BOH podnietil apoštola Pavla, aby zapísal deväť vlastností, ktoré sú výsledkom pôsobenia svätého ducha. (Gal. 5:22, 23) Týmto pekným vlastnostiam dal spoločné označenie „ovocie ducha“. a Toto ovocie je typické pre „novú osobnosť“. (Kol. 3:10) Tak ako strom prináša ovocie, keď sa oň ľudia správne starajú, aj človek prejavuje ovocie ducha, keď naňho voľne pôsobí svätý duch.
Láska ako prvé ovocie Ducha
Prvou stránkou ovocia ducha, o ktorej sa Pavol zmienil, je veľmi cenná vlastnosť láska. Nakoľko je cenná? Pavol povedal, že bez lásky „nie je ničím“. (1. Kor. 13:2) Ale čo je láska? Ako si ju môžeme rozvíjať? Biblia uvádza, ako sa táto vlastnosť prejavuje: láska je „zhovievavá [trpezlivá] a láskavá“, „sa raduje z pravdy“ a „všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva“. Prejavuje sa aj vrelou náklonnosťou, úprimným záujmom a verným priateľstvom.
Na druhej strane nedostatok lásky sa prejavuje žiarlivosťou, pýchou, neslušnosťou, sebectvom, zatrpknutosťou a neochotou odpustiť. Na rozdiel od týchto negatívnych vlastností, ktoré nevedú k ničomu dobrému, láska, ktorú túžime prejavovať, „nevyhľadáva svoje vlastné záujmy“. (1. Kor. 13) Táto láska je zosobnená v Božej podstate: „Boh je láska.“ (1. Jána 4:8)
Teda Jehova je zosobnením lásky. Táto vlastnosť sa v najväčšej miere prejavila, keď poslal Ježiša, aby za nás trpel a zomrel. Apoštol Ján napísal: „Tak nám bola zjavená Božia láska, že Boh vyslal svojho jednosplodeného Syna do sveta, aby sme prostredníctvom neho získali život.“ Ježiš prejavil lásku ľuďom tak, že ochotne konal Božiu vôľu. Pavol citoval jeho slová: „Hľa, prišiel som, aby som konal tvoju vôľu.“
„Ďalej chodiť v láske“ znamená prejavovať lásku vždy a za každých okolností. Keď niekoho milujeme, neobmedzujeme sa na to, že mu to len hovoríme, ale v súlade so svojimi slovami aj konáme. Ján napísal: „Dieťatká, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.“ (1. Jána 3:18)
Príklady a praktické uplatnenie
- Keď milujeme Boha a blížnych, radi zvestujeme „dobré posolstvo o kráľovstve“. (Mat. 24:14; Luk. 10:27)
- Láska nás vedie k trpezlivosti, láskavosti a ochote odpúšťať. Uplatňujeme biblickú radu: „Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ (Kol. 3:13)
- „Láska nie je pocit, je rozhodnutie.“ V gréckom pôvode Pavol používa agapé ako názov tejto najvyššej formy lásky, ktorá je aj v Ježišovom učení o najväčšom prikázaní.
Podľa Pavla má láska v sebe všetko zmysel a smeruje k dobru ostatných. V praktickom živote to znamená častejšie jednáť v prospech druhých, zvažovať ich potreby a hľadať spôsoby, ako darovať čas, ochotu a službu.
Božie vedenie a pôsobenie Ducha Svätého
Keď prosíme Boha o Ducha Svätého, On vytvára v človeku lásku a schopnosť milovať agapé láskou aj v náročných vzťahových situáciách. „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5,5). S pomocou Ducha Svätého môžete milovať aj svojich nepriateľov a konať v súlade s Božou vôľou.
Ježišovo príkladné hľadanie spravodlivosti a láskavý postoj voči druhým sú modelom pre manželov, ktorí rozvíjajú vzťah založený na kráľovstve a spoločnom odovzdávaní sa. Duch Svätý nás vedie, aby sme z vnútra prejavovali ovocie Ducha - lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť a zdržanlivosť.
Ovocie Ducha a manželské plodenie
V katechizme sa kresťanská sexualita chápe ako zrodená z lásky k Bohu a Blížnemu a ako dar, ktorý má pri trvalom vzťahu manželov plniť svoj duchovný a morálny význam. Plodnosť nie je len fyzické rozmnožovanie, ale širší duchovný a morálny rozmer, ktorý zahŕňa odovzdanie života a zodpovedné rodičovstvo. Dieťa je dar, nie majetok; manželstvo je spoločný vzťah založený na vzájomnej slobode a vernosti.
Otec a matka majú spolupracovať na tom, aby Božia láska a milosť pretiekla do ich detí a do celého spoločenstva viery. Právo na dieťa nie je „vlastníctvo“, ale úcta k ľudskej osobe a jej dôstojnosti od počatia až po prirodzenú smrť. Cirkev vyznieva proti antikoncepcii a umelému oplodneniu, keď narúšajú prirodzenú logiku darovania sa a spoločného rodičovstva v jednote manželstva.
Etické zásady a spoločenský rámec
Regulácia plodenia by mala vychádzať z objektívnych morálnych kritérií, ktoré rešpektujú ľudskú osobu a jej slobodu. Periodická zdržanlivosť a metódy regulácie plodenia založené na sebapozorovaní sú v súlade s morálnosťou. Štát má právo usmerňovať rast obyvateľstva, ale len informáciou, nie donucovaním. V prípade neplodnosti to Cirkev vyzýva k duchovnej plodnosti cez vzťah s Krisom a duchovnú nádej, nielen k ľudským riešeniam.
Motív a praktický záver
Ovocie Ducha - láska - je najväčším, no zároveň najťažšie pochopeným ovocím Ducha. Je to jasný znak pôsobenia Ducha Svätého a identifikuje kresťana. Láska vedie k radosti a pokoju, ktoré prelínajú vzťahy v rodinách aj v zbore, a to prostredníctvom trpezlivosti, dobrotivosti a sebazaprenia. Pretože Duch Svätý je ten, kto mení srdce a vedie Cirkev, sme povolaní Ho počúvať a nechať pôsobiť v našich životoch.
2360 Sexualita je zameraná na manželskú lásku muža a ženy. V manželstve sa telesná intimita stáva znakom i zárukou duchovného spolunažívania.
2364 Manželský pár vytvára „dôverné spoločenstvo“ a zmluvu, ktorá ich uväzuje k nerozlučiteľnosti. Vernosť vyjadruje stálosť v dodržiavaní daného slova, a sviatosť manželstva vovádza do tajomstva vernosti Krista voči Cirkvi. Plodnosť je dar a jedným z cieľov manželstva; dieťa je ovocím vzájomného darovania sa a lásky, ktoré je otvorené na plodenie ľudského života.
Ovocie Ducha a plodenie v manželstve spolu súvisia s odpoveďou na Božiu vôľu. Techniky, ktoré rušia jednotu rodičovstva a vyčlenia dieťa z dvojice, sú morálne neprijateľné. Božia milosť cez Ducha Svätého má meniť srdce a viesť človeka k čnostiam, ktoré posilňujú rodinu a spoločenstvo viery.
Napokon, Pavol vyzýva Galaťanom k návratu k jadru viery - ukrižovanému Kristovi a jeho milosti. Duch Svätý vedie k slobode, ktorú prináša láska, a naša odpoveď by mala byť otvorenie sa jeho pôsobeniu v každej oblasti života, najmä v rodinnom a spoločenskom kontexte.