Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Obzvlášť významná bola úloha hygieny a poriadku v kuchyni; nápis kuchárskeho radcu zo 16. storočia svedčí o tom, že kuchyňa musela byť čisto usporiadaná. Pokrmy na jedálnom stole odzrkadľovali nielen bohatstvo rodiny, ale aj dodržiavanie kresťanských zásad a pôstov. V chudobnejších rodinách sa jedlo konzumovalo dva- až tri krát za deň; raňajky boli polievkou a chlebom, obed či večera boli bohatšie a obsahovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín.
Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. Dochucovanie bolo prevažne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom, pričom iné koreniny ako klinčeky sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Voda na varenie nebola vždy ľahko dostupná, čo tiež formovalo spôsob varenia a konzervovania.
O prvých kuchárskych knihách nám hovoria aj historické zdroje: prvú slovenskú kuchárku napísal Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov a publikovaná bola v roku 1870 po dvadsiatich rokoch príprav. Medzi receptami je napríklad biela hovädzia polievka, ktorá opisuje postupy od výberu mäsa až po lúpanie a preceďovanie polievky cez plátno.
Hoci chlieb a pečenie mali v minulosti svoje špecifiká, jeho význam prerástol do moderných stupňov. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z múky dostupnej v danej oblasti, neskôr zemiakov. V kresťanskej viere je chlieb vnímaný ako dar Boha.
V období vojnov a chudoby dominovali hlavne strukoviny a kaše z pohánky, prosa či krúp; v horských oblastiach sa pestovali zemiaky a jedlá zo kapusty, zatiaľ čo nížiny ponúkali pestrosť. Súčasťou stravy boli mäso, ryby, mliečne výrobky, ovocie a zelenina. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes v jeseni kvasí v sudoch a vydrží celý rok. Ovocie zahŕňalo jablká, hrušky, slivky a lesné plody; alkohol z ovocia bol bežnou súčasťou zásob. Huby sa časom zaradili medzi sviatočné pokrmy.
Napriek nízkemu stavu sa raz do roka konala udalosť zabíjačka, ktorá zabezpečovala zásoby mäsa na dlhú zimu. Ryby zo slovenských vôd mali svoje miesto najmä počas pôstu a sviatkov ako alternatíva k mäsu. Bryndzové halušky so slaninou sa stali symbolom slovenskej kuchyne a predstavujú tradičný národný pokrm.
Lokša (lokeš) je výnimočný zemiakový pokrm, ktorý sa podáva k polievke či husacine, alebo ako sladká placka s makom či džemom. Skalický trdelník je jedným z najobľúbenejších sladkých koláčov, pôvodom z oblasti Skalica, s ochranou zemepisného označenia v EÚ. Postup výroby zahŕňa kvások a cesto z múky, masla a mlieka, s finálnou úpravou posypaním makom, orechmi alebo škoricou.
Na Slovensku sú tradične zastúpené aj placky zo zemiakovo-múčneho cesta - na sladko aj na slano - a rôzne druhy pirohov, ktoré sa dopĺňajú kyslým mliekom ako cmar či kyslá smotana. Haruľa či zemiakové placky s cesnakom a majoránkou sú klasickými príkladmi tejto kategórie. Zemiaky umožnili plnohodnotnú náhradu mäsa a rozšírenie jedálnička aj v chudobnejších regiónoch.
V súčasnosti je menu salaša často zamerané na tradičné recepty z regiónov; v jedálnom lístku nájdu hostia bryndzové halušky, kapustnicu, rôzne polievky, zemiakové placky, lokše plnené makom alebo lekvárom a sladké koláče ako štrúdľa alebo trdelník. Slané chuťovky, ako kapustníky alebo škvarkovníky, dopĺňajú ponuku a zaručujú vyvážené jedlá pre všetkých návštevníkov.
MS vo varení a jedení bryndzových halušiek v Terchovej
Najtypickejšie položky v jedálnom lístku salaša
- Fazuľová s údeným mäsom a chlebom
- Kapustnica s klobáskou a sušenými hríbmi
- Bryndzové halušky so slaninou alebo so syrom
- Šúľance s maslom a posýpkou; štrúdľa a ťahaná štrúdľa
- Lokše plnené makom, slivkovým lekvárom či tvarohom
- Haluškové a zemiakové placky s cesnakom a majoránkou
- Kapustové a zabíjačkové špeciality ako jaterničky, tlačenka
- Držková, vývary a zeleninové prílohy s mäsom
Špecifické regionálne variácie zahŕňajú:
- Sever Slovenska s typickými kapustnicami a zemiakovými plackami s výraznou zimovou tradičnou arómou
- Východné Slovensko s tradičnými jedlami ako Veľkonočná hrudka a špecialitami z kysnutého cesta
- Južná Morava a okolie hraníc, kde sa zachovali niektoré tradičné varianty lokše a slaného pečiva
Štrúdľa a ťahaná štrúdľa predstavujú špeciálne sladké tradičné dobroty; skalická verzia trdelníka je obzvlášť vyhľadávaná na jarmokoch po celom Slovensku a nesie označenie Skalický trdelník, ktoré je ochrané EU.