Kapusta, odborne ako kapusta hlávková (Brassica oleracea), je hlúbová zelenina z čeľade kapustovitých. Pod týmto druhom nájdeme hneď niekoľko poddruhov. Klasická hlávková kapusta je totiž botanicky blízko príbuzná aj s kalerábom, kelom, ružičkovým kelom a podobne. Stanovište - miesto na pestovanie kapusty by malo byť slnečné a teplé. Zálievka - kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať. Hnojenie - ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok. Rozmnožovanie - kapustu množíme výhradne generatívne pomocou semien. Odolnosť - jedná sa o dvojročnú rastlinu, ktorá sa pestuje ako jednoročná. Kvitne až v druhom roku, ak chcete pestovať kapustu pre semená, je nutné využiť vyhrievaný skleník. Kapustu môžeme rozdeliť ešte na niekoľko poddruhov. Tým prvým je kapusta hlávková, o ktorej je reč práve v našom článku.
Odrody a ich použitie
Hlávková kapusta je našou klasikou a nachádza uplatnenie v mnohých tradičných receptoch. Skoré odrody sú určené na priamu konzumáciu a nie sú príliš vhodné na skladovanie. Letné odrody tiež nie sú určené na skladovanie, ale na okamžitú spotrebu po zbere. Poloneskoré odrody kapusty sú vhodné na strúhanie, nakladanie aj zaváranie. Neskoré kultivary sú okrem iného vhodné aj na uskladnenie. Medzi obľúbené neskoré odrody patria Kamenná hlava, AVAK F1, Holt a Polar. Kamenná hlava je určená na priamu spotrebu, kvasenie a zimné uskladnenie. AVAK F1 je poloneskorá kruhárenská kapusta s univerzálnym použitím, vhodná aj na priamy konzum a krátkodobé skladovanie. Holt je neskorá odroda na skladovanie. Polar je neskorá odroda bielej kapusty s výbornými skladovacími vlastnosťami a všestranným použitím v kuchyni.
Dĺžka vegetačného obdobia a zber
Pokiaľ ide o zber, skoré odrody majú kratšie obdobie a môžu priniesť hlávky už koncom apríla alebo v máji. Poloneskoré a neskoré odrody zvyčajne dozrievajú neskôr; AVAK patrí medzi neskoré odrody a dozrieva v októbri až novembri. Doba zberu sa riadi podľa konkrétnej odrody a klimatických podmienok. Hlávky by mali byť pevné, úplne zaplnené a suché pri zbere.
Vysádzanie a predpestovanie priesad
Neskorú a poloneskorú kapustu môžeme priamo vysievať do záhona, zatiaľ čo skoré a letné odrody pestujeme z priesad predpestovaných v skleníku. Výsadba kapusty záleží hlavne na zvolenej odrode. Neskorú kapustu je najlepšie vysievať v období od marca do apríla do pareniska alebo do sadbovačov. Termín výsevu: s predpestovaním semien možno začať vo februári či marci v skleníku pre skoré odrody. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla až do mája. Semená kapusty AVAK vysievame od apríla do mája. Sejbu spravte do sadbovačov do hĺbky 0,5 cm až 1 cm. Klíčenie: približne 1 týždeň pri teplote okolo 20 °C. Presádanie: po vzídení nechajte priesady narásť do štádia niekoľkých pravých listov (ideálne 4 až 5). Presádzanie na záhon sa robí zvyčajne od konca apríla až do mája, podľa počasia. Sadenice sa sadia hlbšie, než rástli v sadbovači, aby lepšie zakorenili.
Stanovište a pôda
Na pestovanie kapusty je najvhodnejšia hlinitá, hlinito-piesočnatá a ľahká pôda, s pH 6,5-7. Pôda má byť dobre zásobovaná vápnikom a s dobrou vzlínavosťou vody. V ľahších a suchých pôdach sú hlávky menšie a mäkké. Pred výsadbou je vhodné zapracovať kompost alebo maštaľný hnoj. Kapusta Holt určená na skladovanie potrebuje hlbokú, humóznu a výživnú pôdu, ktorá dobre drží vlahu. Ideálne sú záhony vyhnojené na jeseň kompostom alebo maštaľným hnojom v dávke 6-10 kg na 1 m2. Pred výsadbou zapracujte vyzretý kompost a menšiu dávku vyváženého hnojiva.
Stanovište by malo byť slnečné, teplé, vzdušné a otvorené, s dobrým prúdom vzduchu a minimálnym rizikom chorôb a škodcov. Kapusta znesie aj chladnejšie počasie a dá sa pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Dobré spoločenstvo pre kapustu tvoria zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa. Nevhodné sú príbuzné druhy s rovnakými škodcami a chorobami, ako aj pestovanie vedľa rajčín či jahód.
Starostlivosť počas vegetácie
Kapusta potrebuje k úspešnému rastu dostatok vlahy a tiež vlhkosť vzduchu. Záhon je potrebné pravidelne zalievať počas celého vegetačného obdobia, najviac na začiatku tvorby hlávok. Vlahu začíname obmedzovať približne 3 týždne pred zberom. Okolie rastlín udržujte bez buriny a rastliny zabezpečujte dostatočným kyslíkom. Kapusta je náročná na živiny: v prvej fáze rastu potrebuje dusík, v druhej fáze zvyšujeme potrebu fosforu a draslíka, a pre pevnosť pletív dopĺňame draslík a vápnik. Druh hnojenia volíme ekologicky, napríklad maštaľným hnojom alebo liadkovými hnojivami. Frass a vermikompost sú vhodné prirodné možnosti, ktoré zlepšujú pôdnu mikrobiológiu a imunitu rastlín.
Pri pestovaní neskorej kapusty treba venovať pozornosť aj výberu sponu: pre skoré odrody 0,5 m, pre neskoré až 0,6 m, pričom odporúčaný spon je približne 60 × 50 cm alebo 60 × 60 cm. Hustý výsad spôsobuje menšie hlávky a vyššie riziko chorôb. Po zasadení je potrebné priesady zaliať a po približne 10 dňoch doplniť neujaté priesady. Z hľadiska starostlivosti je dôležité pravidelné okopávanie a odstraňovanie buriny. Počas vegetácie tiež môžu pomôcť zmiešané záhony s ďalšou zeleninou, ak je dostatok priestoru pre všetky plodiny.
Zber a skladovanie
Doba zberu závisí od odrody: skoré odrody možno zbierať koncom apríla až v máji, poloneskoré majú trocha dlhšie obdobie a neskoré ešte neskôr. Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu. Hlávky zberajte za suchého a chladného počasia, odrezaním hlúbu tesne nad povrchom pôdy. Na uskladnenie sú najlepšie hlávky s hmotnosťou 2-2,5 kg, s troma obalovými listami; ostatné listy odstráňte. Skladujte v chladnej, dobre vetranej miestnosti pri teplote okolo 0 °C a vlhkosti 93-98 %. Pravidelne kontrolujte a prekladajte. Hlávky vám tak vydržia niekoľko mesiacov, a môžete ich využiť na grilovanie, dusenie, alebo ako súčasť šalátov a kvasenej kapusty.
Choroby a škodcovia Kapusty: najznámejšími škodcami sú mlynárik kapustový, skočky, molice a mora kapustová. Prevencia zahŕňa striedanie plodín, používanie netkaných textílií ako mechanických zábran a lepové desiatky. Na ochranu proti slizniakom pomáha Ferramol; proti húseniciam mlynárika - načasovaný postrek. Časté choroby zahŕňajú nádory hlúbovín spôsobené hubou Plasmodiophora brassicae a bakteriózy. Základom je prevencia, správna zálievka a včasná zberová terminalita hlávok.
Ekonomické a kuchynské tipy
Kapusta je tradičná a výživná plodina, zo ktorej vzniká široká škála pokrmov - od kapustnice a varených hlávok až po kvasenú kapustu a rôzne šaláty. Pre domácu výsadbu je vhodné kombinovať neskoré odrody ako AVAK F1 alebo Pourova kapusta, ktoré sú vhodné na kvasenie a skladovanie. Pred samotnou prípravou receptov je dobré mať na pamäti, že kapusta je dvojročná rastlina, ale u nás sa často pestuje ako jednoročná s veľkou o-listovanou biomasou a pevnými hlávkami.
Závery a praktické poznámky
Ak chcete pestovať kapustu úspešne, je potrebné dbať na správnu výsadbu, kvalitnú pôdu a vyvážené hnojenie. Správne zvládnutá výsadba a starostlivosť vedú k veľkým a pevnej hlávam, ktoré vydržia aj dlhé skladovanie. Pri výbere odrôd zohľadnite čas zberu a účel (priamy konzum, kvasenie alebo skladovanie). V interiéri či v skleníku je výsev do pareniska alebo debničiek vhodný pre skoré odrody; pre poloskoré a neskoré je možné zasiať priamo do záhonu. Záhradná prax ukazuje, že kombinácia kvalitnej pôdy, dostatočného zalievania a pravidelného dopĺňania živín vedie k zdravým rastlinám a bohatým úrodám.