Najprv by sme sa však mohli spýtať: „Prečo v piatky?“ Katolícke spoločenstvá už od nepamäti odlišujú piatok od ostatných dní. V tento deň si pripomínajú Kristovo utrpenie a v radosti sa snažia trpieť spolu s ním, aby ho raz mohli osláviť. Veríme, že Kristus trpel a zomrel na kríži v piatok, a preto sa už prví kresťania snažili v tento výnimočný deň zjednotiť s Kristovým utrpením. Cirkev v tom čase dokonca považovala každý piatok za veľký piatok. Kresťania si tak kajúcnosťou pripomínali Kristovo utrpenie. Aj väčšina dávnych kultúr považovala mäso za delikátny pokrm a vykŕmené teliatko zabíjali len na výnimočné udalosti. Keďže piatok bol ustanovený za deň kajúcnosti a umŕtvovania sa, jesť mäso na „oslavu“ smrti Ježiša Krista nebolo vhodné. Nemajú sa jesť len „pozemské zvieratá“. Ryby zaraďujeme do inej kategórie. V latinčine sa mäso, ktoré sa nemá jesť v piatok, nazýva carnis. Toto slovo sa jasne vzťahuje na mäso zvierat a nikdy nezahŕňalo ryby. Dnes je to však inak, mäso je často lacnejšie ako ryby a už sa nespája len so slávnosťami. Aby sme to zhrnuli, zámerom Cirkvi je nabádať veriacich, aby Bohu prinášali obety zo srdca a zjednocovali svoje utrpenie s utrpením Krista na kríži. Odrieknuť si mäso je najčastejším prejavom kajúcnosti, no stále treba mať na zreteli jeho podstatu.
Celkom určite to neznamená, že všetky pôstne piatky treba mať na stole homára. Možno to poznáte: Piatkový obed s veriacimi kolegami. „Ja si dám vyprážaný syr. Ja tiež. Trikrát. A vy? Ja poprosím to kuracie s ryžou.“ Všetky pohľady sa upriamia na štvrtého člena kolektívu, ktorý to zjavne vzal za horší koniec. Naozaj? Najprv malý prieskum pôstnej mienky. Oslovili sme niekoľko katolíkov s otázkou, či sa v piatok postia a ako? Ideálne bez mäsa.“
„V piatky sa postím od mäsa. Neberiem to však úplne striktne, pretože ak som napríklad v reštaurácii na obede, kde si neviem vybrať z iných jedál, dám si aj mäso,“ hovorí 29-ročná psychologička Lucia. „Snažím sa však potom buď pomodliť ruženec, alebo sa postiť od niečoho iného, napríklad sladkého, alebo urobiť dobrý skutok,“ dodáva. Študentka farmácie Veronika priznáva, že niekedy sa skončí piatok a uvedomí si, že úplne zabudla na povinnosť pôstu. „Keďže je u mňa viacej bezmäsitých dní ako tých s mäsom, pre mňa pôst znamená dovoliť si kúsok mäsa, ale zdržať sa obľúbenej kávy, čokoládky, o modlitbu navyše. Ach, to zase bola kázeň!“
„Prevažne sa postím, ale nie každý piatok. Zdržiavam sa od mäsových výrobkov a iných zlozvykov,“ vraví pre Postoj 50-ročný policajt Cyril. Aj učiteľka Mária sa snaží v piatky nejesť mäso a ak môže, pracovný týždeň zavŕši svätou omšou. „Pred piatkom si dám úmysel, na ktorý pôst obetujem. K modlitbe prosieb pridávam trochu sebazáporu,“ dodáva Mária.
Zopár ľudí a hneď vidno niekoľko odlišností. Čo hovorí na praktické skúsenosti a zvyky veriacich oficiálne učenie Cirkvi? Nebudeš mäso v tento deň jesť! Kódex kánonického práva ustanovuje, že sa „predpisujú dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú zvláštnym spôsobom venovať modlitbe, konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa mäsa.“ (kánon 1249)
Dňami pôstu sa rozumejú Popolcová streda a Veľký piatok. Vtedy je okrem zaužívaného zdržiavania sa mäsa dovolené najesť sa dosýta len raz počas dňa. Ostatné piatky v roku sú dňami pokánia, kde nie je podmienkou prísny pôst v rozsahu, ako je určené na Popolcovú stredu a Veľký piatok; rovnako dňami pokánia je i celé pôstne obdobie. Nechajme ale teraz Popolcovú stredu a Veľký piatok s ich špecifickými pravidlami bokom a venujme sa bežným piatkom. (V piatok sa nepostí, ak naň pripadne slávnosť, napríklad svätých Petra a Pavla alebo iný prikázaný sviatok.)
Čo teda cirkevné predpisy hovoria o pôste v „obyčajné“ piatky? Hoci zo spomínaného kánonu 1249 vyplýva príkaz zdržiavania sa mäsitého pokrmu, celá vec je trochu komplikovanejšia. Kánonické právo totiž o pár riadkov ďalej dáva možnosť miestnym biskupským konferenciám upraviť spôsob konania skutkov pokánia, ktoré úplne alebo sčasti nahrádzajú príkaz zdržiavania sa mäsitého pokrmu (kánon 1253).
Slovenskí biskupi ešte v roku 1992 určili spôsoby, ktorými sú veriaci povinní konať pokánie v dňoch pokánia. Patrí medzi ne:
- zrieknuť sa televízie, fajčenia, alkoholických nápojov alebo vykonať iné ozajstné sebazaprenie;
- zdržiavanie sa mäsa;
- modlitba a kajúce skutky či iné známe formy sebazáporu.
Ilustračné foto: Flickr.com/Chaquetadepollo.
Slobodný výber? Môže sa veriaci na Slovensku rozhodovať, ktorý skutok pokánia vykoná? Teoreticky áno, ale duchovný život je o prístupe srdca. „Piatkový pôst síce možno prežiť aj inou formou ako zdržaním sa mäsitých pokrmov, ale tento spôsob je akýmsi základom a mal by byť samozrejmosťou,“ hovorí Michal Vivoda. „Pápež ustanovil všeobecne, čo sa má robiť v piatok, teda zdržať sa mäsa a podobne. Zároveň dal však miestnym biskupským konferenciám kompetenciu stanoviť iný náhradný skutok.“
Hoci sú teda spomínané skutky pokánia morálne rovnocenné, na Slovensku je veľmi bežné práve zrieknutie sa mäsa a mäsitých jedál. Tento jav je výsledkom historických a kultúrnych príčin. „Jedenie mäsa pri bohatom stole znamenalo oslavu, hostinu, akýsi symbol hojnosti, neviazanosti. Nepatrilo sa hodovať a zabávať v piatok - v deň, keď Kristus na kríži dokonal svoju kalvársku vykupiteľskú obetu,“ hovorí Vivoda. „Pôst nie je nejakým záslužným skutkom, ide o pokánie, o prostriedok k návratu k Bohu.“
V dnešnej dobe však už mäso u nás nie je vzácnosťou. „Nie je to čosi, čo by sme odriekaním nejako zvlášť pociťovali. Je preto namieste, aby neunikol vnútorný zmysel pôstu a pokánia, aby sme každý osobne prehodnotili, akým zriekaním sa naplníme podstatu pôstu okrem toho, že sa zdržíme konzumácie mäsitých pokrmov,“ dodal.
Či je dnes ťažšie zrieknuť sa mäsitého jedla alebo sa radšej pomodliť trebárs ruženec, sme sa spýtali praktizujúcich katolíkov. Pre Veroniku je ľahšie nezahryznúť do mäsa, ako si nájsť chvíľku nerušenia v modlitbe. „Ale ak viem, že sa mi cez deň nepodarilo žiadne odrieknutie, je podľa mňa správne pomodliť sa ruženec.“
Na spoveď kvôli piatku? Môže sa zdať, že doteraz sme riešili otázku pôstu. Pravý pôst musí viesť k nábožným a mravným činom. „Proroci mnohokrát poukazovali na pokrytectvo, ktoré sa často ukrývalo za pôst, pokiaľ človek zotrvával len pri vonkajších úkonoch a zostal slepým voči nespravodlivosti,“ uvádza Vivoda. Pôst je vonkajší prejav vnútorného pokánia - zmeny zmýšľania.
„Kto tieto nariadenia vo veľkej miere zanedbáva, prehrešuje sa ťažko. Porušenie v jednotlivých prípadoch, napríklad v jeden deň, sa nepovažuje za ťažký hriech, hoci hriechom a zanedbaním dobrého zostáva,“ vraví teológ. Netreba zabúdať ani na to, že v rozličných životných okolnostiach môžu veriaci byť ospravedlnení od povinnosti zdržanlivosti. Týka sa to najmä chorých, zotavujúcich sa, ťažko pracujúcich a podobne.
Na Popolcovú stredu a Veľký piatok musíme držať prísny pôst. Ilustračná snímka: www. Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. Upozorňuje v nej najmä na stále aktuálne nebezpečenstvo formalizmu v pokání. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia. Záväzné pre celú Cirkev sú jednotlivé piatky v roku a Popolcová streda (alebo v inom obrade prvý deň Veľkého pôstu).
Kánon 1252 a ďalšie nariadenia určujú vekové, zdravotné a extenčné výnimky. Všetky piatky v roku - na pamiatku smrti Pána Ježiša - sú dieľom dňa pokánia. Ak na piatok padne niektorý cirkevný sviatok v stupni slávnosti, piatok nemusí byť pôstny deň. Zvláštnosti slovenských diecéz sú dôsledkom konferencie biskupov z roku 1992.
Veľký pôst trvá od Popolcovej (deň kajúcnosti) až po Veľkú noc. Počas neho sa kladie dôraz na vnútornú premenu, pôst, modlitbu a almužnu. Väčšinu piatkov a niektoré dni počas pôstneho obdobia vyžadujú zdržiavanie sa mäsa, no nemožno zabúdať na možné dišpenzy a alternatívne skutky pokánia podľa miestnej konferencie biskupov. Ryby a morské plody sú v tradičnom poňatí dovolené najmä na Veľký piatok.
V minulosti boli pôstne dni sprevádzané prísnejšími pravidlami; dnes je pôst často vnímaný aj ako forma duchovného sebazaprenia, ktorá je podmienená vnútorným úmyslom. Ryba ako zdroj proteínov a Omega-3 ostáva bežnou voľbou na piatky, najmä počas Veľkého pôstu, pričom všetky mäsité pokrmy sú tabu. Niektorí veriaci sa rozhodujú pre alternatívne jedlá ako zemiakový prívarok s vajíčkom, polievky zo strukovín alebo sladké dezerty namiesto mäsa.
Na záver pripomíname, že pôst nie je iba vonkajší akt, ale cesta vnútorného obratu a prípravy na veľký sviatok Veľkej noci. Aj dnes platí, že každé piatok v roku je dňom pokánia a podľa potreby môže viesť k dišpenzu alebo k inému formálnemu náhradnému skutku.