Ako sa rozmnožuje losos a čo ovplyvňuje jeho migrácie a populácie

Telo lososa je s kužeľovitou hlavou, torpédovitý tvar na bokoch je sploštený, chvostové steblo štíhle a ukončené vidlicovitou plutvou. Na prvom žiabrovom oblúku sú zreteľne vyvinuté paličky a čerieslo má zuby v jednom rade. Starším jedincům tieto zuby môžu chýbať. Mladé ryby majú telo s veľkými tmavými škvrnami a červenými bodkami na bokoch. Dospelé jedince majú striebristé telo bez čiernych škvŕn alebo s drobnými čiernymi škvrnami v tvare písmena X. V dospelosti žije v mori, znovu vstupuje do riek v novembri až vo februári a neresí sa v horných úsekoch. Samička buduje neresisko na miestach so silným prúdom, vytĺka do štrku 2 - 3 m dlhé neresisko, do ktorého nakladie 6 000 - 25 000 ikier.

Relatívna plodnosť je od 500 do 2 000 ikier na 1 kg. časť populácie po nerese hynie. Vyliahnutá mlaď žije 1 - 5 rokov v riekach, neskôr sa splavuje do mora. Existujú aj populácie žijúce trvalo v jazerách. V minulosti sa vyskytoval v Poprade a Dunajci; posledný losos bol ulovený v Dunaji v roku 1947. V ostatnom čase boli zaznamenané lososy v českých riekach (Labe, Vltava), je možné, že budovanie rybích priechodov a likvidácia znečistenia spôsobia, že sa tento druh opäť objaví v Poprade či Dunaji.

Hlavné faktory rozmnožovania a prežitia lososa

Rozmnožovaniu tohto druhu, jeho migráciám na neres do riek, bránia bariéry na tokoch a znečistenie riek. Populáciu lososa vyskytujúcu sa v hornej Dunaji považujú niektorí autori za lososa atlaktického, ktorý prenikol do Dunaja bývalými spojnicami s Rínom; iní ju považujú za umelo vysadenú. Tri zo štyroch lososov, ktoré sa objavia na stole, pochádzajú z veľkofarem.

Pro voľne žijúce lososy - a tým pádom aj pre väčšinu prírody severnej pologule - je to existenčné nebezpečenstvo. Losos pláva s doširoka otvorenou tlamou; jeho hlava je zjizvená a zanesená baktériami, čo je obrazom tela počas trati. Konečné migrácie bývajú energeticky veľmi náročné a často končia stratou na prieplavoch a prekážkach.

1. Imprinting a čuchová orientácia sú kľúčové pre návrat na rodnú rieku.
2. Magnetorecepia zohráva významnú úlohu pri navigácii v oceáne.
3. Sladkovodná fáza ťahu sa častejšie riadi čuchovou identifikáciou, zatiaľ čo oceánska fáza využíva magnetické pole.

Imprinting zrejme prebieha počas celého pobytu lososa vo sladkej vode. Nedospělí lososi sú označovaní ako strdlice a dorastajú na približne 20-25 cm. Dôležitý je čuch na identifikáciu aminokyselín, solí, kovov a feromónov vo vode. Magnetorecepcia sa zdá byť významná pri hľadaní ústia rodnej rieky. Výskumy ukazujú, že lososy využívajú magnetorecepciu hlavne na orientáciu v oceáne, ale na sladkovodnom ťahu čuch ich navigáciu prevláda.

Životný cyklus a extrapolácie

Životný cyklus lososa atlantského: narodenie v sladkej vode, migrácia do mora, návrat do riek na rozmnožovanie, niekedy opakovaná neres. Na rozdiel od pacifických lososov, ktoré pri návrate do riek často vylučujú svoje telo po výnose, lososy atlantské sa môžu vrátiť na neres až 3-4-krát počas života. Smoltifikácia je kľúčovým procesom pre prispôsobenie sa na morskú slanosť.

Populácie lososa čelia viacerým rizikám: migračné prekážky, priemyselný rybolov, choroby a znečistenie. Rybie farmy prinášajú riziká šírenia chorôb a parazitov a môžu viesť k hybridizácii s divokými populáciami. Genetické zmeny z farmových lososov nachádzajú sa v významnom podiele divokých populácií, čo môže mať negatívne dôsledky pre adaptáciu pôvodných populácií.

Island aglobálne súvislosti

Islandská situácia ukazuje, že migrácie lososa sú citlivé na úniky z fariem. Po úniku tisícov rybských jedincov z farmy Arctic Fish na Islande sa potvrdil výskyt farmových lososov v riekach. Strach z vplyvu farmových lososov na divokú populáciu vedie k debatám o regulácii chovu v otvorených sádkach. Proti chovu v otvorených sádkach Celt podnecujú obyvateľov a verejnú mienku na Islande.

Rozmnožovanie v ľudských kontextoch zahŕňa aj repatriáciu lososa obecného v Českej republike. Projekt Losos 2000 a Návrat lososov postupne umožňujú migráciu a návrat lososa do pôvodných tokov. Inkubačné ikier v materskom toku a repatriácie sa snažia zlepšiť homingové vlastnosti a návrat lososa do rodných vôd.

Biológia a výživa lososa

Losos atlantský dosahuje dĺžku 70 - 90 cm, výnimočne až 150 cm, a hmotnosť býva nad 8-13 kg v treťom roku života. Telo má striebristú a modro-mordú farbu v mori, pričom pri návrate do rieky zmatní a zmení sfarbenie. Mäso lososa je bohaté na omega-3 mastné kyseliny (EPA, DHA), vitamíny B a D a sľubný zdroj selénu a draslíka.

Príspevky krmív v hospodárstve menia zloženie potravy, najmä v Nórsku a Škótsku. Procesy osmoregulácie v žiabrach, obličkách a bunkách v žiabroch umožňujú prechod medzi sladkou a slanou vodou. Nutričné hodnoty sa sledujú a zmeny v krmivách sa odrážajú na kvalite mäsa a obsahu tukov.

Chov lososov na farmách postupne redukuje podiel rybej múčky a oleja, čím sa mení profil tukov a obsahu omega-3. Kvalita a chuť lososa sa hodnotí aj podľa značiek ako Label Rouge a PGI, ktoré definujú prísne požiadavky na krmivá, pôvod a sledovateľnosť výrobkov.

tags: #kde #sa #rozmnozuje #losos