Anatómia a stavba tela domácej husi (Anser anser domesticus) a jej úžitok

Domáca hus, vedecky známa ako Anser anser domesticus, je domestikovaná forma divokej husi divej (Anser anser). Je to veľmi obľúbený druh hydiny, ktorý sa vyznačuje svojou mohutnosťou, dlhým krkom a charakteristickým kvákavým zvukom. Pôvod domácej husi siaha tisíce rokov späť, s domestikáciou, ktorá začala pred viac ako 3 000 rokmi v starovekom Egypte a Mezopotámii. Je rozšírená po celom svete a poskytuje mnohostranný úžitok.

Charakteristika a vlastnosti domácej husi

Domáca hus má veľké, silné telo s dlhým krkom a nohami. Na rozdiel od divých husí, ktoré dorastajú najviac do hmotnosti 5 kg, môže domáca hus vážiť až 13 kg. Hmotnosť a farba husí sa líši podľa plemena. Domestikované husi majú obmedzenú schopnosť lietania v dôsledku svojej hmotnosti. Niektoré menšie plemená dokážu preletieť nízko nad zemou, ale väčšinou nelietajú.

Husi sú silne sociálne a často tvoria monogamné páry na celý život. V domácich podmienkach má jeden gunár zvyčajne 2 - 4 husy. Samica stavia hniezdo na zemi, vystlané perím. Znesie 8 - 12 vajec, ktoré zahrieva asi 28 - 32 dní. Husi sú dobré matky a mláďatá (húsatá) odchovávajú pod svojim dozorom. Divé husi odlietajú na zimu do teplých krajín a aj keď sa ich presúva len niekoľko na kratšiu vzdialenosť, radiujú sa do tvaru 1 alebo V, čím šetria energiu a využívajú vzdušné prúdenie. Vodiaci vták vydrží prerážať vzduch len krátky čas, po ktorom sa sťahuje na výhodnejšiu pozíciu. Husi dokážu podržať na lepších pozíciách aj tie, ktoré sú chorľavé alebo menej húževnaté bez toho, aby ich niekto nútil raziť cestu ostatným.

Emocionálna inteligencia a sociálne vzťahy

Emocionálna inteligencia: Husy preukazujú vysokú mieru emočnej inteligencie. Dokážu si pamätať tváre a reagovať na známych ľudí. Svojich chovateľov si dokážu obľúbiť, sú zvedavé a v niektorých prípadoch aj priateľské. Monogamia a rodinný život: Husi sú silne sociálne a často tvoria monogamné páry na celý život. Mladé vtáky sa dávajú dokopy už počas prvej zimy.

Výživa a odolnosť

Husi sú prevažne bylinožravce. Živia sa rastlinnou potravou vo vode i na zemi. Zhltnú takmer všetko, čo nájdu, a nepohrdnú ani drobnými živočíchmi na vegetácii. Potrava husí je výlučne rastlinná: byliny, obilniny, tráva a všetko, čo v nej nájdu. V zime sa celé kŕdle pasú na oziminách. Správne kŕmenie je zásadné pre zdravie a produktivitu domácej husi. Je dôležité dbať na to, aby krmivo bolo vyvážené a obsahovalo dostatok vitamínov a minerálov. Prebytok bielkovín alebo nízka kvalita krmiva môže viesť k zdravotným problémom. Husi sú veľmi odolné voči chladu, vďaka hustej vrstve peria a tuku. Dokážu prezimovať aj pri mrazoch, pokiaľ majú suchý prístrešok.

Úžitok z chovu husí

Chov husí poskytuje mnohostranný úžitok. Okrem mäsa a masti aj perie, prípadne trus, ktorý sa zvykne používať ako hnojivo. Menej sa využívajú husie vajcia. Mäso: Husacina je o niečo tvrdšia ako kuracina, vyznačuje sa príjemnou vôňou a špecifickou neporovnateľnou chuťou. Pečeň (foie gras): U niektorých plemien (napr. Suchovská hus) je vysoko cenená. Perie: Kvalitné, vhodné na spracovanie (napr. do vankúšov). Ozdobné plemená - pre vzhľad a spestrenie dvora.

Husacie hody a kulinárske využitie

Pečená husacina je slovenská špecialita, ktorá sa podáva hlavne v jesennom období. Husacie mäso má v slovenskej kuchyni svoje pevné miesto už stáročia. Medzi tradičné pokrmy patria pomaly pečená hus s dusenou červenou kapustou, husacia pečienka s jabĺčkami, lokše s paštétou z husacej pečienky, čerstvý chlebík s husacou masťou a cibuľkou. Tip na prípravu: Pripravte si pomarančovú glazúru z marmelády, džúsu, bieleho vína a potierajte ňou hus počas pečenia. Husaciu pečeň pripravujeme jednoducho a z minima surovín, aby vynikla jej delikátna chuť.

Plemená a špeciálne druhy husí

Existuje mnoho plemien domácich husí, od malých, ako je čínska hus, až po veľké plemená, ako je embdenská hus. Plemená husí sa delia podľa typu úžitkovosti na ľahké nosivé, stredne ťažké a ťažké typy.

Plemená chované na Slovensku

Slovenská biela hus je tradičné slovenské plemeno husí, ktoré vzniklo prirodzenou domestikáciou divej husi (Anser anser). Je to stredne ťažké úžitkové plemeno, typické bielym operením, oranžovým zobákom a nohami. Plemeno má pôvod na území dnešného Slovenska, kde sa chovalo už v minulých storočiach. Charakteristickým znakom je biela farba peria na celej ploche tela a veľká hlava s dlhým krkom, ktorý je zdobený hrdzavými pruhmi. Oči sú tmavé a nohy sú oranžovo-žlté. Slovenská biela hus je plemeno s hmotnosťou samcov okolo 5 kg a samíc okolo 4 kg. Patrí medzi mäso- a vajciaurčité plemená. Je spoľahlivá liahnice a pri kvalitnej starostlivosti sa dožíva 12 až 15 rokov. Je známa svojou kľudnou a priateľskou povahou, ale v minulosti je na Slovensku na pokraji vyhynutia a jej chov sa snažia zachovať.

Suchovská hus: Suchovská hus má stredne veľké telo s dlhým a mohutným krkom. Hlava je pomerne malá, s vysokým čelom a hnedými očami. Charakteristickým znakom plemena je hlavne vysoké postavenie krídel, ktoré sa ťahajú cez chrbát a tvoria tzv. „paket“. Farba peria sa líši, najčastejšie strieborno-šedá s belším bruchom. Suchovská hus je považovaná za vynikajúce plemeno hlavne na chov pre mäso a pečeň.

Ďalšie plemená

Medzi ďalšie známe druhy chovaných husí patrí Africká hus (Anser cygnoides domesticus), ktorá pochádza z Ázie. Má výrazný hrbolok na koreni zobáka, čo je typické najmä pre samca. Africká hus bola vyšľachtená v Číne alebo Juhovýchodnej Ázii a do Európy sa rozšírila cez obchodné trasy. Africké husi sú ostražité a zvedavé a voči cudzím osobám bývajú ostražité až agresívne. Majú dobrú odolnosť voči chladu, no v silných mrazoch potrebujú suchý a závetrný prístrešok. Pri dobrom zaobchádzaní sa dožívajú 10 - 15 rokov.

Chov husí a výkrm

Chov husí je dobrá príležitosť aj pre začínajúcich chovateľov. V porovnaní s hrabavou hydinou sú husi menej náročné na odchov, chovateľské prostredie i na zloženie kŕmnej dávky. Húsatká sú už prvý deň po vyliahnutí odolné proti vplyvom vonkajšieho prostredia vďaka rýchlejšiemu opereniu, veľkému počtu tukových buniek a skoršej termoregulácii.

Teplota a vetranie pri odchove: Dôležité je, aby mal chovateľ po vyliahnutí húsat v letnom období k dispozícii priestory, kde by mohol regulovať vonkajšiu teplotu počas prvých troch týždňov. Štartovacia teplota pre húsatá je 29 až 31 ºC, pričom každé 2 až 3 dni sa táto teplota môže znižovať o jeden a pol stupňa. Optimálna teplota pre odchov husí po ukončení termoregulácie je okolo 8 až 15 ºC. Ak sa chovateľ rozhodne chovať húsatá v uzavretom priestore, jedinou požiadavkou je vetranie.

Spôsoby výkrmu husí na Slovensku: Brojlerový výkrm (menej zaužívaný), Výkrm mäsovej jatočnej husi (110-115 dní, konečná hmotnosť okolo 5 kg) a Výkrm na tučnú pečeň. Pri výkrme na pečeň sa zväčša používajú techniky ako umelé vyvolanie steatózy pečene, s cieľom dosiahnuť 450 g a viac pečeňovej hmoty. Dĺžka dokrmu približne 21 dní a potravou je kukurica namočená vo vode so soľou a tukom.

Tabuľka porovnania plemien husí chovaných na Slovensku

PlemenoHmotnosť samcov (kg)Hmotnosť samíc (kg)Farba periaÚžitkovosťCharakteristické znaky
Slovenská biela hus~5~4BielaMäso, vajciaOranžový zobák a nohy, dlhý krk s hrdzavými pruhmi
Suchovská husStredne veľkéO niečo menšieStrieborno-šedá s belším bruchomMäso, pečeňVysoké postavenie krídel

Zaujímavosti a história

Fráza „ja som s tebou husi nepásol“ sa zvykne používať, keď chce niekto niekomu vysvetliť, kde je jeho miesto. V starom Ríme kedysi husi upozornili Rimanov, že k mestu sa blíži nepriateľ. Napriek tomu, že strážne psy neštekali, husi posvätené bohyni Júno v Kapitolskom chráme spustili veľký rozruch a gáganie. Táto udalosť sa stala symbolom ostražitosti a oddanosti.

Tipy pre chov a starostlivosť

Radíme chovateľom - vodná hydina.

Infografika: Rozdelenie plemien husí a ich hlavné charakteristiky

tags: #hus #domaca #stavba #tela