Počiatky Halloweenu siahajú ku Keltom. Kelti z Britských ostrovov považovali za začiatok roka 1. november a večer 31. októbra slávili sviatok označovaný ako Sambain alebo Samhain. Verili, že v tejto noci sa hranice medzi svetom živých a mŕtvych stierajú a duše mŕtvych sa vracajú do svojich domovov.
Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú zaspomínať na svojich príbuzných a známych, ktorí s nimi už nie sú. V očistci sa odohráva predstava, že omše, modlitby a dobré skutky môžu prispieť k oslobodeniu duší.
Pôvod a vývoj sviatkov v európskom kontexte
Pôvod názvu Halloween siaha až do stredoveku. Vo vtedajšom Anglicku bol Sviatok všetkých svätých označovaný ako All Hallows. Keďže ho slávili 31. októbra, teda v predvečer či večer pred Dňom všetkých svätých, dostal pomenovanie All Hallows’ Eve, prípadne All Hallows’ Evening.
Kresťanstvo ovplyvnilo aj tento sviatok. Významný vplyv mal hlavne Sviatok všetkých svätých, ktorý sa v deviatom storočí rozšíril naprieč celou cirkvou a slávil sa 1. november. Pôvodný sviatok sa neskôr presunul na 1. november.
Pamiatka zosnulých alebo Dušičky, ktorá pripadá na 2. novembra, zaviedli už koncom desiateho storočia. Od 13. storočia sa slávil v celej západnej cirkvi na pamiatku duší v očistci. Verilo sa, že modlitby a dobré skutky môžu prispieť k oslobodeniu duší z očistca.
Legenda Jacka O’Lanterna a zvyk vyrezávania svetlonosov
Tradícia vyrezávania svetlonosov pochádza z írskej legendy o Jackovi O’Lanternovi, prešibanom opilcovi, ktorý oklamal diabla a po smrti nenašiel miesto ani v nebi, ani v pekle. Diabol mu na cestu dal tlejúci uhlík, ktorý si Jack vložil do repy. Írska legenda hovorí, že Jack putoval so svetlom v repy a tento lampáš mal chrániť smer cesty v noci.
Legendu o zlom Jackovi si zobrali so sebou Íri aj do Spojených štátov, kam emigrovali vo viacerých vlnách. V Amerike nahradili vyrezávanie repy vyrezávaním tekvíc, ktoré sú praktickejšie a ľahšie dostupné. Tekvica sa stala ikonickým symbolom Halloweenu a symbolom ochrany pred zlými duchmi.
Prienik tradícií do Slovenska a informácie z výskumu
Na Slovensku bolo na Dušičky zvykom obdarovať chudobných jedlom a peniazmi, aby sa modlili za duše zomretých. Neskôr sa objavuje aj staršia tradícia svetlonosov - vyrezávané tekvice so sviečkou, ktoré osvetľovali cestu domov z cintorínov a chránili domov pred nečistými silami. Etnologička Katarína Nádaská uvádza, že tekvice sa na Slovensku vyrezávali už v 19. storočí, pričom na povrchu bývala tvrdá šupka a dužina sa využívala na omáčky a šupka ako krmivo pre zvieratá. Svetlonos mal predstavovať ochranu pred temnotou a démonmi.
Svetlonosom sa nazývali vyrezávané zimné tekvice, do ktorých sa vkladali sviečky. Staré Koēsťby sa používali na to, aby ľudia našli cestu domov z cintorínov a chránili svoje obydlia. V modernom ponímaní sa tekvice často dopĺňajú o kvety, vresy alebo ďalšie dekoratívne prvky a stávajú sa nielen lampášmi, ale aj kvetinovými čiže dekoračnými črepníkmi.
Svetlonos vs. svetlo moderného Halloweenu
Hoci dnes Halloween často pripomína americký vplyv a kultúru, korene siahajú hlboko do slovenskej a európskej tradície. Pôvodná funkcia vyrezávania tekvíc bola skôr ochranná a orientačná a neboli používané len ako zábava, ale aj ako praktický spôsob svetla v zimnom období.
Vyrezávanie však v priebehu času prešlo zmenami: deti dnes nosia masky a kostýmy, aby pobavili, alebo vystrašili, a vykonávajú koledovanie priam zvané “trick-or-treat” v západných krajinách. Pôvodný význam nosenia masiek na zmätok nadprirodzených bytostí sa zmenil; dnes sú masky často čistou zábavou a ikonou Halloweenu.
V súčasnosti sa Halloween slávi aj mimo Európy a Severnej Ameriky - v Austrálii, na Novom Zélande, v Japonsku a v Srí Lanke. Na Slovensku a v Českej republike sa tradícia vyrezávaných tekvíc stáva súčasťou jesennej atmosféry a zvykom hospodárscy a rodinný čas počas Dušičiek a osláv.
Tekvica ako symbol hojnosti a zdravia
Tekvica je plodina pôvodom z Ameriky, pestovaná už pred viac ako 7000 rokmi. Symbol hojnosti, úrody a plodnosti sa objavuje v rôznych kultúrach; dnes je často súčasťou Halloweenových osláv aj Vďakyvzdania.
V modernej dobe sa tekvica používa v kuchyni aj medicíne: tradične v polievkach, koláčoch a ako súčasť smoothies, a jej dužina je bohatá na vitamín A a vlákninu; semená majú protizápalové účinky a vysoký obsah zinku.
Významné prvky a súčasné trendy vyrezávania tekvíc na Slovensku
Moderná podoba vyrezávaných tekvíc zahŕňa rôzne tvary - od jednoduchých otvorov až po dekoratívne výtvory s kvietkami a rastlinami. Svetlonos sa v slovenskej tradícii posunul k moderným dekoráciám a festivalom; tekvice sa používajú nielen ako lampáše, ale aj ako súčasť interiérového a exteriérového dizajnu počas jesenných osláv.
Beautiful Spider Web Build Time-lapse | BBC Earth
Zhrnutie trendov a súčasná kultúrna zmes
- Pôvod Halloweenu a jeho prepojenie s keltskou tradíciou Samhain a rímsko-kresťanskými zvyklosťami.
- Prechod od repy k tekviciam v Amerike a rozšírenie do sveta, vrátane Slovenska.
- Svetlonos - slovenská verzia vyrezávaných svetiel v tekviciach a původná funkcia ochrany domu.
- Moderné dekorácie, masky a koledovanie dodnes formujú podobu Halloweenu vo svete aj na Slovensku.
Tekvica, plným právom považovaná za symbol hojnosti, úrody a plodnosti, má bohatú históriu siahajúcu tisíce rokov do minulosti. Táto všestranná plodina, pôvodom z Ameriky, prešla dlhú cestu od základnej potraviny a úžitkového materiálu až po neoddeliteľnú súčasť sezónnych osláv po celom svete.