Ryby (Osteichthyes, Pisces) sú výlučne vodné stavovce. Ich koža je slizovitá a sú v nej šupiny rôznych typov (cykloidné, ktenoidné, ganoidné). U väčšiny rýb je už kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov a pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov, ktoré sú medzi telami jednotlivých stavcov. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny. V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo. Ani lopatkové ani panvové pásmo nie je spojené s chrbticou, obe sú voľne uložené vo svaloch. Dýchacím orgánom sú vnútorné žiabre uložené na 5 pároch žiabrových oblúkov. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených lupienkov (= žiabrové lístky) a sú prekryté skrelami. Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiabier. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca. Tráviaca sústava je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák. Pažerák sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Vyliačením prednej časti pažeráka vzniká u rýb zvláštny orgán plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom. Tlak v plynovom mechúre môžu ryby meniť. Mozog rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Je to kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody. Bočná čiara umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode. K zmyslovým orgánom rýb patria aj oči, čuchové jamky uložené na hlave a hmatové fúzy po bokoch ústneho otvoru. Oplodnenie väčšiny rýb je mimotelové (u drsnokožcoch prebieha kopulácia). Štúdiom rýb sa zaoberá vedný odbor ichtyológia.
Postranná čiara ako šiesty zmysel
Lúčoplutvé ryby (Actinopterygii) majú plutvy vystužené kostenými lúčmi. Patrí sem väčšina dnes žijúcich sladkovodných i morských rýb. Postranná čiara predstavuje významný zmyslový orgán, ktorému sa pripisuje schopnosť vnímať prúdenie vody, pohyb na hladine a získať informácie o korisťách, prekážkach alebo iných rybách vo svojom okolí. Kombináciou bočnej čiary a sluchu vedia určiť smer, odkiaľ prichádzajú vibrácie, a rovnako aj záchvevy vody s frekvenciou do 6 Hz. Postranná čiara tiež vníma záchvevy vody okolo 6 Hz, hoci otrasy vyššej frekvencie už ryby nevnímajú. Napríklad pstruh vďaka prúdovému orgánu dokáže zaznamenať vplyv mušky na hladine, a preto stojí hlavou proti prúdu a čaká, akú potravu mu prúd prinesie. Preto pri love je lepšie postupovať proti prúdu vody, aby sme ryby nevyplašili zbytočnými vibráciami pri brodení.
Postranná čiara je vnímaná cez gélové bunky a neuromasty, ktoré sa nachádzajú tesne pod kožou alebo vo väčšej hĺbke v šupinách. Najbežnejšie usporiadanie zmyslových buniek je do uzavretého kanálika, ktorý komunikuje s okolím pomocou malých otvorov. U hlavy sa bočná čiara rozdeľuje do štyroch vetiev: jedna vedie nad očnicou, druhá pod očnicou, tretia cez temeno a spája ľavú a pravú hlavnú vetvu, štvrtá vedie po skrelovom viečku a po spodnej čeľusti. Pri detailnom pohľade na šupiny tieto otvory bývajú viditeľné a u dravých rýb môžu byť ešte výraznejšie, pretože na nich môže záležať ich život. Ryby sú tiež schopné vďaka postrannnej čiare a sluchu určiť smer odkiaľ vibrácie prichádzajú; za to môže oneskorenie zachyteného zvuku medzi oboma postrannými čiarami.
Príklady a praktické poznatky
Pstruh vďaka prúdovému orgánu dokáže zaznamenať vplyv mušky na hladine. Aj preto stojí hlavou proti prúdu a čaká, akú potravu mu prúd prinesie. Preto pri love je lepšie postupovať proti prúdu vody ako po prúde, aby sme si zbytočnými nevyplašili ryby nežiaducimi vibráciami pri brodení. Ryby tiež používajú postrannú čiaru na mnoho ďalších vecí, napríklad vedia už popredu o zmene tlaku alebo počasia, čo vedie k rybej opatrnosti, pretože vie, že sa niečo okolo nich mení, a preto môžu ryby prestať prijímať potravu. Takéto situácie sa nestávajú zriedka, a často sú spojené s výraznými zmenami počasia alebo okolitého prostredia. Postranná čiara je niečo ako rybí šiesty zmysel; v praxi sa dá táto vlastnosť demonštrovať aj jednoduchým experimentom - dupnutie na brehu vyvolá vo vode vibrácie, ktoré ryby zachytia citlivými bunkami v postrannej čiare.
Historické a širšie súvislosti
Stopkatoplutvé (Crossopterygii) majú kosti lopatkového a panvového pásma uložené vo vlastnej svalovine a sú schopné podopierať telo. Sú základom budúcich končatín. Latiméria divná (Latimeria chalumnae) je dnes jediný žijúci druh tejto podtriedy rýb. Vedci sa dlhé roky domnievali, že táto skupina rýb vymrela pred 70 miliónmi rokov; v roku 1938 však takúto rybu ulovili pri Madagaskare. Latiméria dosahuje dĺžku 1,9 m.
Špecifické poznámky a postrehy autorského textu
Postranná čiara je vnímaná ako zmyselný systém, ktorý umožňuje rybám orientovať sa v tme, získať informácie o tlaku a zmenách počasia. V prípade dravých rýb sú otvorí postranných čiar ešte výraznejšie, čo súvisí s ich životným štýlom a potrebou rýchlo zareagovať na podnety z okolia. V rámci praktických skúseností autorov textu bolo opísané zlepšenie úspešnosti lovu pri použití takzvanej "prúdovej techniky" - nahadzovanie nástrahy za ocas dravca, čo zvyšuje pravdepodobnosť záběru tým, že práve proudový orgán umožní lepšie zachytiť pohyb potravy.
V záverečnom článku seriálu RYBIE ZMYSLY sa predstaví postranná čiara ako šiesty zmysel rýb, a to spolu so sluchom - umožňujú určiť smer odkiaľ prichádzajú vibrácie a záchvevy vody. Podrobné opisy ukazujú aj rozdielnosť stavby a polohy smyslových buniek v rôznych rybách, napríklad u šťuky.
Rybári vykonali ochranný odlov rýb
Tabuľka: základné fakty o bočnej čiare a prúdovom orgáne
| Funkcia | Opis | Príklad |
|---|---|---|
| Detekcia prúdenia vody | Umožňuje orientáciu a navigáciu v zlých svetelných podmienkach | Pstruh pri love mušky |
| Určovanie polohy zvukových vĺn | Vnímanie záchvevov vody a vibrácií | Rýchla reakcia na smer zvuku |
| Predchádzanie poškodeniam potravy | Nový obraz o okolí vďaka kombinácii s lechom sluchu | Opatrnosť pri zmenách počasia |
Príjemnou súčasťou poznania je aj to, že postranná čiara spolu so sluchom pomáha rybám určovať smer, odkiaľ sa vibrácie ozývajú, čo zlepšuje ich schopnosť lovu i vyhýbania sa hrozbám. Závery pohľadu na tento zmyslový systém ukazujú, že ryby majú veľmi sofistikovaný mechanizmus vnímania svojho okolia aj bez výrazného pocitu bolesti, čo je častý témou medzi odborníkmi a laikmi. Postranná čiara teda predstavuje významný adaptívny nástroj pre prežitie rybího druhu v rozmanitých biotopoch.