Diviačia zver schádza z lesov nižšie, k obytným plochám. Stráca prirodzenú plachosť. Láka ju tam dostatok potravy a neudržiavané plochy, ktoré slúžia ako dobré a bezpečné útočisko. Z tohto dôvodu dochádza k zvýšenej pravdepodobnosti stretu voľne žijúcej zveri s ľuďmi v intraviláne obcí. Okrem miestnych samospráv hlásia ich aj občania, ktorí boli týmito úradmi presmerovaní na úradných veterinárnych lekárov.
Diviačia zver a líšky je voľne žijúca - poľovná zver a jej obhospodarovanie sa riadi zákonom o poľovníctve. To znamená že loviť, odchytávať alebo ináč manipulovať s takouto zverou môžu len užívatelia poľovných revírov, okrem prípadov nutnej obrany a krajnej núdze. Zákon č. 274/2009 Z. z. § 2 Vymedzenie základných pojmov) lovom zveri získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky,§ 56 Mimoriadne povolenie lovu. Ak vznikne potreba obmedziť stavy niektorého druhu zveri na nepoľovných plochách, povoľuje lov zveri na týchto plochách na žiadosť ich užívateľov príslušný okresný úrad.
Jednotlivé orgány štátnej správy môžu konať v prípade potreby, no intervencie sú často striktne viazané na špecifické právne rámce. RVPS nemajú kompetencie vykonávať lov a ani usmrcovanie voľne žijúcej zveri; môžu konať len pri podozrení na chorobu alebo pri výskyte choroby uvedenej v legislatíve. Miestne RVPS sú spravidla súčinné s orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva v riešení vzniknutej situácie, vzhľadom na zabezpečenie prevencie a zabránenie šírenia afrického a klasického moru ošípaných v populácii diviačej zveri alebo besnoty.
Pri intraviláne obce, ako nepoľovnej ploche, je použitie strelnej zbrane zvyčajne obmedzené. Zákon o poľovníctve zahŕňa aj odchyt, ktorý je možné vykonať aj na nepoľovnej ploche. Jediný orgán, ktorý v danej veci zo zákona môže konať, je okresný úrad, ktorý poverí lovom užívateľa najbližšieho poľovného revíru. Ak užívateľ revíru nevie túto činnosť zabezpečiť, môže si ju zmluvne objednať u inej osoby, pričom dôležitá je prísna kontrola dodržiavania zákona, aby sa predišlo pytliactvu.
Úlohy RVPS pri riešení chorôb voľne žijúcej zveri: orgány RVPS nemajú kompetencie vykonávať lov ani usmrcovať voľne žijúcu zver, môžu konať len pri podozrení na chorobu alebo pri výskyte choroby uvedenej v legislatíve. V prípade podozrenia na chorobu alebo výskytu ochorenia nariaďuje orgán RVPS opatrenia užívateľovi poľovného revíru, ktorý je povinný ich vykonať. Miestne RVPS sú spravidla súčinné s orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva, vzhľadom na zabezpečenie prevencie a zabránenie šírenia nákaz.
Okrem iného je potrebné znižovať hustotu diviačej zveri, pretože okrem bezpečných úkrytov a dostatku potravy, nedostatok prirodzených predátorov vedie k premnoženiu. Kontakt diviakov s ľuďmi predstavuje bezpečnostné riziko. Ďalší spolupôsobný orgán je aj miestna samospráva; ich úloha zahŕňa napomáhanie zabráneniu prítomnosti diviačej zveri v obci tým, že pravidelne odstraňuje zdroje potravy a vyžaduje burinu na neobrábaných pozemkoch, ktoré diviakom poskytujú úkryt.
Postup pri stretnutí s diviakom a líškou
| Situácia | Odporúčané správanie |
|---|---|
| Utekať alebo zostať? | Neutekajte panicky. Pomaly cúvajte a zväčšujte vzdialenosť. |
| Idete iným smerom? | Pokojne sa zvieraťu vyhnite - zmeňte trasu bez prudkých pohybov. |
| Rozprávať alebo kričať? | Hovorte pokojne, nekričte hystericky. |
| Strašiť alebo hádzať predmety? | Nielenže to nemusí zabrať, môže vyvolať útok, najmä ak sa zviera cíti ohrozené. |
| Samica s mláďatami vs. samec | Samica s mláďatami je najnebezpečnejšia - vyhnite sa situácii, keď oddeľujete matku od mláďat. Samec je skôr samotár, ale tiež môže byť nebezpečný. |
| Kedy volať pomoc? | Keď sa zviera pohybuje opakovane v obci, je agresívne alebo zranené. Mimo úrady: Polícia alebo mestská/obecná polícia. |
| Fotiť alebo natáčať? | Ako bezpečné - materiál môže pomôcť pri riešení situácie. |
Pri stretnutí s diviakom alebo líškou je vhodné mať psa pod kontrolou. Uviažte psa na vôdzku, snažte sa ho ukľudniť a zabrániť agresívnym prejavom.
Tipy pre poľovníkov: lov diviakov na repkovom poli
Podľa údajov repka olejná poskytuje diviakom potrebné podmienky: kvalitný úkryt, dostatok potravy a voda. Diviaky sa nasťahujú už od polovice mája a rady sa tam zdržiavajú cez deň bez návnad. Hustý porast repky sťažuje prístup a dohľadávku; ideálny lov je v miestach, kde repka nevyrástla alebo dorástla, prípadne v nezarastených miestach. Rozmery loveckej medzery by mali byť dostatočne veľké na pohodlné streľby brokovnicou a zamedzenie prekrytia diviakov. Optimálne sú priestory obdĺžnikové alebo elipsovité, vzdialené 30-50 metrov od okraja repkového poľa. Ďalšie lákadlá môžu byť mokré priehlbiny v repke alebo nezarastené miesta s pridaním kukurice na vnadenie.
Pri navrhovaní takejto loveckej medzery je potrebné zvážiť smer vetra a dopad pri splne mesiaca. V prípade potreby postačí jednoduchý prenosný rebríkový posed. Prípadná malá strata úrody sa kompenzuje vyšším lovom diviakov, čo vedie k nižším škodám. Dôležitá je pravidelná monitorácia loveckej medzery fotopascou. Hustá repka komplikuje dohľadávku a dohľadávanie zranenej zveri je mimoriadne náročné a riskantné.
Pri postrieľaní najčastejšie streľba smeruje na komoru alebo na krk, čo zabezpečí rýchle odkrvenie a následné zníženie tlaku, vedúce k strate vedomia a usmrteniu zveri. Dôležité je presné určenie nástrelového miesta a znázornenie, kam zver odskočila. Značenie a nástrelové zálomky slúžia na vizuálne potvrdenie zásahu a na lepšie dohľadanie zveri. Nástrelový zálomok je vetvička alebo drobný kus rastliny, ktorý slúži na označenie miesta zásahu a umožňuje spätnú rekonštrukciu pohybu zveri po výstrele.
Etika a bezpečnosť sú kľúčové: poľovník musí mať na pamäti hygienu diviny a rýchle vyvrhnutie po zásahu. Pri každom zásahu je potrebné zvažovať aj možnosť kontaminácie a minimalizáciu rizík, ako napríklad vyrezanie veľmi znečistených tkanív a uloženie kusu do chladnej miestnosti do 3 hodín pri teplotách nad 10-12 °C. V ideálnom prípade zver zostane v ohni a neodbehne od miesta nástrelu viac ako niekoľko metrov. Znaky farbenia po zásahu sa používajú na odhadnutie miery postrelenia a na čo najpresnejšie dohľadanie.
Nástrelový zálomok
Nástrelový zálomok je vetvička alebo drobný kus rastliny, ktorý poľovníci používajú na označenie miesta, kde došlo k nástrelu zveri. Tento zálomok sa zvyčajne umiestňuje na miesto zásahu a slúži ako vizuálny indikátor pre poľovníkov, ktorí sa vydávajú na stopu zveri. Po výstrele poľovník pozoruje reakciu zveri a na mieste, kde došlo k zásahu, urobí zálomok, ktorý je často tvorené ohnutím alebo zlomením vetvičky, kúska trávy alebo inej rastliny. Napriek svojej tradícii je nástrelový zálomok užitočným a spoľahlivým nástrojom pre potvrdenie zásahu a pre lepšie zmapovanie ďalšieho postupu.
V súvislosti s označovaním je potrebné pamätať na to, že čas medzi presným zásahom a dohľadávkou výrazne ovplyvňuje kvalitu diviny a bezpečnosť lovcov. Napríklad, ak zver po zásahu okamžite nepadne, je potrebné dbať na postupné dohľadávanie a primerané oneskorenie pred prvým pohybom. Pri vyberaní zveri je potrebné zvažovať anatómiu tela a vyberať mieste zásahu, ktoré znižujú riziko kontaminácie a zničujú kvalitu diviny.
Je dôležité poukázať na to, že v praxi sa používajú rôzne kalibry a zbrane s ohľadom na bezpečnosť a efektívnosť. Taylor Knock Out Index (TKO) slúži ako ukazovateľ ranivosti a zastavovacích účinkov. Pre dospelého diviaka a jelena sa odporúča TKO nad 40 a pri oveľa menších forách zveri sa volí primeraná hodnota. Správne určenie zásahu a rýchle vyvrhnutie je kľúčom k minimalizácii bolesti a poškodeniu diviny.
Vzľah s nástrelným zálomkom a jeho významom: Značenie a farba po zásahu poskytuje poľovníkom náhľad na stav zasiahnutej zveri. Farbenie po zásahu sa líši v závislosti od zasiahnutých orgánov a typu zásahu. Nástrelové zálomky slúžia aj ako vizuálna spätná väzba pre lovcov pri sledovaní zveri po zásahu a pomáhajú určiť, či zver zostala v ohni alebo sa vzdialila.