Význam slova karate, história a pôvod názvu

Karate je okinawské bojové umenie, ktoré učí človeka schopnosti bojovať bez zbrane. Pôvod sa odvádza od čínského Chuan-Fa z kláštora Shaolin. Intenzívne diplomatické, kultúrne a obchodné styky Okinawy s Čínou spôsobili, že do domáceho bojového systému prenikol vplyv čínskych bojových umení, charakterizovaných jemnými a kruhovými technikami. V roku 1609 obsadil Okinawu japonský klan Satsuma. Nakoľko členovia klanu ničili obydlia a terorizovali obyvateľstvo, stretli sa s nevôľou ostrovanov. Napriek tomu mali veľkú výhodu - mali zbrane a na ostrove bolo nosenie zbraní zakazáne. Táto situácia sa odzrkadlila aj na cvičení vtedajšieho Tode. Cvičenia prebiehali v noci za veľkého utajenia. Techniky sa predávali len v ústnom podaní. Toto trvalo až do roku 1872 kedy vláda klanu Satsuma skončila.

Rozloženie a vývoj štýlov

Medzi najvýznamnejšie a dnes najznámejšie štýly sa radia tieto: Goju-ryu, Shito-ryu, Wado-ryu, Shotokan-ryu. Najvýznamnejšími majstrami okinawského Te boli: Sokon Matsumura (1828 - 1898, Shuri Te), Kosaku Matsumora (1829 - 1898, Tomari Te), Kanryo Higaonna (1853 - 1916, Naha Te) a Anko Itosu (1830/31/32 ? - 1916, Shuri Te). Títo majstri mali mnoho žiakov, avšak do dejín sa najviac zapísali traja z nich. Narodil sa v dedine Nishimura v provincii Naha 10. marca 1853. Už od malička sa zaujímal o bojové umenia. S cvičením Tode začal pod vedením majstra Aragaki Seisho (1840 - 1918) pravdepodobne v r. 1867, u ktorého zostal tri roky. V r. 1870 odišiel Aragaki sensei do Beijingu v Číne pracovať ako prekladateľ. Na svojho študenta však nezabudol a predstavil ho majstrovi Kojo Taitei (1837 - 1917). Kojo vyučoval Kanrya dva rôzne štýly. To bolo dôvodom, že sa mladý Kanryo po dvoch rokoch rozhodol odísť študovať do Číny bližšie k zdroju svojho pôvodného Aragakiho štýlu. Opustil Okinawu v marci 1873 a prišiel do mesta Fuzhou v provincii Fukien. Po štyroch rokoch cvičenia u rôznych majstrov bol predstavený učiteľovi Ryu Ryuko. Po dlhšej skúšobnej dobe ho učiteľ prijal za osobného žiaka. V štúdiu vytrval plných 15 rokov a po uplynutí tejto doby sa vrátil späť na Okinawu do mesta Naha, kde si otvoril dojo a začal vyučovať. Stal sa takým známym, že Naha Te sa začalo nazývať Higaonnovým štýlom. Hovorí sa, že majster Higaonna nechal svojich žiakov študovať kata Sanchin 3 až 4 roky, že v bojovom postoji Shiko dachi musel každý vydržať až hodinu. Dôvodom bolo, že sensei trval na tom, aby jeho žiaci získali v prvých rokoch cvičenia dobrú fyzickú kondíciu. Bol aj prvým majstrom, ktorý zaviedol skupinové vyučovanie (dovtedy bolo obvyklou metodou súkromné vyučovanie). Sensei Higaonna zomrel v októbri 1916, v rovnakom roku ako jeho blízky priateľ Anko Itosu zvaný tiež Yasutsune. Narodil sa 25. apríla 1888 v Naha. Jeho rodina patrila k nižšej šľachte a bola bohatá na obchodné plavby a dovoz liekov z Číny. Ako jedenásťročného ho matka doviedla k majstrovi Ryuko Aragaki, ktorý bol jeho prvým učiteľom. Keď dosiahol Miyagi 14 rokov majster Aragaki ho predstavil Kanryo Higaonnovi. Prvýkrát sa predstavil na Okinawe niekoľkými predstaveniami, ktoré vyvolali rozruch na verejnosti. Považoval za dôležité organizovať okinawské karate a už v r. 1925 predpovedal tomuto umeniu celosvetové šírenie. V roku 1930 predvádzal najstarší Miyagiho žiak menom Shinzato Jinan (1901 - 1945) kata pri príležitosti korunovácie cisára Hirohita v Japonsku. Shinzata sa nakoniec jeden majster Budo spýtal, k akej škole bojových umení patrí. Na túto otázku však nevedel odpovedať, pretože v tejto dobe sa ešte stále štýly rozlišovali len podľa provincie, kde sa cvičili. Keď to po návrate na Okinawu oznámil svojmu učiteľovi Miyagi senseiovi, ten sa rozhodol, že svoj štýl pomenuje podľa vedúcej línie čínskeho kempa. Tak vznikol názov Goju ryu (Go=tvrdý, Ju=jemný, ryu=škola,smer,štýl).

V r.1934 bol vymenovaný do funkcie vedúceho pobočky Butokukai na Okinave. V nasledujúcich rokoch použil Miyagi významnú časť majetku na to, aby mohol cestovať po svete a prehĺbiť svoje štúdium bojových umení. V r.1936 odišiel do Číny, kde študoval v jednom chráme zenbudhizmus a čínske bojové umenie Pa kua. Na pozvanie Gogena Yamaguchiho sa zdržal dlhší čas aj v Japonsku. Až v r.1940 dokončil sensei systém svojho učenia úplne a uzavrel tým vývoj Goju ryu ako samostatného štýlu. Po 2.svetovej vojne sa stal riaditeľom Okinawa Civil Association of Physical Education a vyučoval na policajnej škole. Miyagi sensei zomrel na infarkt dňa 8. októbra 1953.

Narodil sa 9. februára 1931 v Nahe, na Okinave. S tréningom Karate začal Miyagi An´ichi vo februári 1948, keď mal 16 rokov. Spolu s troma kamarátmi prišiel na tréning k Miyagi Chojunovi. Tráning kládol veľký dôraz na Junbi Undo (úvodné zahrievacie cvičenia) a následne na Hoju Undo (prípravné cvičenia) a Ude Tanren (tréning otužovania úderových). Obyčajne Miyagi Chojun začal u každého študenta učením Sanchin Kata plus jednu, prípadne dve kata. Pri Miyagi An´ichim však tento prístup zmenil. Cítil totiž, že sa blíži jeho koniec a chcel odovzdať tajomstvo Goju Ryu Karate-Do ďalšiemu následovníkovi. Od roku 1949 do roku 1951 trénoval Miyagi An´ichi intenzívne ako jediný študent pod Mixagi Chojunom. Naučil sa všetky Kata systému Goju Ryu a príslušné Bunkai.

Higaonna Morio sa narodil 25. decembra 1938 v meste Naha na Okinave. So svojím otcom začal tréning vo veku 14 rokov, neskôr prešiel na Goju Ryu na odporúčanie Shihana Koshin Iha a trénoval u Miyagi An´ichi Shihanom. Počas štúdia na univerzite Takashoku v Tokiu založil Yoyogi Dojo. V roku 1979 spolu so staršími Senseimi založil v meste Poole v Anglicku organizáciu IOGKF. Krátko pobudol v USA a vrátil sa na Okinawu. Okrem fyzického tréningu sa venoval aj výskumnej činnosti a uskutočnil niekoľko vedeckých ciest do Číny a iných krajín, napísal štyri knihy o Karate a knihu príbehov Okinawského Karate.

30 000 p.n.l. - 10-12 000 p.n.l. - 627 n.l. - 1393 - Čínsky cisár vyslal 36 rodín z juhočínskej provincie Fukien, ktoré sa usadili v dedinke KUME - súčasť NAHA. Boli to moreplavci, starali sa o verejnú správu, obchod, kultúru, bezpečnosť, náboženstvo, ale doniesli aj ucelené znalosti CHUAN FA. Asi 3000 bojovníkov klanu SATSUMA, ktorí prehrali v Japonsku boj o šogunát, sa vylodili v Krajine RYU KYU a ovládli ju. Ešte pritvrdili zákaz nosenia a vlastní zbraní. Ponechali kráľovstvo a nastalo obdobie rozvoja bojových umení (TODE, KOBUDO) ako tajných rodinných znalostí. Učili sa tajne v úzkom kruhu, resp. posielali svojich ľudí do Číny.

1922 - OTSUKA HIRONORI (1.6.1892 - 29.1.1982) začal cvičiť u Funakoshiho a v roku 1934 si založil vlastný klub. 1929 - YAGI MEITOKU (6.3.1912 - 2003) začal ako 17-ročný cvičiť u Chojuna Miyagiho a zostal pri ňom až do jeho smrti v roku 1953. Zdedil jeho karate-gi a obi. 1929 - YAMAGUCHI GOGEN (20.1.1909 - 20.5.1989) začal cvičiť karate u Chojuna Miyagiho. Predtým sa ako mladý učil judo a kendo. V roku 1922 začal cvičiť kempo. V roku 1927 sa zoznámil s Chojunom Miyagim a o dva roky neskôr začal u neho cvičiť. 1935 - MIYAZATO EIICHI (5.7.1922 - 11.12.1999) začal cvičiť u Chojuna Miyagiho. Má zásluhy na rozšírení okinawského karate. Jeho žiakom bol aj Morio Higaonna. V roku 1954 založil JUNDOKAN (dnes ho vedú K. IHA a H. ICHIA). 1935 - Gogen Yamaguchi založil celojaponskú Goju Ryu asociáciu. V roku 1955 založil I.K.G.A. a v roku 1964 z jeho iniciatívy došlo v Japonsku k vytvoreniu JKA.

Pôvod názvu a prelínanie jazykov

Keď Bodhidharma prišiel do Číny, vzniklo Zen-Buddhizmus a Shaolinský kláštor sa stal kolískou čuan-fa. Slovo karate vzniklo na ostrove Okinawa z kombinácie názvov te (ruka) a do (cesta). Pôvodný zápis „karate“ odkazuje na prázdne ruky bez zbrane. Dôkazmi sú aj záznamy o tom, že názvy odrážajú cestu a duchovné hľadanie: prázdne ruky znamenajú nielen fyzickú techniku, ale aj vnútornú prázdnotu a súlad mysle. Pôvodný český zápis týchto termínov sa mení v priebehu času, pričom sa objavujú aj alternatívne názvy ako te, tode, alebo tode- te. Prípona -do (cesta) a znak dao (cesta, smer) odrážajú filozofické pozadie učenia a cesty bojovníka. Z hľadiska jazykového pôvodu Karate sa v praxi často používajú aj termíny jutsu (umenie) a so zakončením -ryu (štýl).

Vo filozofickom kontexte, ktoré sebaobranné štýly zaviedli, sa do stalo životnou “cestou”, púťou, ktorou človek putuje pri sledovaní svojho cieľa - dokonalosti v Karate. Znak jutsu v karate-jutsu znamená „umenie“ alebo „vedu“. Karate je bojové umenie pochádzajúce z japonského ostrova Okinawa s koreňmi v indických a čínskych tradíciách. Pôvod karate sa datuje do dávnych období, keď Bodhidharma prednášal Zen-budhizmus a rozvíjal fyzické cvičenia, ktoré sa neskôr rozvinuli do Shaolinskej metódy boja a spolu s Te (Tode) sa začali mixovať s kultúrou Ostrova Ryukyu (Okinawa).

Moderné športové karate vzniklo v 20. storočí a rozšírenie po celom Japonsku nastalo v 20. rokoch 20. storočia. K masívnemu rozšíreniu prispeli Anko Itosu, Kanryo Higaonna a Čínsky majstri Ru Ryuko, ktorí zohrali kľúčovú úlohu pri vnášaní techník do vzdelávacieho systému Okinawy a neskôr do japonskej spoločnosti. Z hľadiska organizácie a štruktúry sa karate vyvíjalo cez viaceré školy a štýly, z ktorých najvýznamnejšie sú Goju-ryu, Shito-ryu, Wado-ryu a Shotokan-ryu. Na Slovensku a v strednej Európe sa gyždými rokmi rozšírili aj formy športového karate, z ktorých sa vyvinuli medzinárodné konkurencie a pravidlá zápasov.

Historické prepojenia a významné míľniky

• 1604 - Dobitie ostrova klanom Satsuma; zavedenie zákazu nosenia zbraní; rozvoj „te“ a čínskych vplyvov na Okinawu.
• 1903 - Prvá verejná ukážka bojových umení na Okinave; rok neskôr povoľuje Tokijská vláda výučbu týchto umení na školách.
• 1934 - Miyagi Goju-ryu získava vedúcu funkciu v Butoku-kai na Okinave a rozširuje cesty po svete.
• 1936-1940 - Miyagi študuje v Číne a v Japonsku; po roku 1940 uzatvára vývoj Goju-ryu ako samostatného štýlu.
• 1948-1951 - Miyagi An'ichi trénuje ako hlavný študent Chojuna Miyagiho a učí sa všetky kata Goju-ryu.
• 1953 - Zomierajú významní majstri (Miyagi, Itosu); v 60. rokoch vznikajú nové školy a organizácie karate.
• 1960-1980 - Vznikajú medzinárodné federácie a rozširuje sa športová časť karate, zápasy a techniky.
• 1990 - WKF (World Karate Federation) vznikla ako najväčšia medzinárodná organizácia karate.

Karate sa v súčasnosti delí na rôzne prúdy, kde prvý smer sa sústreďuje na rozvoj svalovej sily a druhý na rýchlosť pohybov. Cvičenie kata a kumite predstavujú hlavné prvky športového karate. Zápas sa začína úklonom a trvá 1-3 minúty, pričom v niektorých formách je kontakt minimálny alebo úplný podľa štýlu. Dosiahnutú kvalifikáciu zodpovedajú farebné pásy a stupne (kiu a dan). WKF vedie medzinárodné súťaže a reprezentuje karate na globálnej úrovni.

Prípadové súvislosti a kultúrne putovania

História čínskych externých a interných škôl čuan-fa (kung-fu) a ich vplyv na Okinawu a Okinawanov je dôležitá súčasť vývoja karate. Do uzatvoreného prostredia ostrova zasiahli aj vplyvy z Číny a Japonska, ktoré spolu vytvorili unikátnu kombináciu techník a filozofie. Legenda o Bodhidharme a Shaolinskej mníške tradícii sa často uvádza ako poukážka na spojitosť medzi Čínou, Indiou a Okinawou, aj keď istota okolo týchto legiend zostáva predmetom diskusií historikov.

tags: #karate #znamena #rychla #ruka