Ostrov leží na strednom Považí, približne šest kilometrov severozápadne od kúpeľného mesta Piešťany. Žije tu 1215 obyvateľov. Obec patrí do okresu Piešťany a Trnavského samosprávneho kraja. Rieka Dudváh, úrodná pôda a priaznivá klíma tvoria prírodné podmienky, ktoré prilákali na dnešné územie obce už pravekých lovcov.
Historické korene a názov Ostrova
Názov Ostrov pravdepodobne súvisí s obrannou úlohou zariadenia vybudovaného na vode - ostrov. Prvé písomné zmienky s menom Stro sa objavujú v Zoborskej listine z roku 1113; súčasný názov Ostrov sa používa od roku 1349. Významné praveké osídlenie nachádzame aj v lokalitách Pažitie a Sedlište; archeologické nálezy svedčia o kontinuitnom osídlení až po 5 000 rokov pred n. l. a z doby rímskej.
História obce a občianske väzby
Po osmanskom vpáde okolo roku 1600 obec niekoľkokrát zničili turecké ohne a nájazdy. Na prelome 16. a 17. storočia pochádza 127 zlatých a strieborných mincí, ktoré sa našli v roku 1934 neďaleko kostola. V rokoch 1974 k obci pribudlo Malé Orvište a v osemdesiatych rokoch aj Veľké Orvište a Bašovce. Erb obce symbolizuje Ostrov a aj Malé Orvište. Na pečatných poznámkach z roku 1678 a 1812 sú odtlačky pečatí s nápismi SIGILLVM.PAGI. OSTROWI.ENSIS. a SIGILUM.COM.OSTROVIAE. 18/12.
Náboženský a kultúrny význam
Vo vnútri obce stojí rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Imrichovi; pôvodne barokový, v roku 1804 klasicisticky prestavaný. Neďaleko stojí socha sv. Terezky, na stĺpe s reliéfom sv. Veroniky od piešťanského kamenosochára Václava Rymplera z 30. rokov minulého storočia. Kamenná socha Immaculaty z druhej polovice 18. storočia je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok. Medzi ďalšie solitéry patria aj socha sv. Márie pod krížom pri kostole, Socha Božieho milosrdenstva na rázcestí smerom na Krakovany, kríž so soškou Krista vo výklenku pri cintoríne a hlavný cintorínsky kríž so sochou Márie pod krížom.
Gruzovité odkazy a miestne kultúrne aktivity
V Ostrove pôsobí Združenie Ostrovček (od roku 2007) so zameraním na prácu s deťmi a mládežou; združenie organizuje spevácky zbor pri kostole, tanečný krúžok moderného tanca v miestnej škole a letné tábory v spolupráci s farským úradom. Mnohí Ostrovčania sa môžu tešiť na tradičné akcie ako Deň matiek, Ostrovské hody, vianočné trhy a rodičovský ples; nedávno pribudlo letné podujatie Ostrovské letné dni. Najstaršou obyvateľkou obce je 92-ročná Štefánia Leždíková, ktorá si pamätá časy, keď rodáci chodili do Rakúska pracovať a keďže pochádza z Ostrova, starala sa aj o domáce koláče a zázvorníky, ktoré si ľudia objednávali.
Ekonomika a verejné investície
Obec je plne odkanalizovaná a má zavedený plyn; v niektorých menších uličkách chýbajú rozvody vody. Starostka Dana Borovská zdôrazňuje potrebu dokončiť verejný vodovod aj pre bytové domy a rozvíjať ďalšie projekty, ako napríklad plynulé riešenie dažďových vôd a opravu chodníkov. Svoje najlepšie roky majú za sebou obecné budovy - strechy zatékajú a rozvody sú staršieho typu. Paralelne prebieha rekonštrukcia bývalej materskej školy na kultúrno-spoločenské centrum; z únie získali približne 400-tisíc eur na projekt.
Ovocinárska a vinohradnícka tradícia regiónu
Rozsiahla ovocinárska tradícia regiónu Trenčína a Prievidze siaha až do laténskej a doby bronzovej, pričom archeologické nálezy dokazujú pestovanie jabloní, hrušiek a sliviek na území dnešného regiónu už pred tisícročím. Na Hornej Nitre sa pestovalo ovocie v 16. a 17. storočí, s významnými strediskami ako Nitrianske Pravno. Štátne ovocinárske škôlky a výskumné inštitúty zohrali kľúčovú úlohu pri rozvoji ovocinárstva po prvej svetovej vojne až do 20. storočia. V Prievidzi vznikla VŠSO pri výskume ovocinárstva, ktorá sa postupne podieľala na výrobe a šľachtiteľstve odrôd, spolu s ďalšími inštitúciami po celom Slovensku. Rozvoj intenzívnych sád sa v rokoch 1965-1980 presunul na rovinaté a svahovité pôdy, najmä na Záhorí a v okrese Prievidza. Príkladom silného postupu je vznik družstevného podniku pre výrobu a spracovanie ovocia v Prievidzi (1968), ktorý spravuje viac než tisíc hektárov sadov a vybudoval skladovacie kapacity a spracovateľské linky.
Jablká ako kultúrny a vedecký fenomén
Jablká dnes tvoria významnú súčasť zahraničného aj domáceho trhu. Jabloň (Malus domestica) patrí do ružovitých, je to jednodomý strom s bielymi až ružovými kvetmi a ovocím, ktoré sú malvice. Väčšina odrôd jabĺk je cudzoopelivá; klonovanie a štepenie zaisťuje konzistenciu požadovaných vlastností. Jablone preferujú ľahšie pôdy, zvlášť hlinité a humózne substráty s dostatkom vlhkosti; patria medzi najodolnejšie stromy v miernom klimatickom pásme, no vyššie teploty a dlhšie suchá znižujú výnosy a kvalitu plodov. História kultivácie jabĺk siaha až do staroveku - z Almaty do Európy, pričom jablká sú symbolom zdravia a tradične sa používajú v kuchyni aj pri výrobe štiav a ciderov. V súčasnosti existuje veľa kultivarov, ktoré zaisťujú postupné dozrievanie a možnosti skladovania cez zimné mesiace.
Staré odrody a súčasné skúmanie
V učebniciach a výskumných inštitúciách sa skúmajú morfologické a biochemické vlastnosti starých rumunských odrôd spolu s medzinárodnými kultivarmi. V Európe a na Slovensku existuje dlhodobo tradícia ovocinárstva; staré odrody sa skúmajú z hľadiska ich využitia v modernom šľachtení a ich possible pokračujúceho pestovania v komerčných súvislostiach. Moderné šľachtenie kladie dôraz na odolnosť proti chorobám, prispôsobenie klimatickým podmienkam a požiadavkám trhu, pričom skúma aj genetickú variabilitu odrôd a potenciálne nové kombinácie pre spracovanie a konzumáciu. Dlhé trvanie generácií potrebné na prenos rezistencie ukazuje náročnosť šľachtiteľských procesov, no zároveň sú staré odrody cennou genetickou rezervou pre budúcnosť.
Perličky a zaujímavosti o jablkách a Ostrove
Podľa archeologických nálezov a ľudovej histórie jablká a ďalšie ovocné druhy zdomácneli na Slovensku v rámci dlhodobej tradície ovocinárstva v regiónoch Horná Nitra a Bielych Karpát; koncepcia ovocných sadov a sušiarensk ukazuje na kultúrnu a ekonomickú dôležitosť ovocia už od 18.-19. storočia. V súčasnosti sa zber a spracovanie ovocia stále rozvíja v rámci miestnych komodít a projektov, ktoré podporujú zachovanie odrôd a propagujú lokálne ovocinárstvo ako súčasť kultúrneho dedičstva regiónu.
Vědci konečně pronikli do skrytého nitra místa Noemovy archy – a je to horší, než jsme čekali
Podľa kľúčových poznatkov z regiónu: Ostrov ponúka bohatú históriu, kultúrne a prírodné dedičstvo, ktoré sa prelína so súčasnými plánmi na rozvoj, ako je zlehčenie dopravných sietí, výstavba verejného vodovodu a kultúrno-spoločenské centrum. Okolie Piešťan a Ostrova tak predstavuje zaujímavý región pre turistov, historikov aj nadšencov ovocinárstva a šľachtiteľstva jabloní.
tags: #jablka #ostrov #pri #piestanoch