Tekvica patrí do zeleninovej rodiny s uhorkami, a jedným z jej poddruhov je aj dobre známa cukina. Tekvica tvarom i farbou pripomína slnečný lúč. Niektoré jej odrody môžu dorásť až do obrovských rozmerov. Tá najväčšia mala 666 kilogramov a bola vypestovaná v roku 2005. A kde ju vypestovali? Samozrejme v Spojených štátoch, pretože táto krajina je povestná svojím vzťahom k tekviciam.
Historické a kultúrne korene Tekvice
Od pradávna Tekvice sú však obľúbené po celom svete. Oddávna ich chvália Číňania ako zdroj dlhého života a šťastia, tekvice boli obľúbené od staroveku i v Európe. Z archeologických výskumov vieme, že tekvica sa pestuje viac než 5000 rokov. Patrí aj k najstarším indiánskym kultúrnym plodinám. Indiáni Navahovia ju považujú dodnes spolu s kukuricou a fazuľou za jednu z najposvätnejších rastlín. Tekvicoví Indiáni? Mexickí indiáni si dokážu pochutnať nielen na plodoch tekvice, ale jej kvety vyprážajú v kukuričnom ceste. V strednej a Južnej Amerike si na tekvici vážili predovšetkým jadierka. Tieto majú nielen diuretické, teda močopudné účinky, sú aj afrodiziakom. Listy tekvice možno použiť ako obklad na vyvrtnutý členok alebo koleno. Liečivá je aj tekvicová šťava obľúbená hlavne u Mayov. Aztékovia z nej pripravovali liečivú potravinovú zmes. Tvorili ju semená, hrozno a cibuľa.
Ľudová medicína a výnosy
Tekvica je populárna aj v liečiteľstve. Je vhodná pre pacientov s poruchami funkcie žalúdka, s ochoreniami pankreasu i sleziny. Jej konzumácia napomáha očistiť organizmus. Výnos o tekvici Tekvicu vedeli oceniť nielen na americkom kontinente. Už v staroveku o tekvici písali Plínius a Dioskorides. Neskôr bol veľkým milovníkom tekvice Karol Veľký, ktorý v jednom zo svojich výnosov nariadil poddaným pestovať tekvice v domácich záhradkách.
Nutričné bohatstvo a zdravotné výhody
Len málokto tuší, že nenápadná tekvica je v skutočnosti veľmi bohatým zdrojom celého radu živín. Okrem vitamínov A, B, C a E totiž zároveň predstavuje priehrštie minerálnych látok, ako sú draslík, horčík, vápnik, mangán, železo, zinok, fosfor, meď. Vďaka vysokému obsahu vitamínu A dochádza k lepšej bunkovej komunikácii, ktorá je nevyhnutná pre tkanivá chrániace organizmus pred patogénmi. Konzumáciou tekvice teda teda ešte pred zimou posilníme náš imunitný systém. Tekvica obsahuje aj vlákninu, ktorá pomáha telu efektívne tráviť jedlo a vstrebávať živiny. Zároveň je tekvica skvelou potravinou pre ľudí, ktorí sa starajú o svoju postavu. 100 gramov obsahuje totiž len 26 kilokalórií a pre svoj obsah vlákniny zabezpečuje dlhší pocit sýtosti.
Vďaka vysokému obsahu beta-karoténu pomáha tekvica zmierniť poškodenie kože spôsobené slnkom, čím udržiava pleť zdravú a mladistvejšiu. Vitamíny C a E zasa podporujú tvorbu kolagénu, ktorý udržuje pleť pružnú. Tekvica ako bohatý zdroj draslíka pomáha kontrolovať vysoký krvný tlak. Pre vysoký obsah vitamínu A tiež podporuje správnu funkciu srdca, pľúc a obličiek. Oranžové sfarbenie tekvice spôsobujú karotenoidy, ktoré majú tiež protizápalové účinky. V praxi to znamená, že jedlami z tekvice predchádzame vzniku rôznych chronických chorôb, ako sú srdcové ochorenia, diabetes 2. typu či artritída. Skvelá správa pre zanietených „lúskačov“ tekvicových jadierok. Aj tie sú totiž bohatým zdrojom vitamínov E, K, C a vitamínov skupiny B. Okrem toho obsahujú aj horčík, mangán, fosfor, zinok a železo. Medzi významné aminokyseliny, ukrýzuce sa v tekvicových semienkach, patrí tryptofán, ktorý vplýva na hladinu serotonínu, čím sa v konečnom dôsledku stará o našu dobrú náladu.
Tekvicové semienka a olej
Aj semienka majú svoje kúzlo: 100 gramov semienok predstavuje až 574 kalórií, no sú bohaté na vitamíny a minerály vrátane železa, zinku, horčíka a omega mastných kyselín. Olej zo semien je bohatý na nasýtené i nenasýtené kyseliny, vitamíny B, A a E, a tiež zinok, železo, draslík, vápnik, horčík a síru. Vylisovaný olej má tmavočervenú až hnedú farbu a je považovaný za účinný prostriedok proti starnutiu. Okrem revitalizácie má aj mierne laxatíne účinky a podporuje krvný obeh a reprodukčné orgány. V studenej kuchyni je ideálny do šalátov, dresingov i nátierok; na tepelnú prípravu sa neodporúča.
Ovocie, zelenina, alebo čo je čo?
Ovocie či zelenina? Skutočne viete rozoznať ovocie od zeleniny? Vo svete potravín existuje veľa rastlín, ktoré väčšina ľudí považuje za zeleninu, no v skutočnosti ide o ovocie - botanicky. Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Na druhej strane, zelenina zahŕňa časti rastlín ako korene, stonky alebo listy. Paradajky, papriky, cuketa či melón sú často predmetom botanických sporov, no tekvica je klasifikovaná ako ovocie z botanického hľadiska, pretože obsahuje semená a vyvíja sa z kvetu rastliny.
Druhy a špecifiká tekvíc
Tekvica pochádza z čeľade Cucurbitaceae a má množstvo druhov. Najčastejšie sa u nás pestuje tekvica obyčajná (Cucurbita pepo), tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) a tekvica muškátová (Cucurbita moschata). Plody sú bobule s tvrdou šupkou a dužinou plnou semienok. Najväčšia odroda môže dosahovať značné hmotnosti, pričom hmotnosť plodov 34 kilogramov a viac je bežnou hranicou pre niektoré odrody. Tekvica má žltkasto-oranžovú farbu a textúru šupky, ktorá môže byť hladká alebo rebrovitá.
Využitie v kuchyni a recepty
Tekvica je veľmi tvárna potravina. Okrem pyré a polievok ju môžete použiť aj v dezertoch, slaných pokrmoch alebo ako náhradu masla. Dužina obsahuje vlákninu, tuky a vitamíny skupiny B, vitamíny A a C, meď, folát a mangán, spolu s vápnikom, horčíkom a fosforom. Tekvicový olej sa skvele hodí do šalátov a studenej kuchyne; na varenie sa neodporúča. Techniky prípravy sú široké: od pečenia cez varenie až po pečenie koláčov alebo koliesok z tekvice. Tekvica má prirodzenú sladkú chuť, ktorá sa hodí k slaným aj sladkým pokrmom. Medzi obľúbené recepty patrí tekvicový koláč, tekvicové latté, polievky, pyré, a tekvicové džemy.
Praktické tipy a riziká
Tekvica je nízkokalorická a bohatá na vlákninu, čo prispeje k znižovaniu hmotnosti a lepšiemu tráveniu. Pri konzumácii semienok treba dávať pozor na vyšší obsah kalórií a na možné tráviace ťažkosti kvôli vláknine. Pri tepelnom spracovaní sa predlžuje ich stráviteľnosť, preto je doporučené ich jesť surové alebo sušené bez prehriatia. Tekvica je výborná aj pre pokožku a vlasy vďaka vitamínom a antioxidantom, ktoré obsahuje.
Oranžová pochúťka má na stole široké využitie: môžete ju upiecť, rozmixovať do krémovej polievky, pridať do koláčov alebo použiť ako ľahkú prílohu k hlavnému jedlu. Jej sladkastá chuť sa výborne hodí k slaným aj sladkým receptom.
Obsah a klasifikácia podľa botaniky
Existuje ohromné množstvo druhov tekvíc. Ich rozdelenie na ovocie a zeleninu však často vyvoláva zmätok. V populárnej kultúre často rozlišujeme medzi ovocím a zeleninou na základe ich kulinárskeho využitia a chuti, no botanicky tekvica patrí medzi ovocie. Tekvica spĺňa všetky kritériá na to, aby bolo možné ju považovať za ovocie z botanického hľadiska, pretože obsahuje semená a vyvíja sa z kvetu rastliny. Technicky ide o plod ovocného typu, ktorý patrí do Cucurbitaceae.
Druhy tekvíc a ich úžitok
Medzi najznámejšie druhy patria: tekvica obyčajná (s odrodami cuketa a hokkaido), tekvica veľkoplodá (maslová, goliáš) a tekvica muškátová (butternut). Plody majú rozmanité tvary a farby a dosahujú hmotnosti od niekoľkých kilogramov až po desiatky kilogramov. Z hľadiska výživy predstavuje tekvica výživný zdroj vlákniny, beta-karoténu, vitamínov A, B, C a E, a minerálov ako sú draslík, horčík a vápnik.
Špeciálne poznámky a upozornenia
Pri konzumácii semienok možno využiť aj ich diuretické a antiinflamačné účinky, a to ako súčasť stravy, alebo vo forme oleja. Nevýhodou môže byť zvýšený obsah vlákniny, ktorý pri nadmernej konzumácii môže viesť k nadúvaniu alebo zápche. Tekvica je vďaka nízkemu počtu kalórií a vysokému obsahu živín vhodná na diétu a podporu zdravej hladiny cholesterolu.
- Najväčšie tekvice na svete - rekordy, pestovatelia a výnosy
- Historické korene a kultúrne významy tekvice
- Nutrienty a zdravotné výhody pre tráviaci systém, srdce a pokožku
- Techniky prípravy a využitie v kuchyni
- Botanické a kulinárske pohľady na ovocie vs. zelenina