Zriedkavá baktéria, ktorá sa nazýva „požierač mäsa“, sa môže rozšíriť aj do oblastí, v ktorých sa teraz nenachádza. Nová štúdia zverejnená v časopise Scientific Reports ukazuje, že sa nemýlili. Počet infekcií spôsobených touto baktériou by sa mohol v nasledujúcich 20 rokoch zdvojnásobiť. Dôvodom je oteplenie oceánov, ktoré poskytuje úrodnú pôdu pre túto baktériu, ktorá sa doteraz vyskytovala len zriedkavo v severnejších oblastiach chladnejších oceánov. Vedci sa zamerali na jej výskyt v Spojených štátoch.
Vedúca autorka štúdie Elizabeth Archerová pre NBC News uviedla, že koncom 80. rokov sa baktéria vyskytovala zväčša na pobreží Mexického zálivu a v oblastiach pozdĺž južného pobrežia Atlantiku, ale zriedkavo na sever od štátu Georgia. Vedci na základe simulácií zistili, že baktéria sa môže rozšíriť prakticky do každého štátu na Východnom pobreží. Výskumníci zistili, že infekcie Vibrio vulnificusa sa budú pravdepodobne rozširovať a do roku 2040 sa môžu rozšíriť na husto obývané oblasti okolo New Yorku. Vibrio baktéria má viac ako tucet druhov, ktoré môžu spôsobiť chorobu známu ako vibrióza. CDC odhaduje, že vibrióza len v USA každý rok spôsobí 80 000 infekcií. Najnebezpečnejší je druh Vibrio vulnificus. Mnoho prípadov sa v dôsledku infekcie končí amputáciou končatiny. Nakazenie vírusom končí často fatálne. zdroj: CDC.
Podľa CDC je možné infekciu dostať prostredníctvom konzumácie surových alebo nevarených ustríc a iných morských plodov. Riziková je tak nielen konzumácia morských plodov, ale aj typické dovolenkové činnosti ako plávanie, rybárčenie alebo prechádzka po pláži. Niektorí ľudia majú zvýšenú pravdepodobnosť závažného priebehu infekcie. Napríklad ľudia, ktorí majú ochorenie pečene, cukrovku, problémy s imunitou, rakovinu alebo len užívajú lieky na zníženie hladín žalúdočnej kyseliny. Príznaky ochorenia sa líšia podľa toho, či ide o otravu krvi alebo iné formy ochorenia. Ďalej je to nízky krvný tlak a pľuzgiere na koži. Infekcia sa lieči antibiotikami.
Mäsožravá baktéria ale nie je problém len Spojených štátov. Baktéria Vibrio sa vyskytuje aj v Európe, a to v rátane obľúbených dovolenkových destinácií Slovákov. V menšej miere sa vyskytuje aj v pomerne severných a studených vodách Baltského mora. Od Nemecka po Dánsko. Mastitída patrí medzi najvážnejšie ochorenia dojníc a spôsobuje chovateľom značné ekonomické straty. Znižuje produkciu mlieka, zhoršuje jeho kvalitu a často vedie k nutnosti liečby antibiotikami. Vedci zistili, že baktéria dokáže efektívne rozkladať kazeín - hlavnú bielkovinu nachádzajúcu sa v mlieku. Kľúčovú úlohu pritom zohráva enzým nazývaný aureolyzín. Ten rozkladá mliečne bielkoviny na menšie časti, ktoré baktérie následne využívajú ako potravu.
Výskumníci porovnávali bakteriálne kmene pochádzajúce od ľudí a hovädzieho dobytka. Analýzy ukázali, že po prenose z človeka na kravy prešla baktéria významnými genetickými a metabolickými zmenami. Tieto úpravy jej pomohli adaptovať sa na nové prostredie a využiť špecifické podmienky vo vemene dojníc. Objav môže pomôcť pri vývoji nových spôsobov prevencie a liečby mastitídy. Vedci sa domnievajú, že zameranie sa na metabolické procesy baktérií by mohlo obmedziť ich schopnosť prežívať v mlieku. Výskum zároveň upozorňuje na riziká spojené s prenosom baktérií medzi druhmi.
Z Cattlesite preložila a upravila Ing. Choroby a infekcie sužujú ľudstvo už od jeho počiatkov. V minulosti sa ľudia museli spoliehať výhradne na imunitný systém, ktorý síce v mnohých prípadoch funguje dobre, no predsa majú niekedy navrch patogény a to aj napriek neúnavnej snahe modernej medicíny. Aby sme dokázali s ochoreniami bojovať, je dôležité najprv pochopiť ako fungujú. Lekári objavili príčinu agresívnej infekcie, ktorá požiera mäso a ktorá sa neuveriteľne rýchlo šíri ľudským telom. Podľa lekárskych správ o nekrotizujúcej fascitíde sa infekcia môže šíriť rýchlosťou až 5 cm za hodinu. Najčastejšou príčinou tejto infekcie sú baktérie nazývané Streptococcus pyogenes. Za ich vznik však ale môžu zodpovedať aj iné mikroorganizmy. Má tendenciu vznikať, keď baktérie, ktoré žijú v čreve a v hrdle, infikujú rany. U opisovaného pacienta však bola nekrotizujúca fascitída vyvolaná baktériami Aeromonas hydrophila. Doktori boli zmätení veľkým progresom choroby a rozhodli sa analyzovať odobraté tkanivo. Testy na myšiach ukázali, že ani jeden kmeň nebol sám o sebe významne nebezpečný a každý z nich vyvolal iba lokálny zápal. Významná zmena ale nastala, keď boli oba kmene prítomné v jednej infekcii. Vtedy nastala smrteľná kombinácia. Testy ukázali, že toxíny produkované NF2 ničili svalové tkanivo a umožnili NF1 preniknúť do krvného obehu a rýchlo sa šíriť do orgánov. „Jednoduchá diagnostika spočívala v tom, že išlo o infekciu Aeromonas hydrophila, no v skutočnosti to bolo oveľa komplikovanejšie,“ uviedla Colwellová. „Je to jasná demonštrácia polymikrobiálnej infekcie a je veľmi zaujímavé, že išlo o dva kmene toho istého druhu. Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise PNAS a uvádza dôležitosť výskumu mikróbov, ktoré spolupracujú. Výskum ukázal, ako môže viac kmeňov mikróbov dramaticky zmeniť priebeh infekcie.
Floridou nedávno lomcoval hurikán Ian, ktorý v štáte vytvoril obšírne škody. Momentálne však tamojšie úrady varujú pred baktériou, ktorá požiera mäso. Tá sa nachádza najmä v teplej brakickej vode a môže byť smrteľná. Predstavitelia floridského okresu Lee upozornili, že nebezpečná baktéria Vibrio vulnificus, ktorá sa živí požieraním mäsa, infikovala 29 osôb, pričom štyri osoby nákaze podľahli. Vibrio vulnificus sa môže dostať do organizmu priamym kontaktom s infikovanou vodou napríklad cez otvorené rany. Hurikán Ian v septembri prešiel nad pevninu na juhozápade Floridy ako hurikán štvrtej kategórie. Pri prechode cez polostrov za sebou zanechal ničivé následky. Ian zasiahol florídské pobrežie s rýchlosťou vetra 241 kilometrov za hodinu.
O niekoľko hodín neskôr klesla rýchlosť silného vetra na 170 kilometrov za hodinu, čo z Iana urobilo hurikán druhej kategórie. Počet obetí hurikánu Ian na Floride údajne dosiahol takmer 100. Podľa televízie CBS bol počet mŕtvych v štáte na juhu USA 99. Ďalšie štyri úmrtia potvrdili v Severnej Karolíne. Čísla sa líšia, keďže miestni predstavitelia môžu hlásiť ďalšie úmrtia súvisiace s búrkou, ale súdny lekár pripisuje smrť hurikánu až po vykonaní pitvy, informuje televízia BBC. Po hurikáne je naprieč Floridou 451-tisíc domov a podnikov stále bez elektriny. Úrady stále posudzujú škody, ale odborníci varovali, že by mohli dosiahnuť desiatky miliárd dolárov.
Predbežná prognóza dátovej spoločnosti Enki Research zverejnená 1. Baktéria Vibrio vulnificus sa vplyvom globálneho otepľovania dostala už aj do populárnych dovolenkových destinácií Slovákov. Na čo si dať pozor počas letných dovoleniek? Na prvý pohľad išlo o úplne bežnú situáciu. 74-ročný muž trávil čas pri pobreží na Floride a vošiel do vody, pričom si poranil nohu. Všetko sa začalo nenápadne, píše portál Ars Technica. Po porezaní sa rana rýchlo rozbolela a objavili sa modriny. Na druhý deň sa začali meniť aj ďalšie časti tela, presnejšie koža na ruke zmenila farbu. Tretí deň už situácia vyzerala úplne inak. Dolná časť nohy stmavla, čo naznačilo krvácanie pod kožou. Pri dotyku sa ozývalo praskanie, čo býva znak plynov, ktoré vznikajú pri odumieraní tkaniva. Koža sa na niektorých miestach odlupovala a ani ruka na tom nebola lepšie. Lekári okamžite začali operáciu a odstránili odumreté časti tkaniva, pričom zároveň hľadali príčinu. Táto baktéria sa do tela dostane najčastejšie cez otvorenú ranu alebo kontaminované morské plody. Keď sa raz uchytí, začne proces, ktorý pôsobí ako „mäsožravá infekcia“. Tento názov je však trochu zavádzajúci. Baktéria totiž tkanivo nepožiera v pravom zmysle slova. Rozkladá ho. Produkuje enzýmy, napríklad metaloproteázy, ktoré rozbijú bielkoviny v bunkách a spojivovom tkanive. Hackeri odhalili zákulisie ruskej cenzúry. Tento proces má reťazový efekt. Keď sa rozpadne spojivové tkanivo a poškodia sa cievy, začnú „pretekať“ a vtedy vznikajú typické krvavé pľuzgiere. Rýchlosť celej infekcie patrí medzi najväčšie problémy. Vibrio vulnificus sa dokáže v ideálnych podmienkach zdvojnásobiť každých 8 až 10 minút. To znamená, že v priebehu niekoľkých hodín vzniknú miliardy baktérií. Lekári vysvetľujú, že ešte nebezpečnejší je vplyv železa v tele. Baktéria potrebuje voľné železo na rýchle množenie. Zdravý organizmus ho drží pevne viazané, takže nie je voľne dostupné. Pre baktériu to predstavuje ideálne podmienky. Aj preto úmrtnosť u pacientov s ochorením pečene dosahuje až 50 až 60 %. Organizmus im v podstate poskytne „palivo“, ktoré infekciu urýchli. V tomto konkrétnom prípade muž prežil, no za cenu vážneho zásahu. Pravú nohu museli amputovať nad kolenom, pretože poškodenie už nebolo možné zastaviť. Na ruke vykonali rozsiahlu transplantáciu kože. Prípad zároveň poukázal na širší trend. Infekcie spôsobené Vibrio vulnificus sa objavujú čoraz častejšie. Vedci tento nárast spájajú najmä s otepľovaním oceánov.
V našich podmienkach sa s baktériou Vibrio vulnificus prakticky nestretneš, lebo ako sme spomínali, na život potrebuje slanú alebo brakickú vodu. Brakická voda je niečo medzi sladkou a slanou vodou, objavuje sa v oblastiach, kde sa rieky vlievajú do morí. Slovenské rieky a jazerá sú sladkovodné, takže jej chýba základná podmienka na prežitie. Aj keď sa u nás v lete voda zohrieva nad 20 °C, bez potrebnej salinity sa baktéria nedokáže udržať. To však neznamená úplnú nulovú opatrnosť. Riziko sa presúva najmä do zahraničia a na tanier. S otepľovaním morí sa Vibrio vulnificus čoraz častejšie objavuje v oblastiach, kde by si ju ešte pred pár rokmi nečakal, napríklad v Stredozemnom mori alebo dokonca v Balte počas horúcich letných dní.
Druhá cesta vedie cez jedlo. Najväčšie riziko na Slovensku predstavujú surové alebo nedostatočne upravené morské plody, najmä ustrice dovezené z teplejších oblastí. Ak sa zle skladujú alebo nekonzumujú tepelne upravené, baktéria sa môže dostať do tela aj bez kontaktu s morom. Lekári zároveň upokojujú, že hoci znie táto baktéria strašidelne, vôbec to nemusí znamenať vyhýbanie sa moru. Prízvukujú skôr základnú opatrnosť. Otvorená rana a teplá brakická voda predstavujú rizikovú kombináciu. Ak sa poraníš vo vode alebo máš otvorenú ranu, oplatí sa ju okamžite vyčistiť.
Čo spôsobuje baktériu vibrio vulnificus, ktorá sa živí mäsom?
Odborníci varujú pred šírením nebezpečnej baktérie počas leta. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) odporúča počas horúčav zvýšiť opatrnosť najmä v plytkých vodách. Baktéria Vibrio rodu Vibrio sa prirodzene vyskytuje v teplých, mierne slaných pobrežných vodách a aj keď väčšina kmeňov je neškodná, niektoré môžu spôsobiť vážne až smrteľné infekcie, najmä u ľudí s otvorenými ranami alebo oslabenou imunitou. Pri ťažkom priebehu môže infekcia vyvolať nekrotizujúcu fasciitídu, pri ktorej sa tkanivo okolo rany rýchlo rozkladá a môže viesť k sepsám. V Európe sú obavy z rastúcej prítomnosti Vibrio spôsobené otepľovaním morí, ktoré zvyšuje riziko výskytu infekcií počas letnej sezóny.
Riešenie podľa odborníkov spočíva v väčšej medzinárodnej spolupráci a v zdieľaní informačných a zdravotných stratégií. "Nie je prijateľné robiť kompromisy v oblasti zdravia alebo klímy. Krajiny, pre ktoré je toto more spoločné, si musia zvoliť jednotnú stratégiu," zdôraznil Hatim Aznague. Floridské úrady hlásili počas katastrofy hurikánu Ian vysoký počet obetí a rozsiahle škody, čo ukazuje, aké široké sú dopady nielen na zdravie, ale aj na ekonomiku cestovného ruchu a spojené odvetvia.
tags: #bakteria #rozkladajuca #maso