Ukrajina si pripomína pamiatku obetí hladomoru z rokov 1932-33. Hladomor v najúrodnejších oblastiach krajiny vyvolali komunisti počas Stalinovej diktatúry aby zlomili odbojných roľníkov. Za obeť padlo desať a pol milióna ľudí. Deň pamiatky obetí hladomoru si na Ukrajine pripomínajú obyvatelia prakticky všetkých väčších miest. V Kyjeve prišiel k pamätníku aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Pri vchode do Národného múzea hladomoru v Kyjeve stojí socha dievčaťa s názvom Trpká spomienka z detstva. Podľa všetkého počas hladomoru zahynulo jeden a pol až štyri milióny detí. Vinu na medzivojnovom hladomore nesie režim vtedajšieho sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Jeho vláda chcela fyzicky zničiť časť ukrajinského roľníctva. V dôsledku Stalinovej kampane nútenej „kolektivizácie“ zhabali Ukrajincom obilie a iné potraviny.
Hladomor, ktorý Ukrajinu postihol v rokoch 1932-33, považuje Kyjev za úmyselný zámer. Po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vyzval Kyjev medzinárodné spoločenstvo, aby hladomor oficiálne vyhlásilo za „genocídu“. Podľa Zelenského obnovenie historickej spravodlivosti a vzdanie úcty obetiam hladomoru vysiela jasný odkaz. Hovorí, že spravodlivosť je nevyhnutná pre všetky minulé i súčasné moskovské zločiny. Moskva odmieta, že by šlo o genocídu.
Hladomor a chudoba sú komplexné problémy, ktoré sužujú mnohé krajiny sveta, vrátane Ukrajiny. Tieto problémy majú hlboké historické korene a sú ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú politické rozhodnutia, ekonomické nerovnosti, ozbrojené konflikty a klimatické zmeny. Hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 - 1933 (po ukrajinsky Holodomor) bol hladomor, ktorý postihol vidiek Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu v roku 1932. Bol súčasťou hladomoru v Sovietskom zväze v rokoch 1932 - 1933, ktorý postihol viaceré poľnohospodárske oblasti krajiny (Severný Kaukaz, Povolžie, Kazachstan, južný Ural a západnú Sibír).
Faktom na celej udalosti bolo to, že sa celej tragédii hladomoru dalo predísť. Stravy bolo dostatok, ale štát systematicky konfiškoval jej väčšinu pre vlastné potreby. Okrem toho o ľahostajnosti režimu k ľudskému utrpeniu, cenou ktorých sa uskutočňovala Stalinova politika, svedčil rad opatrení, ktoré vláda Sovietskeho zväzu v roku 1932 začala uskutočňovať. V auguste toho roku stranícki aktivisti dostali právo skonfiškovať zrno v kolchozoch a ten istý mesiac bol prijatý aj hanebný zákon, ktorý určoval trest smrti v prípade rozkrádania „socialistického majetku“. Pri zmiernení podmienok sa takéto „protištátne zločiny“ trestali 10 rokmi nútených prác v gulagoch. Aby roľníci neopúšťali svoje kolchozy a nehľadali si stravu niekde inde, keďže v novembri roku 1932 bol zavedený zákon, ktorý zakazoval roľníkom čerpať zrno, až kým nebude splnený plán štátnych zásob, bol zavedený tzv. kvótový systém.
Hladomor, ktorý sa počas roku 1932 postupne rozširoval, dosiahol svoj vrchol začiatkom roka 1933, keď mala päťčlenná roľnícka rodina k dispozícii na konzumáciu 80 kg zrna (1,7 kg/os.), a to do nasledujúcej úrody. V prípadoch, keď obilie nezvýšilo, roľníci jedli mačky, psov, myši, kôru, listy, ba dokonca splašky. Medzi roľníkmi a našou mocou pokračuje tvrdý boj. Je to boj na život a na smrť. Hladomor im ukázal, kto je tu domáci pán. Hladomor stál milióny životov ľudí, ale systém kolchozov zostane fungovať navždy.
Sovietske archívne materiály o hrozivých výsledkoch hladomoru na Ukrajine zaryto mlčia alebo sú nedostupné. Preto je zložité zistiť, koľko ľudí počas rokov 1932 - 1933 umrelo. Odhaduje sa však, na základe demografického výpočtu Ukrajincov, že to na Ukrajine mohlo byť až 3 - 6 miliónov ľudí. Boli však aj oblasti, ktoré hladomor rokov 1932 - 1933 vôbec nepostihol, najviac však utrpela Ukrajina. Ukrajinský vidiek, tradičný a jeden z najrozvinutejších roľníckych regiónov krajiny sa kolektivizácii svojho majetku bránil. Hladomor na Ukrajine bol pre Stalina prostriedkom oslabenia ukrajinského nacionalizmu. Je pochopiteľné, že spojenie nacionalizmu s roľníctvom neostalo bez povšimnutia sovietskeho vedenia. Stalin hovorieval, že „roľnícka otázka bola základom jadra národnej otázky...
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy uznalo hladomor na Ukrajine zo začiatku 30. rokov 20. storočia za „genocídu“ Josifa Stalina. Znenie rezolúcie bolo schválené takmer jednoznačne. Hladomor považuje Kyjev za úmyselný zámer vyhladiť tamojších roľníkov. V súčasnosti Rada Európy pozostáva zo 46 štátov. Otázka hladomoru bola na pôde OSN po prvý raz nastolená v roku 2003. Bolo vyhlásené, že potreba dostať túto udalosť do povedomia ľudí vznikla zo zapojenia viacerých krajín, vrátane USA a Kanady.
Ukrajina vyzýva medzinárodné spoločenstvo na uznanie hladomoru za genocídu a uvádza, že ide o masovú likvidáciu ukrajinských roľníkov a o súčasné súvislosti. Vláda SR a mnohí slovenskí poslanci sa k téme vyjadrujú opatrne, citujúc právne a politické zložky označenia genocídy s dôrazom na odborné zhodnotenie. Z hľadiska data a dokumentácie sa uvádzajú aj príslušné OSN a historické zdroje, ktoré majú slúžiť ako základ pre posúdenie tejto udalosti v kontexte ľudských práv a spravodlivosti.
- Hladomor je historicky chápaný ako úmyselný zámer zo strany sovietskeho režimu zničiť časť ukrajinského roľníctva prostredníctvom kolektivizácie a konfiskácie.
- Opisuje sa vysoká úmrtnosť v rokoch 1932-33, pričom odhady sa pohybujú od miliónov v závislosti od regiónu a metodiky výpočtu.
- Medzinárodné organizácie a parlamenty niektorých štátov potvrdili genocídne charakteristiky hladomoru, zatiaľ čo iné štáty vyzývajú na opatrné právne posúdenie.
- Ekonomické a politické dôsledky hladomoru sú sprevádzané dlhodobým pôsobením na ukrajinskú identitu a mediálnu a historickú pamäť krajiny.
Vo svetových súvislostiach: hlad a chudoba sú globálne problémy, ktoré zasahujú aj Ukrajinu. Hladomor na Ukrajine bol súčasťou širšieho procesu v Sovietskeho zväzu a súvisí s konfiškáciou potravín a tyranským režimom. Globálne problémy hladu sú často spôsobené nerovnosťou, ozbrojenými konfliktmi a klimatickými zmenami. Nový výskum ukazuje, že hlavnou príčinou hladu nemusí byť len klimatická zmena, ale aj nerovnosť a konflikty. Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka, no nerovnomerné rozdelenie zhoršuje potravinovú neistotu vo svetových regiónoch.