9. 2. súhrnné označenie hospodárskych zvierat podčeľade tury. Do 18. storočia bolo na území Slovenska rozšírené jeho sivé, svetložlté i plavé plemeno. V 19. storočí, v snahe skvalitniť chov, začali najmä na veľkostatky dovážať hovädzí dobytok simentálskeho, bernského, pinzgauského plemena z alpských krajín a Anglicka. Krížením s domácimi plemenami bolo vyšľachtené slovenské strakaté plemeno. Hlavným spôsobom chovu hovädzieho dobytka bolo pasenie. Do stredoveku prevažujúce celoročné pasenie sa začalo nahrádzať letným pasením a zimným kŕmením dobytka v maštaliach. Tento spôsob chovu pretrvával do polovice 20. storočia. Hovädzí dobytok sa choval pre mäso a využitie ťažnej sily. Jeho význam v mliečnom hospodárstve stúpol v 19. storočí. Dôležité bolo i získavanie koží, rohoviny a hnoja. Obchod s dobytkom bol v niektorých oblastiach (Novohradská a Zvolenská župa) podstatným zdrojom príjmov obyvateľstva. V 19. storočí v južných a do 20. rokov 20. storočia v horských oblastiach Slovenska chovali v súvislosti s povozníctvom a drevorubačstvom voly ako ťažné zvieratá a jalovice, junce a býky na výkrm. Na plemenitbu sa v obciach chovali, najmä v 19. a začiatkom 20. storočia, obecné býky. Staral sa o ne pastier a majitelia dobytka, prípadne členovia chovateľského spolku. Hovädzí dobytok sa často kupoval na dobytčom trhu, neraz bol darom (krava ako veno dcére) a súčasťou dedičstva (voly dedil syn).
Tradičné formy chovu začali na Slovensku zanikať po kolektivizácii poľnohospodárstva. Rýchlo ustúpil najmä chov volov, ktoré ako ťažné zvieratá nahradili kone a traktory. V chove hovädzieho dobytka bolo vyšľachtené veľké množstvo plemien zameraných na jednostrannú produkciu mlieka alebo mäsa (tzv. Plemená s jednostrannou úžitkovosťou). Mliekové plemená sa chovajú pre produkciu mlieka. Kravy mliekových plemien sú drobné, štíhle a dosahujú vysokú úžitkovosť mlieka. Medzi hlavné mliekové plemená, ktoré sa chovajú na Slovensku, patria čierny a červený holštajnský dobytok. Holštajnský dobytok je aj najznámejšie mliekové plemeno vo svete. Kravy dosahujú hmotnosť 650-750 kg, býky 1200 kg a viac. Majú silne zvýraznený mliekový charakter. Stavba tela je pevná, suchá, odvalenie slabšie, koža tenká. Základné sfarbenie je čiernostrakaté alebo červenostrakaté, niekedy s veľkou plochou bielej farby. Spodná časť brucha, končatín a chvosta sú biele. Pri nedostatočnej výžive využívajú na produkciu mlieka okrem prijatých živín aj vlastné zásoby a tkanivá, čo sa prejaví schudnutím. V produkcii mlieka dosahuje čistý holštajnský dobytek vo vyspelých štátoch aj 8000 až 10000 kg mlieka na dojnicu.
Mäsové plemená sa chovajú pre produkciu mäsa. Nedávajú príliš veľa mlieka, a tak sa nemusia dojiť. Tieto plemená majú krátke nohy, mohutné sudovité telo a malé vemeno. Plemeno Charolais vzniklo na prelome 18. a 19. storočia z pôvodného žltého dobytka chovaného v tej dobe vo Francúzsku. Ostatné mäsové plemená: limusiene, hereford, americký simentál, abredeen angus, piemont a blonde d´aquitaine. Tvoria prechod medzi mliekovým a mäsovým typom. Kravy dávajú značné množstvo kvalitného mlieka a zároveň poskytujú kvalitné mäso. Významné plemená sú simentálsky (slovenský strakatý a český strakatý), pinzgauský a brownvieh. Medzi tradičné slovenské plemená patrí simentálsky a pinzgauský dobytok. Tieto plemená sú charakteristické pre horské oblasti. Slovenský strakatý dobytok je plemeno kombinovaného úžitkového typu s vyrovnanou mliekovou aj mäsovou úžitkovosťou. Vznikol prevodným krížením pôvodného dobytka chovaného na Slovensku s dovezeným simentálskym dobytkom zo Švajčiarska. Vyznačuje sa dobrou prispôsobivosťou a odolnosťou voči chorobám. Základné sfarbenie je žltostrakaté s odtieňom až do červenostrakatej farby. Hlavu, podbrušie a nohy má biele, mulec ružový, rohy a paznechty voskovožlté.
Slovenský pinzgauský dobytok vznikol prevodným krížením pôvodného červeného a karpatského dobytka s pinzgauským dobytkom dovezeným z Rakúska. Je to skromné, zdravé a otužilé plemeno s dobrou chodivosťou, vhodné do podhorských a horských oblastí. Základná farba je červená až červenohnedá, od kohútika cez chrbát, medzinožie a podbrušie sa ťahá výrazne ohraničený biely pás. Nohy nad pätovými a zápästnými kĺbmi sú biele. Jednou z najdôležitejších úžitkových vlastností hovädzieho dobytka je produkcia mäsa, ktoré je neodmysliteľnou súčasťou plnohodnotnej a zdravej výživy ľudí. Forma a intenzita výkrmu dobytka závisí od chovateľských podmienok na farme a tiež ovplyvňuje celkový výsledok finálneho produktu, v našom prípade jatočného býka. Porovnávali sme vzorku 300 býkov plemien limousine (95), charolais (50), blonde d´aquitaine (95), mäsový simentál (50) a pinzgau (10), ktoré sme sledovali od nákupu až po ich predaj v roku 2021 a začiatkom roku 2022 na slovenské a poľské bitúnky. Všetky sledované zvieratá boli nakúpené od slovenských chovateľov a teda na Slovensku narodené aj odchované. Býky sa chovali v rovnakých chovateľských a zoohygienických podmienkach a na rovnakej kŕmnej dávke. Sledovali sme hlavne tie ukazovatele, ktoré ovplyvňujú celkovú ekonomiku výkrmu a to: dĺžku výkrmu, živú hmotnosť pri vyskladnení býkov, výťažnosť, celoživotný prírastok živ.hm., prírastok živ.hm. vo výkrme a ceny pri predaji v mäse alebo v živej váhe. Pri tomto ukazovateli sme zvolili rovnaké predajné ceny za kilogram a nezohľadňovali sme plemennú príslušnosť a aktuálnu trhovú cenu, aby sme poukázali a boli zrejmé plemenné rozdiely. Tabuľka 1 zobrazuje priemerný vek a hmotnosť pri naskladnení býčkov rozdelených podľa plemien. Zvieratá sú nakupované priamo od slovenských chovateľov a sú odstavované od kráv tesne pred prísunom na našu farmu. Najvyššiu živú hmotnosť pri odstave, resp. dĺžka výkrmu a živá hmotnosť pri vyskladnení býkov sú limitované hlavne úžitkovým a plemenným typom zvierat, a to sa potvrdilo aj v našom porovnávaní (tabuľka 2).
Ing. Lea Javoreková, BULLY, spol. Hovädzí dobytok sa chová v rôznych krajinách sveta. Kravy sú koniec koncov zdrojom mlieka a mäsa. Zvieratá sa živia hlavne trávou a senom. Náklady na ich chov a pestovanie sú minimálne na pastviny. Ziskovosť chovu hovädzieho dobytka je však vysoká. Keď ľudia hovoria „hovädzí dobytok“, myslia to domestikované cicavce z podrodiny hovädzieho dobytka, zvyčajne kravy a býky. Diví zástupcovia sú bizón, bizón, bizón. Zvieratá patria do rodiny Bovids. Hovädzí dobytok má veľkú hustú stavbu. Dĺžka tela 1,3-2 metre, výška v kohútiku 1,2-1,5 metra, hmotnosť 350-1000 kilogramov. Samice a samce majú rohy, ktoré rastú počas celého ich života a nikdy sa nestejú. Existujú plemená s dedičnou hornlessness. Hovädzí dobytok sú prežúvavce so 4-komorovým žalúdkom. V lete sa živia trávou a v zime seno. Majú 32 zubov v ústach, bez horných rezákov a špičákov. Pasúce sa na lúke zvieratá chytia trávu, odtrhnú ju alebo uštipnú. Potom, čo je jedlo mierne žuť, potom prehltnite, opakujte a žuvajte viackrát. Toto sa vykonáva na rozloženie a mikrobiálne trávenie rastlinných potravín.
Jedna krava podáva asi 15-20 litrov mlieka denne. Obdobie produktívneho použitia je 10-15 rokov. Výnos jatočného mäsa je 50 percent. Vo veku 15-18 mesiacov sú ženy pripravené páriť sa. Ich tehotenstvo trvá 277-285 dní. To je 9 mesiacov. Spravidla rodí jedna, zriedka dve alebo tri teľatá. Hmotnosť novonarodeného kravského teľa je 20-30 kg. Až 3-4 mesiace sa teľatá živia materským mliekom a od veku 1 mesiaca začnú okusovať trávy. Histórie domestikácie hovädzieho dobytka prebiehalo od divých predkov, cez domestikáciu asi pred 8,5 tisíc rokmi až po vznik súčasných plemien a rôznych typov úžitkovosti.
V Rusku, Indii a USA sú veľké populácie hovädzieho dobytka. Hospodárske zvieratá tvoria početnú skupinu v rámci domácich zvierat chovaných človekom. S mliekom a mäsom sú pre ľudí dôležité aj koža, rohovina a vlna. Mlieko krav ponúka významné zložky ako tuk, laktóza a proteíny. V priebehu rastu sa vyvíja aj plodnosť a reprodukcia jednotlivcov, ktorá ovplyvňuje ekonomiku chovu. Zvieratá sú očkované proti bežným chorobám a ich zdravie závisí od podmienok chovu a kvality krmiva.
V slovenských podmienkach sú plemená aj dnes rozdelené podľa zamerania na tri skupiny: kombinované plemená (mlieko a mäso) ako slovenský strakatý a pinzgauský dobytok; mliekovo-špecializované plemená ako holštejnské a jerseyské; a mäsové plemená ako charolais, limousine, blonde d´aquitaine. Slovenský strakatý dobytok predstavuje tradičné kombinované plemeno, vzniknuté krížením pôvodného dobytka zo Slovenska s dovezeným simentálskym dobytkom zo Švajčiarska, s dobrou odolnosťou voči chorobám a s pigmentovaným sfarbením.
Slovenský pinzgauský dobytok je vhodný do podhorských a horských oblastí, s červenou až červenohnedou farbou a s bielym pásom na chrbte. Živá hmotnosť kráv je 450-650 kg a býkov 750-950 kg. Hlavy sú známe svojim typickým vzhľadom a odolnosťou. V súčasnosti je v Slovenskej republike chovaných niekoľko desiatok plemien hovädzieho dobytka, ktoré možno podľa zamerania produkcie rozdeliť do troch skupín: kombinované, mliekovo-mliečne a mäsové plemená. Prvou sú kombinované plemená, kam zaraďujeme slovenský strakatý a pinzgauský dobytok. Do druhej skupiny plemien špecializovaných na produkciu mlieka patria holštajnské a jerseyské plemeno. Tretiu skupinu tvoria plemená špecializované na produkciu mäsa - najväčšie populácie z nich predstavujú charolais, limousine, blonde d´Aquitaine.