Zámorské vysťahovalectvo nadväzovalo v Európe na koloniálne migračné tradície, ktoré sa utvárali od rannej fázy zámorskej expanzie. Na rozdiel od južnej a strednej Ameriky, kde tamojšie hospodárske formy stavali predovšetkým na zotročovaní domorodého a neskôr importovaného čierneho obyvateľstva, v holandských, francúzskych a anglických dŕžavách a kolóniách neboli spočiatku zamestnávaní africkí otroci, ale európsky zmluvní pracovníci (indentured servants).
Okrem slobodných osadníkov, ktorí si náklady na cestu hradili sami, zmluvní pracovníci tvorili značnú časť osôb cestujúcich v 16. a 17. storočí. Zmluvní pracovníci sa museli zaviazať zmluvnému obchodníkovi alebo kapitánovi svojou pracovnou silou a náklady na prepravu potom podľa typu zmluvy odpracovali tri až päťročnou pracovnou činnosťou. Môžno teda povedať, že tento systém pôsobil niekedy ako skutočné dočasné otroctvo.
Správy o nedodržiavaní zmluvných podmienok zo strany zamestnávateľa a o brutálnom vykorisťovaní európskych zmluvných pracovníkov spôsobovali relatívne nízky objem migrácie, čo nútilo zamestnávateľov k ústupkom, no tieto ústupky si vyžiadali náklady navyše. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia prvky „indentured servants“ pokračovali, avšak v pozmenenej a flexibilnejšej podobe už ako „redemptioner system“, ktorý pretrval až do 19. storočia.
»Redemptioner system« zabezpečoval lepšie podmienky prisťahovalcom (napr. ich dlh mohli odpracovať už aj ich deti). Aj napriek tomu však bol tento systém kritizovaný a stále považovaný za obchod s „bielymi otrokmi“. Mnohí rodičia tak museli obchodovať so svojimi deťmi a predávali ich ako dobytok, aby sa dostali von z lode. Deti do päť rokov, ktoré by prekážali pri práci, museli byť odovzdané na výchovu a za to potom až do svojich 21 rokov slúžiť.
Rok 1816 bol neobvykle vlhkým a studeným rokom, čo prinieslo minimálnu úrodu a agrárnu krízu. Táto kríza sa prejavila najmä v Nemecku a v južnom Porýnii, kde spôsobila katastrofu. Nedostatok potravín a hladomor vyhnali ceny potravín vysoko; po tomto zdražovaní nastala kríza remesiel a priemyslu. Tradičné kontinentálne a transatlantické trasy sa zmenili na únikové cesty z krízových oblastí a výsledkom bol masívny nápor na zámorské prístavy.
V období 1816/17 emigrovalo zo severného, resp. južného Nemecka do USA vyše 20 000 prisťahovalcov. Od 30. rokov 19. storočia masová emigrácia z Európy naberá dlhodobý charakter. Financovanie preplavby sa uskutočňuje vopred cez predplatené lístky a kontaktmi na známych umožňujú predbežné zabezpečenie financií. Rozsah prepravy sa zmenil aj v dôsledku vývoja lodnej techniky: rýchlejšie lode znamenali znižovanie cien lístkov a kratšie plavby (z 44 dní plachetnicou na 14-10 dní parníkom).
V roku 1790 žilo v Severnej Amerike 4 milióny obyvateľov, vrátane 700 000 čiernych otrokov. Od roku 1820 sa imigrácia stala masívnou a medzi rokmi 1820 a 1860 prišlo do USA 5 miliónov prisťahovalcov, pričom veľká časť bola Írskeho pôvodu. Od roku 1860 do 1890 sa do USA prisťahovalo 13,5 milióna obyvateľov, pričom veľká časť pochádzala zo Južnej Európy a z Nemecka. V priebehu deväťdesiatych rokov 19. storočia, s nástupom priemyselnej revolúcie, sa migrácia do USA znížila, hoci sa objavili aj odchýlky smerom ku „new immigration“ v 80. a 90. rokoch 19. storočia.
V prvom desaťročí 20. storočia došlo k najväčším rozmerom európskeho vysťahovalectva, pričom zmeny zahŕňali zníženie podielu prisťahovalcov z Veľkej Británie a severozápadnej Európy a zvýšenie podielu zo južnej, východnej a juhovýchodnej Európy. Do roku 1900 prišlo zo stredoeurópskych regiónov mnoho ľudí, pričom v rokoch 1899-1909 z veľkej časti putovali aj Židia a ďalšie skupiny. Úrady USA začali vnímať prisťahovalectvo čoraz prísnejšie až sa plnilo kvótovým systémom po roku 1924, čo viedlo k výraznému poklesu migrácie. Napriek tomu migrácia nikdy úplne nezanikla a počas 30. rokov 20. storočia sa objavovali aj nezákonné prístupy.
Postoje Američanov k prisťahovalcom boli spočiatku pozitívne, prišli najmä ako lacná pracovná sila, a ich prínos v mestách a priemysle bol rýchlo cítiť. Koncom 19. storočia sa vzťah k Nemcom či Škandinávcov postupne sčasti naštrbil. Do konca 19. storočia boli prisťahovalci najmä z Nemecka, Írska, Anglicka a Skandinávie vítaní ako civilizačný prínos, čo sa prejavilo aj v potravinovom zásobovaní rýchlo rastúcich miest.
Prístav Hamburg ako logistické srdce vysťahovalectva a kontajnerová preprava
Rôzne kapitoly textu o prepravných sieťach sa prelínajú s dejinami Hamburgskeho prístavu, ktoré podrobne opisujú vývoj kontajnerizácie a súvislosti s moderným medzinárodným obchodom. Prístav Hamburg sa stal jedným z hlavných uzlov pre prekládku kontajnerov, pričom k najvýznamnejším terminálom patria Burchardkai, Tollerort a Eurogate. Kontajnery sú v prístave manipulované systémom obkročných transportérov a v niektorých termináloch aj plne automatizovaným systémom, čo znižuje prestoje a zvyšuje bezpečnosť.
Prvé kontajnery sa v hamburskom prístave preložili už v roku 1968; zlom nastal 31. mája 1968 prvou kontajnerovou loďou bunkovej konštrukcie American Lancer, s kapacitou 1200 TEU. Prvý kontajnerový vlak prišiel do Burchardkai 5. februára 1968. Hamburg postupne zažíval enormný nárast objemu prekládky až do 2002, kedy dosiahol 5,0 mil. kontajnerových terminálov a 20-tisíc TEU výkonu.
V roku 1984 Hamburg prvýkrát preložil 1,0 mil. TEU; v roku 2002 preložil 5,0 mil. TEU na termináloch. Do roku 2017 dosiahol prístav približne 8,815 mil. TEU ročne, pričom hlavné terminály využívajú moderné technológie, ako sú automatizované vozíky a autonómne riadené vozidlá, ktoré zvyšujú efektivitu prekládky.
Kontajnerový terminál Burchardkai je najväčší v Hamburskom prístave, s prekládkovou hranou dlhú približne 2 850 metrov a kapacitou až 10 kontajnerových lodí súčasne. Terminál Eurogate je rovnako dôležitý; jeho prekládková hrana má 2 080 metrov a umožňuje prácu lodiam s kapacitou do 19 000 TEU. Terminál Tollerort je najmenší a je charakterizovaný kapacitou do 20 000 TEU, s prekládkovou hranou 1 205 metrov.
Automatizácia prístavu Hamburg umožňuje rýchlu prekládku medzi loďou a terminálom pomocou portálových žeriavov s dvomi vozíkmi a s automaticky riadenými vozidlami na skládke. Týmto spôsobom sa zvyšuje bezpečnosť a skracuje čas prekládky o 30-40 %. Integrované systémy zahŕňajú aj riečne prepojenia cez Elbe-Seitenkanal a chodníky pre koľajové prepojenia do vnútrozemia.
Ellis Island a imigračný proces do Ameriky
Treťou pevnou súčasťou histórie vysťahovalectva je Ellis Island a Battery Park v New Yorku. Trajekt z Battery Parku do New Yorku odchádza každých 25 minút a cestou návštevníci vidia aj ostrov Ellis Island, kde kedysi prebiehali imigračné procesy. Na ostrove dnes stojí múzeum dejín prisťahovalectva do Spojených štátov; budova, kde odbavovali imigrantov, pôsobí ako v čase, a na prvom poschodí hlavnej haly sa dodnes nachádza registračná miestnosť.
Ostrov Ellis Island bol nazývaný ostrovom nádeje, pretože sem prichádzali ľudia za lepším životom; predtým však museli prejsť viacerými kontrolami a lekárskymi vyšetreniami. Hneď po preplávaní kontrolovali zdravie a infekčné choroby. Po prehliadke sa imigranti dostávali do Veľkej sály, kde čakali na rad a na to, či budú môcť vstúpiť do USA. Počas peak, roky 1892-1924, cez Ellis Island prešli milióny prisťahovalcov, medzi nimi aj množstvo Slovákov.
Postoje Američanov postupne smerovali ku obmedzeniam a kvótam: už v roku 1917 sa vyžadoval test gramotnosti, čítanie textu v rodnom jazyku, a v 20. rokoch aj ďalšie testy zamerané na IQ či zručnosti. Počas prvej svetovej vojny sa imigrácia takmer zastavila a po vojne nasledovali zákony a kvóty, ktoré obmedzili príchod. Oficiálne otvorená imigrácia skončila v roku 1924.
Na príklade Andreja Varcholu a Júlie Závackej, rodičov Andyho Warhola, možno ilustrovať, čo dokumenty z Ellis Island dokážu: Andrej Varchola pricestoval do USA na lodi SS George Washington z Brém do New Yorku 16. novembra 1912, mal 26 rokov, pracoval ako farmár a nádenník a vedel čítať a písať; mal maďarské občianstvo, no národnosťou sa hlásil k Rusínom, pochádzal z Mikovej a zamýšľal sa, že bude čakať na ďalšiu cestu. Júlia Varcholová prišla do Pittsburghu v roku 1921. Tieto detaily ukazujú, ako sa záznamy môžu líšiť či meniť v závislosti od mena a priezviska.
tags: #hamburger #nemecko #vystahovalci