Hrniec je keramická, kovová alebo smaltovaná plechová nádoba určená na varenie, prenášanie, ako aj na krátkodobé skladovanie potravín. Tvar hrncov bol rôzny - valcovitý, súdkovitý, rovný, kónický, s pokrievkou či bez pokrievky. Hrnce mohli byť bez dekóru alebo minimalisticky zdobené. Názvom sa prispôsobovali funkcii, ktorú plnili (zásobnica, kútny hrniec, svadobný hrniec) a pod. Niektoré zvláštne funkcie vyžadovali aj osobité tvary.
Keramické hrnce s plochým alebo rovným dnom, zvyčajne s dvomi uchami, sa používali na varenie a ohrievanie na otvorenom ohnisku. Vyrábali sa zo zadymovanej alebo glazovanej hrnčiny, neskôr z kameniny. Kovové (liatinové) hrnce, ktorých spotreba sa rozšírila v 19. storočí v súvise so zavedením kuchynských sporákov, mali podobný tvar ako hlinené. Smaltované hrnce boli zvyčajne vo vnútri biele, na vonkajšej strane rôzne sfarbené.
Okrúhly nízky hrniec, ktorý je širší ako hlbší, sa nazýva „rajnica“ alebo „kastról“. Tlakový hrniec alebo Papinov hrniec (hovorovo „kuchta“) je uzatvorená nádoba na varenie slúžiaca k vareniu pri zvýšenom tlaku. V úvodnej prednáške tam opísal vynález známy dnes ako Papinov hrniec.
Etymológia a kultúrny pôvod
Začnime od základov: čo to vlastne hrniec je? Jednoducho povedané, je to typ nádoby používanej na varenie alebo servírovanie jedla. Slovo „hrniec“ možno sledovať späť k protoindoeurópskemu koreňu *budh-, čo znamená „napučiavať“ alebo „vrieť“. Staroanglické slovo pre hrniec bolo pott, ktoré bolo pravdepodobne prevzaté z latinského potus, čo znamená „nádoba na pitie“; toto slovo dalo aj anglické „potable“ a francúzske pot-au-feu.
Historické korene hrncov siahajú ďalej než len do angličtiny. Najstarší známy hrniec na varenie pochádza z Číny (rok 5000 pred Kristom). V starovekom Egypte boli hrnce zdobené vzormi a používali sa nielen na varenie, ale aj na náboženské obrady a pohrebné úkony. V Grécku a Ríme sa hrnce vyrábali z bronzu alebo striebra a slúžili na varenie, podávanie jedál a vína. V stredoveku sa používajú v Európe rozličné štýly a techniky:
- v Anglicku sa často vyrábali z kameniny;
- vo Francúzsku sa hrnce de terre používali na tradičné jedlá ako cassoulet či coq au vin;
- v inom kontexte sa objavovali aj názvy ako rímsky „rímsky hrniec“ pri dusených pokrmoch.
Hrnčiarstvo na Slovensku má prechod od neolitu po súčasnosť. Jeho začiatky siahajú do neolitickej éry; osamostatnenie ako remesla v 12.-13. storočí bolo spojené so spustením rýchlo rotujúceho kruhu. Miesta ako Hrnčiarovce a Hrnčiarske Zalužany svedčia o rozšírení hrnčiarskeho remesla. Prvý cech hrnčiarsky vznikol v Bardejove v roku 1475 a ďalšie cechy v 16. storočí (Šamorín, Spišské Podhradie, Kežmarok, Košice, Trnava a i.). V 17.-18. storočí vznikali cechy aj na dedinách (57 známych lokalít). V 19. storočí boli hrnčiarske dielne na celom území Slovenska (Modra, Beluj, Halič, Pozdišovce, Sabinov a i.).
Najstaršia produkcia bola čierny alebo zadymovaný riad tmavosivej až čiernej farby, bez úpravy povrchu, vypaľovaný v poľných peciach. Hrnčiarske pece boli vo dvore, v záhrade pri dielni alebo súčasťou dielne; archaické pece boli zahĺbené vo svahu. Proces výroby keramiky zahŕňal kopanie hliny, spracovanie, tvarovanie, sušenie a vypaľovanie, s úpravou povrchu polievaním a maľovaním (engobovanie, glazúrovanie). Dekóry zahrňovali geometrické motívy od rotácie kruhu a rastlinné či figurálne motívy. Rôzne dielne mali aj techniky ako striekanie, maľovanie hubkou, vtláčanie listov do mokrého črepu (Gemer), rytie s farebnými hlinkami alebo vykrajovanie dekóru formičkami zo zemiakov (Západné Slovensko).
Praktický pôvod hrncov spočíva v tom, že boli základným nástrojom na varenie na otvorenom ohni a môžu sa naplniť vodou a prísadami na dlhé dusenie. Hrnce slúžili aj na uchovanie potravín so soľou alebo octom a časom sa stali dedičstvom medzi generáciami. Elektrický sporák zmenil spôsob používania, ale aj naďalej ostáva dôležitým prvkom kuchýň a tradičných hodnôt.
Starožitné strieborné hrnce predstavujú významnú časť kultúrneho dedičstva; hodnota závisí od veku, pôvodu, materiálu a stavu. Striebro má silné baktericídne schopnosti a môže byť použité na dezinfekciu nápojov a nádôb. Údržba starožitného striebra zahŕňa špecifické techniky a materiály, ako elektrické vykurovacie prvky alebo špeciálne čistiace prostriedky na striebro.
Okrem striebra sa v starožitnostiach stretávame s keramickým či smaltovaným riadom s folklórnym motívom. Keramické alebo smaltované hrnčeky so slovenskými ľudovými vzormi sú populárne medzi zberateľmi a milovníkmi tradičnej kultúry. Napríklad keramické hrnčeky s ľudovým ornamentom majú objem často okolo 330 ml a vychádzajú z tradičných oblastí ako Záriečie. Pridaná hodnota spočíva v ručnej výrobe a jedinečnosti kusu, ktorý je ideálny ako darček či bytový doplnok.
Smaltované riady so folklórnym vzorom sú vhodné na varenie kapustnice, guláš alebo zaváranie a sú kompatibilné s indukčnými sporákmi. Pre dlhodobú výdrž potlače je odporúčané ručné umývanie a vyhnutie sa umývačke. Rôzne motifové vzory a texty môžu byť na hrnčekoch prispôsobiteľné podľa želania (meno, venovanie, dátum, citát).
Hrnčeky s ľudovými vzormi vnášajú do domácnosti kúsok domova. História slovenského hrnčiarskeho remesla je bohatá; od tradičných foriem cez rozšírenie dielní po moderné dizajny s folklórnym motívom. Zároveň ukazujú spojenie medzi kultúrou a každodennou praxou varenia a servírovania.
Proces výroby agátového medu - František Rémes
Keramické, kovové a smaltované hrnce s folklórnym motívom predstavujú nielen praktický nástroj v domácnostiach, ale aj nositeľov kultúrneho príbehu. História hrnčiarstva na Slovensku odráža rozmanitosť regionálnych tradícií a jemnú zručnosť remeselníkov, ktorá prechádza generáciami. Moderné výrobky často kombinuje tradičné vzory s kvalitnými materiálmi a možnosťou prispôsobenia dizajnu.
tags: #hrniec #s #folklornym #vzorom