Znamenalo začiatok francúzskej revolúcie, čo sa stalo pred 227 rokmi. Deň 14. júla je štátnym sviatkom Francúzskej republiky a pripomína dobytie Bastily 1789, which stelesňuje prechod ku príslušným republikánskym hodnotám a oslave slobody a rovnosti.
Historické korene Bastily a vznik sviatku
Bastila, presnejšie Bastila sv. Antona, bola pôvodne pevnosťou na mieste súčasného Námestia Bastily v Paríži. Hugues Aubriot ju dal postaviť s dobovým počtom štyroch veží počas vlády Karola V. Výstavba trvala od roku 1370 do 1383; pevnosť bola 66 metrov dlhá, 34 metrov široká a 24 metrov vysoká a obklopená priekopou napúšťanou vodou zo Seiny. Bastila slúžila ako väzenie už za vlády Ľudovíta XI., ale až pod vplyvom Richelieu získala v histórii svoju temnú povesť. Symbolom začiatku revolúcie sa stal útok 14. júla 1789, po ktorom ju revolučne naladený ľud dobyl a o dva dni neskôr ju zbúrali; časť kameňov predal obchodník Palloy ako suveníry.
Deň 14. júl sa oslavoval už od roku 1790 ako sviatok, no v nasledujúcich rokoch panovali nezhody o tom, ktorý deň presne sláviť. Až v roku 1880 Senát schválil zákon Benjamina Raspaila, ktorým bol 14. júl vyhlásený za štátny sviatok. Od začiatku slávenia sviatku sa Francúzsko zameriava na vlastenectvo a vojenský charakter osláv.
Vojenské prehliadky a súčasné oslavy
V Paríži sa prakticky každý rok koná tradičná vojenská prehliadka na Elyzejských poliach. V historickom kontexte sa v 70. rokoch 20. storočia prehliadky konali na rôznych miestach mesta; dnes je Elysejské polia hlavným miestom. Zvlášť významnou tradíciou je ohňostroj z Eiffelovej veže, ktorý sa každoročne spúšťa 14. júla. Množstvo mestských a regionálnych podujatí zahŕňa hasičské plesy, bankety, plesy a pikniky, ktoré dopĺňajú oficiálne oslavy vládnych štruktúr.
Francúzsko patrí medzi krajiny s bohatou kultúrnou scénou, kde oslavy Dňa Bastily pritahujú turistov a sú dôkazom dlhej histórie a kultúrnych tradícií. Pri predĺžených víkendoch a štátnych sviatkoch sa často po niektorých sviatkoch predlžuje voľno o ďalší deň, čo je bežnou praxou aj v iných európskych krajinách.
Medzinárodné rozmery a súčasné trendové prvky osláv
V roku 2007 sa na francúzskej vojenskej prehliadke zúčastnili aj zástupcovia z ostatných 26 členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska, čím sa posilnila symbolika európskej jednoty. Okrem toho na oslavy pozýva Elysejský palác aj zahraničných hostí a predstaviteľov, hoci tento rok boli verejné financie a logistika skúšané ekonomickou potrebou šetriť náklady. Dňa Bastily sa vo Francúzsku konajú oslavy naprieč mestami a regiónmi - od mestských plesov až po veľkolepé ohňostroje a kultúrne programy, ktoré spolu tvoria obraz spoločného štátneho sviatku a národnej identity.
Paríž .Najkrajší ohňostroj na svete do roku 2025 z Eiffelovky aj s 1100 dronmi.
Historické súvislosti medzi revolúciou a náboženstvom
Francúzska revolúcia priniesla zásadné zmeny aj v oblasti sviatkov a náboženského života. Revolucionári sa snažili nahradiť cirkevné oslavy novými, republikánskymi sviatkami, ktoré by reflektovali moderné ideály a oddelenie štátu od cirkvi. V roku 1880 však 14. júla oficiálne prevzalo postavenie štátneho sviatku, a Paríž sa stal jedným z hlavných miest osláv vrátane každoročných vojenských prehliadok a sprievodov.
Príčiny a dynamika revolúcie (stručne)
- Socioekonomická kríza a nerovnomerné rozdelenie bohatstva v 18. storočí.
- Hospodárska kríza a katastrofálna úroda v roku 1788, ktorá zvýšila nespokojnosť na vidieku.
- Darovanie zásadných legislatívnych krokov - vznik Národného zhromaždenia a prísaha v Loptovej sieni (1789).
- Masívne spoločenské zmeny a prelomenie absolútnej moci monarchie až po dobytie Bastily.
Historici a komentáre často upozorňujú na dvojí motív revolúcie: túžbu po spravodlivosti a slobode a súčasne zložité vzťahy medzi politikou, náboženstvom a spoločenským poriadkom. Napriek rôznym interpretáciám zostáva Deň dobytia Bastily významným symbolom premeny spoločnosti a začiatku nového politického celku vo Francúzsku.
tags: #francuzske #revolucne #sviatky