Dnes je moderné hľadať vo všetkom chémiu, a vyhýbať sa jej. A zároveň nakupovať potraviny podľa vzhľadu, a očakávať, že sú kvalitné, či bez chémie. Existujú dve jednoduché metódy, ako rozpoznať, či sú ovocie a zelenina bez chémie, alebo len s nepatrným obsahom chémie. Na 100% vám to vedia potvrdiť iba chemické testy, ale predpokladám, že nemáte len tak prebytočných zopár stoviek eur, aby ste si dali kompletne otestovať jedno jablko.
Metóda č. Prvou metódou je zobrať si viac kusov toho ovocia/zeleniny, a pozrieť sa, či sú aspoň niektoré kusy červivé alebo nie. Červy sa totižto už od staroveku používali na testovanie, či je niečo jedovaté, alebo nie. Dokonca aj v medicíne. A presne toto isté môžete využiť aj dnes. Ovocie a zelenina sa totižto vo väčšine prípadov ošetrujú jedovatými postrekmi, vrátane domáceho pestovania na záhradke. Tieto postreky sa nutne nemusia dostať dovnútra plodu, ak sú aplikované s rozumom, podľa návodu, a v nevyhnutnom množstve. A najmä to posledné sa takmer nikdy dodržiava. A tak sa preventívne strieka hlava nehlava, častokrát aj na záhradkách.

Minule mi môj svokor, ktorý donedávna pracoval ako generálny riaditeľ Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu potravinárskeho, povedal koľko sa reálne striekajú napr. také jablká, ktoré sú podľa normy považované za bio jablká. Bio norma totižto predpisuje iba zakázané typy postrekov, resp. zákazom látok v predávanom tovare. Zakázané sú napr. pesticídy, ale testuje sa to nie kontrolami u výrobcu, ale rozborom potraviny. Ak neobsahuje pesticídy či iné zakázané látky, tak je to bio potravina. Kľudne ju môžete striekať pesticídami v malom množstve, a keď sa nedostanú do potraviny, resp. To však neznamená, že bio sa nestrieka. Boli by ste prekvapení, koľko postrekov nepatrí medzi pesticídy, ale môžu sa neobmedzene používať na postrekovanie.

Až na taký detail - kým napr. slovenskí pestovatelia považujú za bio plodiny postriekané max. okolo 8-krát, tak v Rakúsku či Taliansku je to až 17-krát (!). Už viete, prečo v Rakúsku predávajú také nádherné jablká? Ak tomu stále neviete uveriť, tak si pozrite zopár výsledkov ich vlastnej rakúskej potravinovej kontroly. Ktorá pred niekoľkými rokmi zistila, že 2/3 rakúskych bio potravín nespĺňa normu, a sú to len preznačené obyčajné potraviny. Mňa to tiež šokovalo, keď som o tom prvýkrát počul.
Pretože som jeden čas jazdil pravidelne do Rakúska, aby som nakúpil akože kvalitné potraviny. Takže preto je hore uvedená metóda celkom spoľahlivá v tom, či je ovocie/zelenina bez chémie, alebo len s veľmi nepatrným množstvom chémie. Červíky sú súčasťou prírody a prirodzene sa vyskytujú v každej jednej plodine. Nie je to síce žiadúce, ale ak si kúpite kilo či dve jabĺk, tak by ste mali nájsť aspoň jeden kus, v ktorom bude červík. Tak ako keď si napr. v lese odtrhnete malinu či divoké jablko. Inak do seba zaručene ládujete nejakú zmesku chémie.
Metóda č. Druhá metóda už nie je až tak spoľahlivá ako prvá, a tiež vyžaduje trocha času. A najmä je spoľahlivejšia v prípade, že kupujete dané plodiny stále od toho istého výrobcu. Negarantuje však, že tie plodiny sú úplne bez chémie. Celá finta spočíva v tom, že si nechajte 1-2 kusy napr. papriky len tak voľne ležať na stole niekoľko dní. Väčšina zeleniny po pár dňoch začne vädnúť. Niekedy už aj hneď na druhý deň. Ak bude paprika po pár dňoch mäkšia a zvädnutejšia, prípadne sa na nej začnú tvoriť vrásky, tak patrí medzi tie „prírodnejšie“ papriky. Ak sa však ani po týždni nezmení a zostane rovnaká, tak garantovane do seba dávate nejakú chemickú obludu.

Výnimkou z toho sú možno tak tvrdé druhy, ako jablká a orechy, ktoré vydržia aj niekoľko týždňov absolútne bez zmeny. Avšak aj po tých pár týždňoch vám začne jablko mäknúť. Keď som si v Tescu či Bille kúpil papriku z Afriky, tak tá paprika vydržala na stole 3 týždne bez zmeny. Keď som ju potom zjedol, tak mi ju trávilo 12 hodín, čo ani zďaleka nebolo normálne.
Až v priebehu sezóny kúpená paprika zo Slovenska - bio aj nebio - vädne oveľa rýchlejšie, čo dokazuje rozdiely v použití chemických postrekov počas transportu a skladovania. Dôvod je prostý: ovocie a zelenina dovážaná zo štátov mimo EÚ je podľa oficiálnych testov najčastejšie nacpaná rôznym koktejlom chémie, veľakrát aj nad limit. Či už preto, aby to vydržalo dlhú cestu, alebo preto, lebo sú použité najlacnejšie postreky.

Ostatne - druhá metóda je spoľahlivá len čiastočne a slúži skôr ako orientačná, najmä pri nákupe od známeho dodávateľa. Väčšiu spoľahlivosť však ponúka prvá metóda, ktorá už v minulosti spoľahlivo fungovala, pretože červíky a prirodzené procesy sú súčasťou prírody. V prípade hypermarketového ovocia a zeleniny však ani táto metóda nie je úplne stopercentná, pretože plodiny musia prežiť dlhé prevozy a skladovania.
Všetky uvedené metódy sú orientačné a slúžia na rýchlu orientáciu pri nákupe. Dokonalé čisté ovocie a zeleninu dnes už asi nezoženiete, ani z vlastnej záhradky. Prečo teda máme do seba cpať hyperchemické obludy z Afriky? Preto aj tento článok berte iba orientačne, aby ste vedeli rozlíšiť, čo je viac a čo menej škodlivé.
Etiketa a PLU - čo o pôvode a pestovaní povedia čísla?
Kde hľadať informácie o tom, či ovocie alebo zelenina sú bez pesticídov? Odpoveďou môže byť PLU kód, štvorciferný alebo päťmiestny kód na nálepke, fólii alebo škatuli. PLU znamená Price Look-Up a používa sa od roku 1990. Zatiaľ čo konvenčne pestované plodiny často nesú štvorciferný kód začínajúci číslom 3 alebo 4, ekologické potraviny bývajú označené päťmiestnym kódom začínajúcim číslom 9. GMO označené vzorky majú päťmiestny kód s prvou číslicou 8.

Pri nákupe je dobré sledovať tieto kódy: 9 - ekologické pestovanie bez pesticídov a umelých hnojív; 3-4 - konvenčné pestovanie; 8 - GMO. Zelená farba etikety nie je vždy zárukou kvality. Ak chcete kupovať bez chemických postrekov, hľadajte kódy začínajúce na 9 a uprednostnite miestnych dodávateľov a sezónne plodiny.

Okrem PLU je dôležité zohľadniť aj normy a kontrolu pesticídov na Slovensku a v EÚ. ÚKSÚP a európske predpisy sledujú limity rezíduí pesticídov a zabezpečujú, že dovoz zo tretích krajín je kontrolovaný a bezpečný pre spotrebiteľov. V roku 2019 bolo v rámci celoeurópskeho prieskumu 96 302 vzoriek, z ktorých 96,1% spĺňalo limity. Iba 2% vzoriek presiahlo limity a boli odstránené z trhu.
Ako zamedziť konzumácii pesticídov pri bežnom nákupe?
Najľahšie a najúčinnejšie je pred konzumáciou dôkladné umývanie studenou vodou, ktoré pomáha odstrániť aj mikrobiálnu kontamináciu. Niektoré typy rezíduí sa dajú odstrániť horúcou vodou alebo šupkou, avšak šúpanie znižuje obsah vlákniny a mnohých živín. Varenie môže tiež znížiť vitamíny a iné prospešné látky, a niektoré rezíduá môžu prejsť do vývaru.

Najlepší prístup je kombinovať viaceré metódy: dôkladné umývanie, šúpanie u tých plodín, ktoré je možné šupku odstrániť, a keď je to nutné, racionálne vypúšťanie šupky alebo varenie s úvahou o stratených živinách. Organizácie ako Environmental Working Group (EWG) verejne vyvíjajú tlak na zníženie pesticídov a poskytujú odporúčania na minimalizáciu expozície.
Bio a ďalšie stravovacie možnosti
Ekologické poľnohospodárstvo nepoužíva syntetické pesticídy a kladie dôraz na udržateľnosť. BIO potraviny majú zvyčajne vyšší obsah antioxidantov a minerálov, no aj v BIO produktoch môžu vzniknúť riziká zo zahraničného pôvodu a nesprávnych postupov. Pri nákupe si všímajte pôvod a krajinu, z ktorej výrobok pochádza. Navyše, lokálne a sezónne plodiny bývajú menej zaťažené pesticídmi než dovezené z tretích krajín.

Tipy na praktický výber:
- Uprednostňujte sezónne a lokálne plodiny,优šie kontrolované na lokálnych trhoch.
- Čítajte PLU kódy a hľadajte kódy začínajúce na 9 pre BIO produkty.
- Pri bežnom nákupe dôkladne opláchnite všetko vodou a podľa potreby ošúpte alebo uvarte.
- Používajte roztok jablčného octu a vody (1:9) na krátke ponorenie ovocia a zeleniny, najmä v prípade jahôd a niekedy aj iných plodín.
V závere dôležitá poznámka: napriek všetkým praktikám vždy platí, že stopercentne čisté ovocie a zelenina dnes neexistuje, a to ani zo vlastnej záhradky. Cieľom je minimálne riziko a informované rozhodovanie pri nákupe a spracovaní potravín.
Pochopenie PLU kódov: Tajné čísla na vašom ovocí a zelenine
Krátky prehľad a tabuľka
| Číslo kódu | Znamená | Príklad |
|---|---|---|
| 3-4 | Konvenčné pestovanie | Jablká, Čerstvá zelenina |
| 9 | Ekologické pestovanie (BIO) | BIO ovocie, BIO zelenina |
| 8 | GMO | Exotické ovocie ako banány, melóny |
tags: #ako #vyzera #zelenina #postriekana #postrekom