Hlavná myšlienka poviedky "Na chlieb"

Poviedka "Na chlieb" od Jozefa Gregora Tajovského, ktorá zobrazuje lásku matky ku svojim deťom, vyšla v roku 1990 vo vydavateľstve Mladé letá. Prvé vydanie originálu bolo v roku 1909. Kniha má 184 strán a bola vydaná v slovenčine ako súčasť edície Mimočítanková literatúra pre žiakov ZŠ. Ilustrácie vytvoril Jozef Vrtiak.

Ilustrácia k poviedke Na chlieb

Obsah a téma poviedky

Príbeh rozpráva o Mare Turjanke, chudobnej vdove, ktorá musí pracovať vo dne v noci, aby uživila svoje deti. Večer ich nakŕmila, zakúrila v dome, uložila ich do postele a utekala k pánom, ktorí sa mali vrátiť o polnoci. Celý čas u nich Mara myslela na svoje vlastné deti a bála sa, aby sa im niečo nestalo. Odbila polnoc a páni nikde. Mara bola celá nervózna a o štvrtej zase bežala domov zakúriť. Páni prišli o piatej - neponáhľali sa. Vyplatili ju a Mara sa konečne vrátila domov k svojim deťom. Nočné pobiehanie tam a späť sa jej však podpísalo na zdraví.

Téma: Príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať.

Hlavná postava Mara Turjanka

  • chudobná vdova s troma deťmi
  • láskavá, milujúca a obetavá matka
  • musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci), aby uživila deti

Dej

V drevenej chalúpke, prerobenej z maštale, býva vdova Mara Turjanka aj so svojimi troma deťmi - Zuzkou, Ondríkom a Markou. Ešte pred pár týždňami mali dietky otca a Turjanka muža. Aj keď pil, vadil sa, ale predsa bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Teraz trú veľkú biedu. Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky.

Pomaly sa končia fašiangy, doba bálov a tancovačiek, ale zima je stále veľmi tuhá. Zavolal aj krajčír, ktorý chcel ísť so ženou na bál, Turjanku deti strážiť. Turjanka sa im teda sľúbila, len aby o robotu neprišla. Avšak o svoje deti má strach, sú malé, nikdy neboli doma úplne samé. Páni jej sľubujú, že len do polnoci budú v divadle a na zábave neostanú. No pre Turjanku je i to dlho. Keď Turjanka ukladá obe panské deti spať, stále len na svoje myslí. Rozhodne sa teda zobudiť mladú slúžku a bežať domov, pozrieť deti. Rýchlo im perinu ponarovnávala, vybozkávala ich a zasa len uteká k pánom.

Pomaly prešla polnoc, jedna, dve hodiny. Pánom sa na zábave zapáčilo a v istote, že Turjanka sa im o deti dobre postará, ostali aj tancovať. Mare na um prichodilo všetko zlé, čo sa jej deťom môže stať a tak znova utekala domov. Onedlho sa vrátila, no páni sa ešte stále nevrátili. Rozhodla sa teda i po tretíkrát ísť pozrieť dietky. V chalúpke rozložila oheň, poprikrývala ich, ,,v láske a v žiali nad nimi zasi si len na povinnosť spomenula.“ Páni prišli pred piatou a Mare vyplatili 40 grajciarov. Celá naradostená bežala domov a s láskou sa pritúlila k svojim deťom.

Už dva týždne prešli od bálu a Turjanka sa stále nemôže zohriať, stále je akási chorá.

Idea

Obrovská láska matky ku svojim deťom.

Symbol lásky matky

Kontext autorovej tvorby

Jozef Gregor Tajovský sa narodil v Tajove pri Banskej Bystrici. Pochádzal z 10 detí. Jozef bol najstarší. Rodičia ho dali na výchovu k starému otcovi, od ktorého si Tajovský odnášal hlboký zmysel pre pochopenie životnej filozofie bežného dedinského človeka. Život ľudu na dedine je predmetom Tajovského próz. Zobrazuje ho taký, aký je. Odhaľuje jeho biedu, poukazuje na hospodárske a sociálne príčiny ťažkého postavenia ľudu. Jeho dielo je súčasťou narastajúceho mravného odporu proti nespravodlivosti, súčasťou kritiky vládnucich tried.

Tajovský jasne odhaľoval dva svety na dedine: bohatstvo a chudobu. Horký chlieb - hlavná postava je matka - vdova. Do protikladu autor stavia rodinu majetného krajčíra a chudobnú rodinu vdovy po paholkovi. Kým sa páni zabávajú, vdova Turjanka musí strážiť ich deti. V strachu o svoje opustené deti, spiace na druhom konci mesta, nenachádza pokoj a celú noc behá medzi domom pánov a svojou chalupou. Vonku je tuhá zima, čím trpí jej zdravie. Poviedka je ostrou kritikou falošnej ľudomilnosti a humánnosti.

Ďalšie diela Jozefa Gregora Tajovského

Poviedková tvorba

  • Horký chlieb
  • Na chlieb
  • Mišo
  • Mamka Pôstková

Dramatická tvorba

  • Ženský zákon
  • Nový život
  • Statky - Zmätky
  • Divadelné hry
  • Matka
  • Tma
  • Hriech
  • V službe
  • Smrť Ďurka Langsfelda
  • Blúznivci
  • Hrdina

Chlieb ako základná potravina a symbol

Chlieb je základnou potravinou, ktorá sa pripravuje pečením, parením alebo vyprážaním cesta pozostávajúceho minimálne z múky a vody. Už od dávnych čias minulosti ho ľudia poznali ale nie pre každého bol každodennou súčasťou ako v dnešnej dobe. Vo väčšine prípadov je nutná jedlá soľ a voliteľne aj kvasné činidlo (droždie). Niektoré druhy chleba obsahujú aj korenie (napr. rascové semeno) a zrná (sezam, mak). Zrná sa používajú aj na dekoračné účely.

Dôkazom, že chlieb je neodmysliteľnou súčasťou nášho života a je pre nás veľmi dôležitý, je napríklad to, že práve chlebom sa inšpirovali viacerí umelci, a tiež ako všetci vieme že na Slovensku sa hostia vítajú práve chlebom s soľou.

Tradičné privítanie chlebom a soľou

Etymológia a význam slova "Chlieb"

Slovo "chlieb" má hlboké korene v germánskych jazykoch. Slovo "bread" zo starej angličtiny je spoločné v rôznych formách pre mnoho germánskych jazykov; napr. po nemecky "Brot", po holandsky "brood", po švédsky "bröd", a po dánsky "brod"; bolo odvodené z koreňa slova "brew" (várka), ale pravdepodobnejšie je spojené s koreňom slova "break" (lámať), pretože jeho prvé použitie súvisí s "broken pieces" (zlomenými kúskami), alebo "bits" (kúsky) chleba, po latinsky "crustum", a trvalo až do 12. storočia.

Chlieb v cudzích jazykoch:

  • Anglicky: bread
  • Nemecky: Das Brot
  • Španielsky: pan
  • Francúzsky: pain
  • Rusky: хлеб
  • Taliansky: pane

Chlieb v literatúre a prísloviach

Chlieb sa často objavuje v prísloviach a literatúre, kde symbolizuje základné potreby a hodnoty. Tu je niekoľko príkladov:

Slovenské príslovia:

  • Koláče sa prejedia, chlieb nie.
  • Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.
  • Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.
  • Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.
  • Lepšia chudá slanina s chlebom, ako tučná bez chleba.

Ďalšie citáty a príslovia:

  • Ján z Kríža: „Je lepšie ovládať svoj jazyk ako postiť sa o chlebe a vode.“
  • Jean-Jacques Rousseau: „Je ťažké ušľachtilo premýšľať, keď premýšľame iba nad tým, kde vziať na chlieb.“
  • Móhandás Karamčand Gándhí: "Na svete existuje toľko hladujúcich ľudí, že Boh k nim môže prichádzať len vo forme chleba."

V dielach Jozefa Cígera Hronského (Chlieb) a J. G. Tajovského (Na chlieb, Zuza, Horký chlieb) sa chlieb často zobrazuje ako symbol ťažkého života, základnej potreby a slobody.

Zvyky a tradície spojené s chlebom

  • Pred pečením chleba a jeho rozkrájaním ho prežehnáme.
  • Babičky si kvások na chlebík pripravili týždeň pred pečením.
  • Omrvinky z chleba sa zo stola pozbierali a hodili do ohňa.
  • Cudzincov vítame chlebom a soľou.

Symbolika chleba v kresťanstve

Chlieb má v kresťanstve hlboký symbolický význam, najmä v Eucharistii.

Eucharistia

Eucharistia úzko súvisí s kultom a so spiritualitou človeka. Posúva ho od sebectva k láske, aby tak ako Kristus - chlieb, každý sa stal chlebom pre druhého. Svätý Pavol nazýva Eucharistiu aj Cirkev Kristovo telo. Jedno bez druhého nie je možné. Druhý vatikánsky koncil uznáva základnú jednotu, ktorá existuje medzi Cirkvou a Eucharistiou, táto téma je srdcom východného myslenia.

Historický kontext sviatku Božieho Tela

Viera v skutočnú prítomnosť Krista vo Sviatosti Oltárnej bola v 11. a 12. storočí spochybňovaná rôznymi heretickými výhradami. Na vyvrátenie týchto bludov bol zvolaný všeobecný Štvrtý lateránsky koncil, ktorý v roku 1215 opätovne potvrdil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho Telo a Krv. Svätá Juliana z Liége (1192-1258) bola hlavnou predstaviteľkou hnutia za zavedenie sviatku Božieho Tela.

Eucharistia je sám Ježiš, ktorý sa nám kompletne darúva. Sýtiť sa ním a prebývať v ňom prostredníctvom eucharistického prijímania, ak to robíme s vierou, nám premieňa život, premieňa ho na dar Bohu a bratom.

Every Biblical Bread Explained

Výroba hostií

Výrobňa hostií Congregatio Jesu v Prešove je spätá s tradíciou pečenia hostií už od roku 1921. Podľa CIC Kán. Chlieb musí byť čisto pšeničný a nedávno upečený. Jednoducho povedané, matéria pre Eucharistiu sa vyrába z vody a pšeničnej múky.

Rok Udalosť
1921 Sestry Congregatio Jesu začali piecť hostie pre prešovskú farnosť a františkánsky kláštor.
1930 Sestry ponúkli svoje služby Košickej diecéze.
50. roky Sestry boli internované a výrobňa bola prevedená pod štátnu správu.
1991 Výrobu začala spravovať Slovenská katolícka charita.
1999 Konferencia biskupov Slovenska rozhodla vrátiť výrobu hostií reholi Congregatio Jesu.

Moderné trendy a inovácie

V súčasnosti sa plnený chlieb teší veľkej popularite a objavujú sa nové a inovatívne prístupy k jeho príprave. Medzi moderné trendy patrí:

  • Použitie kváskového chleba
  • Experimentovanie s exotickými koreninami a ingredienciami
  • Príprava mini plnených chlebíčkov
  • Použitie netradičných druhov chleba
Plnený chlieb so syrovou omáčkou

Udržiavanie úcty k jedlu

V minulosti mali ľudia zásadne iný vzťah k potravinám. Boli vzácne, často ich nebolo dostatok, preto si ich veľmi vážili. Týka sa to aj odpadu, ktorý prakticky neexistoval, alebo bol minimálny. Ľudia si všetko dokázali spracovať a dnes tie metódy často objavujeme.

Chlieb mal veľmi špecifické postavenie, najmä ľudia na vidieku si ho pomerne dlho piekli doma v chlebových pekárenských peciach. Keď sa kvások pridal do múky a začalo sa zarábať cesto, gazdiná ho prežehnala prvýkrát. Až po posledný úkon, keď sa vytiahol čerstvý chlebík z pece, sa prežehnal šiestykrát a siedmykrát, keď ho začala krájať. Doma upečený chlieb si ľudia vážili. Keď spadol na zem, pobozkali ho, omrvinky sa vždy zhrnuli, dali sa vysušiť a pridávali sa do jarného osiva.

Proces pečenia domáceho chleba

Every Biblical Bread Explained

tags: #hlavna #myslienka #na #chlieb