TRH je tá oblasť ekonomiky, kde si predávajúci a kupujúci vymieňajú tovar a kde sa stretáva dopyt a ponuka. - priestorovo - ako určité miesto, kde sa stretáva predávajúci a kupujúci (napr. - funkčne - ako spojenie ponuky a dopytu v určitej oblasti (napr. Trh je určitý mechanizmus, pomocou ktorého sa predávajúci a kupujúci navzájom ovplyvňujú a tak určujú ceny a množstvá tovarov. Trh pritom plní rôzne funkcie - napr. miestny trh - realizuje sa na určitej mieste a má význam pre toto miesto. Môžu sa na ňom ponúkať miestne tradičné produkty (napr. špeciality z ovčieho syra, skalický trdelník a pod.). národný trh - vzniká spojením niekoľkých miestnych trhov a je vymedzený hranicami štátu (napr. medzinárodný trh - ide o prepojenie niekoľkých národných trhov (napr. svetový trh - je prepojenie národných trhov všetkých krajín sveta (napr. čiastkový trh - tu sa predáva a kupuje len jeden druh tovaru (napr. nelegálny trh - je trh s nedovoleným tovarom (napr. - trh pôdy: pôda je dôležitý prírodný zdroj, ktorý prináša vlastníkovi za jej prenájom tzv. pozemkovú rentu (pretože pôda je nereprodukovateľný zdroj - jej množstvo je dané prírodou a človek ho nemôže zväčšiť). - trh práce: práca je špecifický výrobný faktor, ktorého nositeľom je človek so svojimi fyzickými a duševnými schopnosťami. Tieto schopnosti človek „prenajíma“ na dohodnutý pracovný čas, za čo dostáva dôchodok, ktorý sa nazýva mzda (ide o sociálnu kategóriu, a preto štát často určuje tzv. - trh kapitálu - kapitál je výrobný faktor, ktorý je výsledkom výrobnej činnosti. 1. domácnosti - na trhu tovarov a služieb vystupujú ako kupujúci (nakupujú spotrebné tovary), z ich strany ide o dopyt. Na trhu výrobných faktorov vystupujú ako predávajúci (ponúkajú svoje výrobné faktory, napr. prácu, pôdu), z ich strany je to ponuka. 2. podniky - na trhu tovarov a služieb vystupujú ako predávajúci (ponúkajú svoje produkty), z ich strany ide o ponuku. Na trhu výrobných faktorov vystupujú ako kupujúci (nakupujú napr. 3. štát - je špecifickým subjektom trhu. Jeho úlohou je vytvárať podmienky pre efektívne fungovanie trhu a prípadne korigovať negatívne dopady na ekonomiku (nezamestnanosť, inflácia). Na trhu môže vystupovať aj ako predávajúci a kupujúci.
Dopyt - predstavuje určité množstvo tovaru, ktoré chcú kupujúci za určitú cenu kúpiť. Dopyt teda vyjadruje vzťah medzi dvoma veličinami: cenou a požadovaným množstvom. Krivka dopytu (D) - vyjadruje vzťah medzi cenou a požadovaným množstvom daného tovaru a charakterizuje správanie sa kupujúcich. - ceny substitučných tovarov (vzájomne sa nahrádzajúce: napr. - ceny komplementárnych tovarov (vzájomne sa dopĺňajúce: napr. - ostatné faktory (napr. Ponuka - predstavuje určité množstvo tovaru, ktoré chcú predávajúci za určitú cenu predať. Ponuka teda vyjadruje vzťah medzi dvoma veličinami: cenou a ponúkaným množstvom. Krivka ponuky (S) - vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom tovaru a charakterizuje správanie sa predávajúcich.
Veľkosť dopytu a ponuky na trhu sa stále mení a mení sa aj cena tovaru. Spravidla sa pri voľnej tvorbe ceny po určitom období vytvorí trhová rovnováha, t.z. že dopyt a ponuka sa dostanú do rovnováhy pri tzv. V bode „E“ nastáva vyrovnanie dopytu a ponuky pri rovnovážnej cene. Pri tejto cene sú výrobcovia ochotní vyrábať toľko tovaru, koľko chcú kupujúci kúpiť. 1. 2. - na dopyt a ponuku majú vplyv aj iné činitele, nielen cena (napr. dôchodky, zmena počtu kupujúcich, zmena cien iných tovarov, zmena cien výrobných faktorov, opatrenia vlády a pod.).
Slovenské potraviny vzbudzujú pozornosť tisícov návštevníkov jedného z najvýznamnejších obchodno-kontraktačných veľtrhov na svete. Nemecký veľtrh Anuga je prehliadkou top inovácií a trendov, ktoré formujú budúcnosť potravinárstva. Slovenskému výrobcovi funkčných tyčiniek sa podarilo dostať do exkluzívneho výberu najinovatívnejších produktov z celého sveta. “Skúsenosti z medzinárodných výstav jasne ukazujú, že slovenské potraviny dosahujú svetovú kvalitu a sú schopné konkurovať špičkovým zahraničným produktom. Na veľtrhu Anuga, ktorý upriamuje pozornosť na inovácie a potraviny udávajúce trendy, slovenskí producenti nepochybne majú čo ukázať. Na jubilejnom 100. ročníku sa zišlo rekordných 7500 vystavovateľov z celého sveta. Ústrednou témou jubilejného ročníka veľtrhu Anuga sú vegánske produkty - rastlinné alternatívy pre mäso a ryby. Pozornosť sa zameriava aj na funkčné potraviny, a to hlavne na produkty obohatené o proteíny a tiež potraviny bez lepku a GMO. V centre záujmu svetového potravinárstva sú takisto kóšer a halal produkty, po ktorých sa zvyšuje dopyt. Trendy udávajú aj výrobcovia organických potravín a takzvaných ready-to-eat produktov, ktoré čelia čoraz prísnejším nárokom na zdravé zloženie.
“Slovensko exportuje do Nemecka výrazne menej agropotravinárskych výrobkov v porovnaní s objemom, ktorý sa k nám dováža z nemeckého trhu. Podľa štatistických údajov sme za minulý rok dosiahli s Nemeckom pasívne saldo agrárneho obchodu v hodnote 402 miliónov eur. Nemecký trh je napriek tomu pre našu krajinu zaujímavý. Je tu priestor na uplatnenie surovín, polotovarov, a najmä výrobkov s vyššou pridanou hodnotou, ako sú syr, čokoláda, cukrovinky, sladový výťažok, pekárenské výrobky či nápoje. Agrorezort pri tejto príležitosti zorganizoval podnikateľskú misiu, do ktorej sa zapojilo 24 slovenských výrobcov. Anuga je jedným z najväčších obchodno-kontraktačných veľtrhov zameraných na potravinársky priemysel v rámci Európy. Koná sa v dvojročných intervaloch a strieda sa s potravinárskym veľtrhom SIAL v Paríži. Člení sa na 10 podvýstav podľa komodít, a to mäso a mäsové produkty, mlieko a mliečne výrobky, čerstvé a mrazené produkty, nápoje, ovocie a zelenina a cestoviny.
Trh a zamestnanosť v Nemecku: kontext pre dopyt po potravinách
V Nemecku sa vyrába takmer tretina celoeurópskej produkcie áut a zároveň desať percent celosvetovej produkcie. "Keď sa predajom áut darí, tak spotrebitelia sú optimistickí ohľadom budúceho vývoja miezd a zamestnanosti. To je veľmi dobrý signál o budúcich vyhliadkach ekonomiky. No táto rovnica platí aj naopak." Zmeny na trhu práce majú nepochybne aj svoje nepríjemné dopady. V prvom rade je to rast veľkých miest na ešte väčšie, vysoké nájmy a ceny bytov a vplyv na životné prostredie. Koncentrácia ponuky práce vo veľkých mestách oproti zaostalému malomeštiackemu vidieku a veľké rozdiely v ponímaní multikulturality sú tiež predmetom ostrej polemiky. Voľný pohyb osôb v EÚ spôsobil aj to, že v nemeckých veľkomestách sa pohybujú tisíce žobrákov a bezdomovcov z krajín únie, ako i osôb ťažko zaraditeľných do pracovného procesu, pričom kameňom úrazu býva neuznané vzdelanie z cudziny alebo málo vôle ponúknuť pracovné miesta ľuďom so slabšou nemčinou. Každá minca má dve strany.
Naopak, otvorené hranice a recruiting pracovníkov v cudzine sú témy, na ktoré sa dá dlhodobo diskutovať. Faktom však je, že Nemecko z toho profituje. Napríklad už dávno pred vstupom krajín východnej Európy do EÚ malo Nemecko odborne zanalyzované, či sa mu oplatí prijať svojich východných susedov do tohto európskeho spoločenstva. Dinamika trhu práce a vzdelávanie sú silnými motormi ekonomiky. 82 miliónové Nemecko má 106 univerzít a desiatky rôzne veľkých umeleckých, pedagogických, technických a ďalších odborných vysokých škôl. Ak však nie je vôľa alebo finančná podpora pre štúdium, ponúka sa duálne vzdelanie. Duálne vzdelanie je v EÚ špecifické, jedinečné a veľmi obľúbené: Princípom tejto duality je osvojiť si teoretickú časť v odbore v odbornej škole a praktickú časť priamo vo firme (learning by doing).
Nasleduje doškoľovanie, kurzy, prednášky a jazykové pobyty v zahraničí. Jednou z noviniek je job-rotation a job-enrichment, ktoré skrz nové pracovné úlohy motivujú pracovníkov k lepším výkonom. Mnohé firmy sa riadia projektami, ktoré v rôznych fázach vyžadujú veľmi odlišné personálne nasadenie. Personalista je mostom medzi pracovníkom a zamestnávateľom. Je to človek, ktorý dohliada na zamestnancov a riadi ich rôzne pracovné časy a mzdy v súlade so zákonmi a výnimkami.
Podnikateľské prostredie a pracovný trh sú prepojené s dopytom po potravinách na domácom aj zahraničnom trhu. Trendy ukazujú, že flexibilita trhu práce a adaptácia na meniace sa podmienky sú kľúčové pre udržanie dopytu po produktoch, ako sú syr, čokoláda či pekárenské výrobky.
Praktické poznatky o dopyte a nákupe potravín na nemeckom trhu
- Dopyt je ovplyvnený kúpyschopnosťou, počtom kupujúcich a cenami potravín v regióne.
- Ponuka reaguje na náklady výroby, dostupnosť surovín a logistiku.
- Trhová rovnováha sa zvyčajne dosahuje v dlhodobom horizonte, pričom ceny kolíšu v závislosti od sezóny a ekonomických podmienok.
- Veľké mestá prinášajú vyššie ceny nájmov a môžu meniť spotrebiteľské zvyklosti smerom k väčšej preferences pre lokálne špeciality.
Ekonomický newsfilter: Nie, naozaj na tom nie sme lepšie ako Nemecko, Rakúsko či Fínsko
V center záujmu potravinárstva sú vegánske produkty, rastlinné alternatívy a produkty s vysokým obsahom proteínov, ako aj bezlepkové a GMO-free výrobky. Kóšer a halal produkty sú tiež dôležité pre rastúci dopyt. Trendy sa zameriavajú na organické potraviny a ready-to-eat produkty, ktoré musia dodržiavať prísne nutričné a zdravotné požiadavky.
Na koniec dopyt na trhu ostáva citlivo otvorený a závisí od ekonomických a sociálnych faktorov, ako sú inflácia, dôchodkový systém a dostupnosť pracovnej sily. V decembri sa očakáva určitá volatilita, pričom domáca ponuka zostáva silná a dopyt môže kolísať v závislosti od sezóny a vývoja globálneho hospodárskeho rastu. Objem dovozu a domácej výroby budú určovať cenu na trhu a marketingové stratégie predajcov potravín v Nemecku sa budú zameriavať na lokalizáciu a kvalitu ako kľúčové rozdiely oproti zahraničným konkurentom.