Hovädzí dobytok vo Švajčiarsku: Plemená, produkcia a trendy

Chov hovädzieho dobytka je neoddeliteľnou súčasťou poľnohospodárstva po celom svete, pričom každá krajina si vyvinula vlastné špecifické plemená a metódy chovu prispôsobené miestnym podmienkam a požiadavkám trhu. Švajčiarsko, známe svojimi rozsiahlymi pasienkami a tradíciou alpského salašníctva, nie je výnimkou. V tomto článku sa zameriame na hovädzí dobytok vo Švajčiarsku, jeho plemená, produkčné charakteristiky a súčasné trendy v chove.

Plemená hovädzieho dobytka

Vo Švajčiarsku sa chovajú rôzne plemená hovädzieho dobytka, ktoré možno rozdeliť do troch hlavných kategórií podľa ich úžitkového zamerania: mliekové, mäsové a kombinované.

Mliekové plemená

Mliekové plemená sú chované predovšetkým pre vysokú produkciu mlieka. Kravy týchto plemien sú zvyčajne menšie, štíhlejšie a dosahujú vysokú mliekovú úžitkovosť. Jedným z najznámejších mliekových plemien na svete, ktoré sa chová aj na Slovensku, je holštajnský dobytok (čierny a červený). Holštajny sú známe svojou veľkou telesnou stavbou, kde kravy dosahujú hmotnosť 650-750 kg a býky až 1200 kg. Ich základné sfarbenie je čiernostrakaté alebo červenostrakaté. V produkcii mlieka dosahujú v rozvinutých krajinách až 8000 až 10 000 kg mlieka na dojnicu. Pri nedostatočnej výžive využívajú vlastné zásoby tela, čo sa prejavuje schudnutím.

V súvislosti so Švajčiarskom je dôležité spomenúť aj plemeno Braunvieh (hnedý alpský dobytok). Toto plemeno patrí k najstarším kultúrnym plemenám dobytka na svete, s históriou siahajúcou približne 1000 rokov. V priebehu posledných 600 rokov sa u neho vykonáva cielená plemenárska práca. Historicky má základ v troch samostatne sa vyvíjajúcich plemenách - švajčiarskom (šwycké), algavskom a montafonskom. Celosvetovo sa chová viac ako 10 miliónov kusov hnedého plemena vo viac ako 60 krajinách. V USA bolo plemeno intenzívne šľachtené na mliekovú úžitkovosť a je známe ako Brown Swiss. V Európe plemeno Brown Swiss významne ovplyvnilo šľachtenie alpského hnedého plemena. Najväčšia populácia plemena Braunvieh je v Nemecku (580 000 zvierat s priemernou produkciou mlieka 7 026 kg). V Taliansku populácia Bruna Italiana predstavuje 500 000 kusov s priemerom 6 916 kg mlieka. Vo Švajčiarsku, krajine pôvodu švajčiarskeho plemena, dosahuje populácia 164 405 kusov (40 % podiel) s priemernou dojivosťou 6 887 kg mlieka. V Rakúsku je podiel plemena 7,7 % (161 904 kusov) s priemerom 6 874 kg mlieka. Jednoznačne najvyššiu produkciu mlieka zaznamenávajú populácie Brown Swiss v USA (8 543 kg) a Kanade (8 048 kg).

Mäsové plemená

Mäsové plemená sa chovajú predovšetkým na produkciu kvalitného mäsa. Tieto plemená zvyčajne neprodukujú veľa mlieka a nevyžadujú dojenie. Charakteristické sú krátke nohy, mohutné telo a malé vemeno. Medzi najrozšírenejšie mäsové plemená patrí Charolais, Limousin, Hereford, Aberdeen Angus, Piemont a Blonde d'Aquitaine. Plemeno Chianina, jedno z najstarších plemien hovädzieho dobytka pochádzajúce z Talianska, je tiež známe svojou vynikajúcou schopnosťou produkovať hovädzie mäso. Je to porcelánovo biele plemeno s krátkou srsťou v odtieňoch bielej až oceľovo šedej. Samotné telo je dlhé a dobre osvalené, s dlhšími končatinami. Priemerná krava meria 150-160 cm v kohútiku, býk 160-175 cm a váži 1150-1280 kg. Chianina je neskoré plemeno, ideálna porážková hmotnosť 650-700 kg sa dosahuje vo veku 16-18 mesiacov s výťažnosťou 64-65 %. Mäso je červené, takmer bez odpadu a zachováva si mramorovanie.

Kombinované plemená

Plemená s kombinovanou úžitkovosťou predstavujú prechod medzi mliekovým a mäsovým typom. Tieto kravy produkujú značné množstvo kvalitného mlieka a zároveň poskytujú aj kvalitné mäso. Medzi tradičné slovenské plemená patria Simentálsky a Pinzgauský dobytok, ktoré sú charakteristické pre horské oblasti. Slovenský strakatý dobytok, ktorý vznikol krížením pôvodného slovenského dobytka so simentálskym dobytkom zo Švajčiarska, je plemeno kombinovaného úžitkového typu s vyrovnanou mliekovou aj mäsovou úžitkovosťou. Vyznačuje sa dobrou prispôsobivosťou a odolnosťou voči chorobám. Slovenský pinzgauský dobytok, vznikol krížením pôvodného červeného a karpatského dobytka s pinzgauským dobytkom z Rakúska, je skromné, zdravé a otužilé plemeno vhodné do podhorských a horských oblastí.

Trendy v chove hovädzieho dobytka vo Švajčiarsku

V posledných desaťročiach sa vo Švajčiarsku objavil trend smerujúci k chovu menších zvierat. Skupina New Swiss Cow (Nová švajčiarska krava) aktívne podporuje tento trend, snažiac sa zvrátiť 50-ročný cyklus chovu väčších zvierat. Hoci väčšie zvieratá produkujú viac mlieka, menšie kravy to robia efektívnejšie, potrebujú menej krmiva a priestoru. Toto kríženie, napríklad simentálskeho dobytka s americkým Red Holsteinom, pomohlo viac ako zdvojnásobiť priemernú ročnú produkciu mlieka na 7 400 litrov na kravu. Martin Huber z New Swiss Cow zdôrazňuje, že aj menšie zvieratá s hmotnosťou 500-600 kg môžu produkovať 6 000 až 7 000 litrov mlieka ročne.

Okrem ekonomických dôvodov existujú aj ďalšie faktory ovplyvňujúce veľkosť ideálnej kravy. Švajčiarsko má rozsiahle pasienky (cca 75 % poľnohospodárskej pôdy), kde sa menšie kravy ľahšie pohybujú. Sandra Helfensteinová, hovorkyňa Švajčiarskeho zväzu farmárov, uvádza, že "ideálna krava vyzerá v každej krajine inak". Chovatelia sa snažia maximalizovať využitie krmiva kvôli vysokým nákladom na jeho dovoz.

Vplyv počasia na chov

Počasie hrá významnú úlohu v chove hovädzieho dobytka. Východné Švajčiarsko zažilo tento rok najsuchšie leto v histórii, čo viedlo k vyčerpaniu pasienkov a nútenému skoršiemu presunu stáda z hôr. Nedostatok a nestabilita viedli k špekuláciám na trhoch s obilninami, čo postihuje všetkých európskych farmárov. Podobná situácia zasiahla aj nemeckých chovateľov dobytka, kde extrémne teplo a sucho zničili pastviny aj úrodu. Odhaduje sa, že tohtoročná nemecká úroda bude najslabšia za posledných 24 rokov.

Dobré životné podmienky zvierat

Švajčiarsko je v mnohých ohľadoch priekopníkom v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Štúdie však ukazujú, že dodatočné náklady spojené s vyššími štandardmi nie sú vždy plne pokryté, a to ani v krajinách mimo EÚ. Politici a spotrebitelia síce požadujú lepšie podmienky pre zvieratá, ale nie vždy sú ochotní zaplatiť za ne. V Nemecku aj vo Švajčiarsku sa stretávame s tým, že farmári investujú do lepších podmienok, ale trh alebo vláda ich dodatočné náklady nepokrývajú v plnej miere. To sa týka aj chovu ošípaných a hovädzieho dobytka, kde vyššie náklady na slamu, prácu a nákup zvierat z fariem s vyššími štandardmi zvyšujú celkové náklady. Aj napriek tomu švajčiarski chovatelia ošípaných naďalej investujú do zlepšenia podmienok, pričom strategické úvahy a vyššie ceny produktov s pridanou hodnotou hrajú dôležitú rolu.

tags: #hovadzi #dobytok #svajciarsko