Jastrab veľký, známy aj ako jastrab obyčajný či jastrab lesný (lat. Accipiter gentilis), je dravý vták patriaci do čeľade jastrabovitých (Accipitridae). Tento vták obýva lesné prostredia holarktídy, teda územia Európy, severnej Ázie a Severnej Ameriky. Jastraby sa vyznačujú kratšími, zaokrúhlenými krídlami a dlhým chvostom s nápadnými priečnymi pruhmi, čo im umožňuje mimoriadne obratný a prudký let. Vďaka týmto letovým schopnostiam majú široké uplatnenie v sokoliarstve. Na rozdiel od väčšiny dravcov jastraby neradi krúžia, no ich vynikajúce manévrovacie schopnosti im umožňujú loviť aj v hustene zalesnenom teréne, kde obratne kľučkujú medzi stromami a kríkmi, či lietať nízko nad zemou, aby prekvapili svoju korisť.
Vzhľad a pohlavný dimorfizmus
Jastrab veľký vykazuje výrazný pohlavný dimorfizmus, pričom samica je podstatne väčšia ako samec. Dospelé jedince majú tmavosivý chrbát a nad očami široký belavý pás. Spodná časť tela je bielosivá s hustými, priečne vlnkovanými tmavohnedými až sivými pásmi. Podchvostové perá sú čisto biele. Oči a ozobie sú žlté. Mladé vtáky sa líšia od starých jedincov - na chrbtovej strane sú svetlejšie hnedé a na brušnej strane bledohnedé s hnedými kvapkovitými škvrnami, zatiaľ čo staré vtáky majú pozdĺžne pásiky. Samec jastraba veľkého dosahuje hmotnosť 550-900 g, zatiaľ čo samica váži 750-1200 g. Rozpätie krídel samice môže dosiahnuť až 120 cm, u samca je o niečo menšie.
Jastrab krahulec (Accipiter nisus) je menší druh, ktorého samec váži 105-170 g a samica 170-300 g. Rozpätie krídel samice krahulca je okolo 75 cm. Samec krahulca má sýtomodrú až sivomodrú chrbtovú stranu a oranžovo-hrdzavú spodnú časť tela s priečnym vlnkovaním. Samica je naopak hnedosivá zvrchu a jej vlnkovanie na brušnej strane je sivohnedé.
Hniezdenie a rozmnožovanie
Jastrab veľký obýva lesy rôzneho typu, pričom preferuje staré, vysoké lesy, ale v súčasnosti hniezdí aj v poľných lesíkoch, remízkoch, mladých lesoch, plantážach a dokonca aj vo veľkých mestských parkoch. Hniezdenie obdobie začína koncom zimy, vo februári a marci. V tomto čase sa jastraby často ozývajú a krúžia nad lesom. Vo svojom rozsiahom teritóriu si stavajú viacero hniezd, ktoré používajú po mnoho rokov alebo ich striedajú. Hniezda sú umiestnené vysoko na stromoch, blízko kmeňa alebo v rázsoche silných konárov. Na stavbu hniezda obaja rodičia prinášajú materiál, pričom úpravu vykonáva samica.
Znášanie vajec u jastraba veľkého zvyčajne začína koncom apríla alebo v máji. Samička znáša 3 až 4 vajcia v dvoj- až štvordňových intervaloch. Vajcia sú zelenkavo-bielej farby. Na inkubácii sa podieľajú obaja partneri, najmä však samica. Samička začína sedieť na vajciach po znesení druhého vajíčka alebo až na celú znášku. Inkubácia trvá 35 až 38 dní.
Po vyliahnutí mláďat sa o ne stará najmä samica, ktorá ich kŕmi a zohrieva, zatiaľ čo samec prináša potravu. Samec nedokáže mláďatá nakŕmiť sám. Ak samica uhynie počas tejto fázy, mláďatá tiež hynú. Starostlivosť na hniezde trvá približne 40 dní. Rodičia kŕmia mláďatá aj po vyletení z hniezda, pričom mláďatá sa rozptýlia po okolí a svojím hlasom signalizujú svoju polohu.
Jastrab krahulec hniezdi najradšej na ihličnatých stromoch, pričom si stavajú vlastné hniezda alebo obsadzujú staré hniezda iných vtákov či veveričiek. Samička krahulca znáša v máji 4 až 5 vajec, na ktorých sedí 31 až 35 dní. Na vajciach sedí iba samica od prvého vajca, pričom samec jej počas inkubácie loví potravu. V máji znáša samica jastraba krahulca 4-5 modrozelených vajec s hnedými škvrnami. Na vajciach sedí samica 33 dní a približne rovnako dlho kŕmi mláďatá.
Potrava
Jastrab veľký sa vo svojej potrave zameriava predovšetkým na vtáky, ako sú holuby, vrany, bažanty, prepelice, jarabice a divé kačky. Z cicavcov loví hlavne veverice, mladé zajace a drobné hlodavce. Požieranie zdochlín je u tohto druhu zriedkavé.
Jastrab krahulec sa špecializuje na lov drobných vtákov, najmä spevavcov. Menej často loví aj vtáky podobnej veľkosti ako je on sám, napríklad sojky alebo vlhy. V jeho potrave sa vyskytujú aj drobné cicavce.
Populácia a ochrana
Odhadovaný počet hniezdiacich párov jastraba veľkého na Slovensku v rokoch 1980 - 1999 bol 1 600 - 1 800, s počtom zimujúcich jedincov 3 000 - 5 000. Populácia zaznamenala mierny pokles o 20 - 50%. V rokoch 2013 - 2018 sa odhadovaný počet hniezdiacich párov pohyboval medzi 900 - 1200 párov, pričom krátkodobý aj dlhodobý trend bol klesajúci. Jastrab veľký je zákonom chránený druh s ekosozologickým statusom „menej ohrozený“ (LR:LC, LR). V minulosti stavy jastraba veľkého poklesli kvôli prenasledovaniu a odlesňovaniu. V 50. a 60. rokoch 20. storočia došlo k ďalšiemu poklesu populácie vplyvom pesticídov a ťažkých kovov. Prenasledovanie, nelegálne vyberanie mláďat na sokoliarstvo a farmy veterných elektrární naďalej predstavujú faktory ohrozujúce tento druh.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov jastraba krahulca na Slovensku v rokoch 2013 - 2018 bol 2000 - 3000 párov. Populácia aj územia, na ktorých hniezdil, vykazovali stúpajúci trend. V minulosti bol jastrab krahulec považovaný za „škodlivý“ druh a bol silno prenasledovaný, čo viedlo k poklesu jeho populácie. Zvýšená chemizácia v 60. a 70. rokoch tiež negatívne ovplyvnila jeho početnosť. V súčasnosti sa však zdá, že zníženie používania chemikálií viedlo k stabilizácii a nárastu populácií.
Dospelý samec jastraba krahulca je dlhý 29 - 34 cm, s rozpätím krídel 59 - 64 cm a hmotnosťou 110 - 196 g. Má bridlicovo-sivé horné časti (niekedy majú tendenciu modrasté), s jemne červenými časťami, ktoré môžu z diaľky vyzerať jasne oranžovo; jeho dúhovka je oranžovo-žltá alebo oranžovo-červená. Samica je oveľa väčšia s veľkosťou 35 - 41 cm, s rozpätím krídel 67 - 80 cm a hmotnosťou 185 - 342 g. Samec je asi o štvrtinu menší ako samica. Počas letu sa poznáva podľa širokých krídel, ich rýchle údery strieda s krátkym plachtením (na rozdiel od sokola myšiara) počas letu nikdy netrepotá na mieste.
Jastrab lesný na chrbtovej strane je sivohnedý. Nad okom je takmer biely pásik. Spodná časť tela je biela, tmavohnedo až sivo priečne pásavá. Mladé vtáky sú na chrbtovej strane svetlejšie hnedé než staré vtáky a na brušnej bledohnedé s hnedými kvapkovitými škvrnami. Samec je oveľa menší než samica. Samce dosahujú hmotnosť 550-900 g, samice 750-1200 g. Rozpätie krídel samice je 120 cm, samca trochu menej. Krídla sú krátke a široké. Chvost je dlhý s nápadnými štyrmi priečnymi pruhmi. Lieta veľmi obratne, bežne v lese medzi stromami.
Rozdiely medzi druhmi v praxi
- Jastrab veľký vs. jastrab lesný: väčšia samica, dlhšie rozpätie krídel a odlišný vzor na perách a chrbte.
- Jastrab veľký loví najmä vtáky a malé cicavce; jastrab krahulec sa špecializuje na drobné vtáky a menšie cicavce.
- Hniezda jastraba veľkého bývajú vo vysokých stromoch, často v lese; jastrab krahulec môže využívať ihličnaté stromy alebo staré hniezda iných vtákov.
Vnútri života sokola sťahovavého.
| Druh | |||
|---|---|---|---|
| Jastrab veľký samica | 35 - 41 | 67 - 80 | 185 - 342 |
| Jastrab veľký samec | 29 - 34 | 59 - 64 | 110 - 196 |
| Jastrab krahulec samica | 75 - 90 | 120 | 170 - 300 |
| Jastrab krahulec samec | 29 - 34 | 59 - 64 | 110 - 196 |
Ochrana a aktuálne trendy
Jastrab veľký je zákonom chránený druh s ekosozologickým statusom „menej ohrozený“ (LR:LC, LR). V minulosti stavy jastraba veľkého poklesli kvôli prenasledovaniu a odlesňovaniu. Prenasledovanie, nelegálne vyberanie mláďat na sokoliarstvo a farmy veterných elektrární naďalej predstavujú faktory ohrozujúce tento druh. Jastrab krahulec sa v minulosti považoval za «škodlivý» druh a bol silno prenasledovaný, čo viedlo k poklesu populácie. V súčasnosti sa však zdá, že zníženie používania chemikálií viedlo k stabilizácii a nárastu populácií.