Kapusta je listová zelenina, ktoré je zvyčajne dvojročná. Na Slovensku sa však pestuje len ako jednoročná bylina. Jej charakteristickou črtou je kompaktná, zaoblená hlávka, tvorená listami usporiadanými vo vrstvách. Má rôzne kultivary, ale predovšetkým poznáme bielu a červenú kapustu. Listy sú pri kapuste bielej belasozelené, pri červenej modrozelené alebo fialovo červené. Hlávková kapusta patrí do čeľade krížatých rastlín a do rodu Brassica. Táto zelenina sa dá pestovať v rôznych klimatických podmienkách. Je preto jednou z najrozšírenejších odrôd kapusty.
Nutričné hodnoty a hlavné zložky kapusty
Kapusta je bohatým zdrojom živín, ktoré sú dôležité pre zdravie. Obsahuje významné množstvo rôznych prospešných látok, podobne ako už tradične všetky zeleniny. Napríklad má vysoký obsah vitamínu K, vďaka ktorému sa lepšie udržiava zdraví kostí. Tiež pomáha pri prevencii krvných zrazenín, prospieva k celkovému zdraviu a imunitnému systému. Okrem neho v kapuste nájdeme aj vitamín C, ktorý tiež podporuje imunitný systém či vitamín A, ktorý je dôležitý pre zrak a pokožku. Taktiež obsahuje vitamíny skupiny B, ako je kyselina listová (vitamín B9) a vitamín B6. Minerálne látky v kapuste zahŕňajú draslík, vápnik a horčík. Podporujú zdravé svaly, kosti a nervový systém. Táto zelenina je tiež výborným zdrojom vlákniny, ktorá prispieva k tráveniu a regulácii hladiny cukru v krvi. Vláknina tiež podporuje pocit sýtosti, čo môže pomôcť pri kontrole hmotnosti. Hlávková kapusta taktiež obsahuje antioxidanty, napríklad flavonoidy a fytonutrienty, ktoré môžu chrániť organizmus pred poškodením voľnými radikálmi a znižovať riziko vzniku rôznych chorôb.
Zdravotné benefity a ochrana pred chorobami
Azda najdôležitejšou vlastnosťou je, že konzumácia kapusty môže pomôcť pri ochrane pred zápalovými ochoreniami, srdcovými chorobami a aj niektorými druhmi rakoviny. Mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v kyslej kapuste, podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách a tie uľahčujú trávenie, vstrebávanie živín a využitie vitamínov skupiny B. Kyslá kapusta obsahuje izotiokyanáty, ktoré majú silné protirakovinové účinky. Tieto látky však neobsahuje čerstvá, varená alebo sterilizovaná kapusta. Kyslá kapusta je tiež cenným zdrojom vlákniny, ktorá podporuje trávenie, reguluje hladinu cukru v krvi a navodzuje pocit sýtosti. Neočakávaným prínosom konzumácie kyslej kapusty je aj jej vplyv na duševné zdravie. Výskumy ukazujú, že fermentované potraviny môžu podporovať rovnováhu osi črevo-mozog, čo má pozitívny vplyv na náladu a pomáha znižovať stres.
Ďalšie štúdie potvrdzujú, že probiotiká kyslej kapusty môžu zvyšovať a regulovať NK bunky - „prirodzené zabíjačské bunky“, ktoré kontrolujú zápalové cesty tela a pôsobia proti infekciám. Probiotiká môžu byť účinné v boji proti hnačke, rezistencii na antibiotiká, kolitíde Clostridium difficile, zápalom čriev a ďalším stavom. Fenomén fermentácie je starodávna technika uchovania zeleniny a ďalších potravín, ktorá umožňuje vytvoriť živé kultúry prospešné pre tráviaci trakt. Kyslá kapusta obsahuje aj kyselinu listovú-vitamín B9 a vlákninu, čo podporuje hojenie rán a znižuje hladinu krvného tlaku. Naopak, pre citlivý tráviaci systém môže byť konzumácia fermentovanej kapusty spojená s plynatosťou alebo nadúvaním, a pri nadmernom množstve môžu nastať aj ďalšie nepríjemné reakcie.
Využitie a skladovanie kapusty
Kapusta je univerzálna zelenina, ktorá sa používa v rôznych kuchyniach. Môže sa dusiť, variť, piecť, pridávať ako súčasť do polievok, šalátov alebo fermentovať na výrobu kyslej kapusty. Z tejto kapusty sa pripravujú naše tradičné jedlá ako kapustové rolky, kapustová polievka, sladkokyslá kapusta, kapustové fliačky a mnoho ďalších. Kapusta má tradične dlhú trvanlivosť. Hlávkovú kapustu môžeme skladovať v chladničke, kde zostane čerstvá niekoľko týždňov. Je dôležité udržiavať jej vlhké prostredie, aby nevyschla. Po rozkrojení hlávky kapusty je vhodné ju zabaliť do plastového obalu alebo zatvoriť do krabičky. Skladovanie v chlade je najlepšou možnosťou, ako zachovať aj tradičnú výživnú hodnotu a chuť hlávkovej kapusty.
Kyslá kapusta - fermentácia je tiež veľmi bežná. Existujú viaceré postupy fermentácie. Pre fermentáciu bez vzduchu je vhodné použiť sterilizované nádobky, ktoré sa vedia dobre utesniť. Zeleninu nakrájame alebo nastrúhame a osolíme. Na nálev z jedného litra vody použijeme 20 gramov soli. Zeleninu zalejeme a necháme odstáť, prípadne ešte dochutíme koreninami. Po hodine celú zmes naložíme do pohárov a dáme pozor, aby bola zelenina pod vodou. Pokúsime sa zeleninu zatlačiť a zaťažiť viečka pohárov. Takto vydrží fermentovaná kapusta niekoľko týždňov.
Rôzne formy kapusty a ich dopady na zdravie
Typická kyslá chuť kvasenej kapusty je zapríčinená kyselinou mliečnou, ktorá vzniká kvasením cukrov pôsobením baktérií mliečneho kvasenia. Kapusta (Brassica oleracea var. capitata) patrí medzi tradičné a mimoriadne praktické druhy zeleniny v našich kuchyniach. Je cenovo dostupná, dobre skladovateľná a dá sa pripraviť na množstvo spôsobov - čerstvá, dusená, varená, pečená, zaváraná aj fermentovaná ako kyslá kapusta. Ľudia ju vyhľadávajú najmä kvôli podpore trávenia, imunity, sýtosti a celkovému zlepšeniu kvality jedálnička.
Medzi červenou a bielou kapustou nie je z hľadiska ich vplyvu na naše zdravie veľký rozdiel. Červená kapusta má navyše výrazné rastlinné farbivá (antokyány), vďaka ktorým býva výživovo ešte zaujímavejšia z pohľadu antioxidantov. V porovnaní s bielou kapustou má červená viac vitamínu C, železa, draslíka a selénu, ale o niečo nižšie sú hodnoty betakaroténu. V červenej kapuste je navyše pigment antokyán chrániaci mozgové bunky.
Kyslá kapusta - probiotická bomba: baktérie kyseliny mliečnej, ktoré vznikajú pri kvasení, zbavujú telo škodlivých látok, znižujú hladinu cholesterolu a krvný tlak. Podporujú látkovú premenu, zlepšujú črevnú flóru a tým zvyšujú odolnosť imunitného systému proti vírusom či infekciám. Pre vegetariánov je kvasená kapusta tiež významným zdrojom vitamínu B12, ktorý sa vo významnej miere vyskytuje iba v živočíšnych produktoch. Fermentácia zvyšuje aj protirakovinové účinky vďaka izotiokyanátom.
Výber surovej versus varená kapusta má svoje výhody. Surová kapusta je bohatá na vitamín K, vitamín C a vlákninu, zatiaľ čo varená kapusta je všeobecne nutritívne bohatá a porovnateľná s čerstvou červenou kapustou v dôležitých makronutrientoch. Pri varení však klesá obsah vitamínu C, a preto je vhodné mixovať druhy prípravy. Kalorické hodnoty ukazujú mierne zvýšenie pri varení, no rozdiely nie sú zásadné, pričom dôležité je sledovať prísady, ktoré pridávame pri varení.
Kapusta v športe zdravia
Kapusta je výživovo hodnotná zelenina s nízkou energetickou hodnotou, čo je praktické pri každodennom varení a pri regulácii hmotnosti. Kapusta pomáha pri detoxikácii organizmu, podporuje tráviaci systém a imunitu. Významné je aj pôsobenie na srdce a cievy vďaka obsahu draslíka a vitamínov. Kyslá kapusta má silnejšie protirakovinové účinky a zlepšuje trávenie vďaka probiotikám a prebiotikám. Fermentácia tiež zvyšuje obsah vitamínu C a ďalších antioxidancií, čo podporuje ochranu buniek a imunity.
- Podpora imunity vďaka vitamínu C a ostatným živinám
- Zlepšenie trávenia vďaka vláknine a probiotikám
- Detoxikácia organizmu a podpora pečene
- Protizápalové a protirakovinové účinky
- Prínos pre kosti a tónality pokožky
Praktické príklady a tipy
Príprava kyslej kapusty doma podľa tradičných postupov umožňuje zabezpečiť živé kultúry a podporu tráviaceho traktu. Kyslá kapusta je doplnením k mäsu alebo do kapustnice, jej využitie v kuchyni je veľmi všestranné. Pre diabetikov a ľudí dbajúcich na krvný cukor je dôležité obsah vlákniny a znižovanie nástupu glukózy po jedle. Šťava zo surovej kapusty pomáha pri pálení záhy a pri liečbe žalúdočných vredov, zatiaľ čo šťava z kyslej kapusty zlepšuje trávenie. Kapusta je často súčasťou domácej kozmetiky - masky na pleť môžu obsahovať aj kapustné listy pre protizápalové účinky.

Kyslá kapusta - probiotikum vo fľaši
Kapusta je tiež súčasťou rôznych diét a alternatívnych potravín, pričom znižuje riziko zápalov a podporuje zdravú mikroflóru čreva. Vhodné je striedanie surovej a tepelne upravenej kapusty a sledovanie spôsobu prípravy, aby sa zachovala čo najväčšia hodnota živín.

Table: Kalorické a nutričné hodnoty
| Druh kapusty | Kalorická hodnota (kcal/100 g) | Vláknina (g) | Vitíniny | Konkrétne poznámky |
|---|---|---|---|---|
| Surová kapusta | 26,8 | 2,0 | K, C, B9 | nízka energetická hodnota, multivitamín |
| Varená kapusta | 33,2 | 2,7 | K, B6, C | mierne vyššia energetická hodnota |
| Kyslá kapusta | sezóna | vysoká | B12 (probiotické) | fermentovaná verzia s probiotikami |