Jednotlivé časti ústnej dutiny, najmä zuby a ďasná, môžu trpieť rôznymi ochoreniami. Medzi najbežnejšie ťažkosti v ústnej dutine patria: mnohým z týchto ťažkostí možno predchádzať dôkladnou ústnou hygienou. Ak máte podozrenie na ochorenie ústnej dutiny, mali by ste v každom prípade vyhľadať odbornú pomoc zubára. Predídete tak prípadnému poškodeniu zubov, ku ktorému by mohlo časom dôjsť. Zmenami v ústnej dutine sa prejavujú mnohé ďalšie ochorenia. Preto sa často nazýva zrkadlo nášho zdravia.
Kamistad Senzitív je voľnopredajný liek na orálne použitie. Ústna dutina (lat. cavitas oris) je tvorená dvoma priestormi - ústnou predsieňou (lat. vestibulum oris) a vlastnou ústnou dutinou (lat. cavitas oris propria). Najlepšie sa do nej pozriete v zrkadle, pri spojených zuboch a otvorených perách. Ústna predsieň je tvorená hornou a dolnou perou (lat. labium superior et inferior), lícami, hornou a dolnou predsieňovou klenbou (lat. fornix vestibuli) a horným a dolným zuboradím. Nachádzajú sa tu slizničné riasy, napnuté od pier po zubný výstrelok čeľuste a sánky. V prostriedku hore a dole sú tieto riasy najviditeľnejšie, tzv. uzdičky (lat. Ústnu dutinu tvoria líca (lat. bucca) zuby, jazyk, tvrdé a mäkké podnebie (lat. Dutina ústna je vstupnou bránou tráviaceho traktu.
Zuby, jazyk a slinné žľazy
Zuby sa delia na mliečne a trvalé. Mliečny chrup má 20 zubov, z toho 8 rezákov, 4 očné zuby a 8 stoličiek. Stály chrup má 32 zubov. Tvorí ho 8 rezákov, 4 očné zuby, 8 črenových zubov a 12 stoličiek. Mechanické spracovanie zabezpečujú žuvacie svaly, svaly líc a jazyk. Zuby sú ukotvené v čeľustiach v zubných lôžkach - alveolách, pričom ich drží ozubica. Zub tvorí koreň, krčok a korunka: dentín je základný stavebný materiál, zubný cement pokrýva povrch krčka a koreňa, zubná dreň sa nachádza v centrálnej dutine. Pri zovretí čeľustí by horné zuby mali nasadať tesne oproti dolným s miernym predsunutím horných rezákov. Prerezávanie prvých mliečnych zubov sa začína asi v 4.-6. mesiaci života a končí okolo 2. roku života. Definitívny chrup sa vyvinie medzi 6. a 18. rokom života.
Slinné žľazy sú drobné a veľké tri páry: príušná žľaza (glandula parotis), podsánková žľaza (glandula submandibularis) a podjazyková žľaza (glandula sublingualis). Denne vzniká približne 1 až 1,5 l slín, ktoré navlhčujú potravu, uľahčujú žuvanie a pomáhajú pri prehĺtaní. Sliny obsahujú mucín, ktorý zaisťuje klzkosť potravy, a enzým lyzozým s dezinfekčným účinkom, ktorý prispieva k redukcii baktérií.
Hltan a tráviaci proces
Hltan (pharynx) je lievikovito rozšírená svalovo-väzivová rúra, ktorá predstavuje križovatku pre tráviacu aj dýchaciu sústavu. Delí sa na tri úseky: nosová časť (nasopharynx), ústna časť (oropharynx) a hrtanová časť (laryngopharynx). Prehĺtací reflex je komplexný a vrodený reflex s centrom v predĺženej mieche. Pri prehĺtaní jazyk posúva sústo k mäkkému podnebiu, uzatvuje nosohltan a otvorí esofagálny svet, čím zabraňuje vniknutiu potravy do dýchacích ciest.
Pažerák (oesophagus) je 20-28 cm dlhá svalová rúra, ktorá zabezpečuje posúvanie potravy do žalúdka peristaltikou. Žalúdok (gaster) je svalový vak s objemom 1,5-2,5 l a skladá sa z kardia, fundusu, tela a pyloru. Hlavnou úlohou je zhromaždiť a zadržať potravu, premiešať ju so žalúdočnou šťavou a tvoriť chýmus. Žalúdočná šťava obsahuje HCl, pepsín (v prostredí kyslosti), mucín a ďalšie enzymy, ktoré začínajú trávenie bielkovín. Žlč ukladáme do žlčníka a do dvanástnika sa dostávajú žlčové soli, ktoré rozkladajú tuky.
Tenké a hrubé črevo
Tenké črevo (intestinum tenue) je miestom pre až 90 % všetkého trávenia a vstrebávania. Má tri úrovne riasenia a tvorí dvanástnik, lačník a ileum. Dvanástnik prijíma pankreatickú šťavu a žlč. Pankreas má exokrinnú aj endokrinnú funkciu, produkuje pankreatickú šťavu a hormóny regulujúce hladinu cukru v krvi. Pečeň (hepar) je detoxikačné centrum, metabolická nádrž glukózy vo forme glykogénu a významná pre tvorbu žlče. Žlč zohráva kľúčovú úlohu pri trávení tukov v tenkom čreve. Hrubé črevo (intestinum crassum) sa podieľa na vstrebávaní vody a solí, tvorí sliz, a obsahuje významnú črevnú mikroflóru. Baktérie ako Bacteroides či Bifidobacterium vytvárajú vitamíny B a K, podporujú imunitu a chránia črevo pred patogénmi. Apendix predstavuje drobný výbežok s imunitnou funkciou.
Domáce husy: anatomia a význam v chove
- Domáce husi poskytujú mäso, masť, perie a prípadne trus ako hnojivo; vajcia sú používané v menšej miere.
- Pletenie mäsa a pečene: husi sú obzvlášť vhodné na výkrm na veľkú pečeň, čo je spojené s typickým tukovým podbruškom u domestikovaných plemien.
- Telesná stavba: plemeno má stredne veľkú postavu s mohutným trupom, dlhým krkom a výrazne vyvinutým podbruškom; hlava je stredne veľká so silným zobákom a tmavšími očami.
- Vnútorné usporiadanie: nohy a zobák sú žlto-oranžové; husi sú pokojného temperamentu a dobre znášajú sa vo väčších skupinách.
- Produkčné ukazovatele: Gunáre dosahujú hmotnosť 7-7,5 kg, husi 6,5 kg; znáška vajec 30-35 ks; hmotnosť v druhom roku 170 g.
Domáce husi sú teda dôležitým zdrojom mäsa, peria a ďalších produktov s možnosťou využitia aj v humánnych a veterinárnych aspektoch. Ich anatómia je prispôsobená na efektívnu konzumáciu potravy a na produkciu pečeňových štiav pri chove na účely husacej pečene.
| Komponent | Hustota a funkcia | Poznámky |
|---|---|---|
| Zuby | mliečny chrup 20 zubov; trvalý chrup 32 zubov | žuvacia funkcia a artikulácia |
| Slinné žľazy | 1-1,5 l/sliny denne | neutrálne a hygienické funkcie |
| Žalúdok | objem 1,5-2,5 l | peristaltika; tvorba chýmusu |
| Tenké črevo | 4-6 m dĺžka | hlavné miesto trávenia a vstrebávania |
Medzi kľúčové časti tráviaceho ústrojenstva patria aj: hltan, pažerák, pečeň, žlč, pankreas, dvanástnik, lačník a ileum - všetky spolupracujú na premieňaní potravy na živiny a vedú telo k domovom potrebám energie a imunity.