Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké „bell“ papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov.
Pestovanie paprik zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.
Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.
Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.
Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine. Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tzv. technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s „kôrkou“. Papriky sú totiž jednou z mála zelenín, ktorá sa môže zberať nie úplne dozretá. Ak sa rozhodnete, odložiť si smená niektorej z odrôd, myslite na to, že by to nemal byť F1 hybrid a tiež na to, že plod musíte odtrhnúť až v botanickej zrelosti. Technická zrelosť nastáva v momente, ako plody dosiahnu istú veľkosť, vytvoria sa v nich semená a majú dostatočne vyzretú stenu na to, aby po zbere nezačali rýchlo vädnúť. V tejto fáze v nich prevláda zelené farbivo chlorofyl. Takéto papriky sú bežne dostupné v obchodoch, sú normálne konzumovateľné a pri mnohých odrodách sa práve zelená (‘Amboy F1’), prípadne žltozelená (‘PCR’), smotanovobiela (‘Cynthia F1’) až svetložltá (‘Monanta’) farba považuje za tú správnu - zberovú. Postupným dozrievaním plodov sa, ale, chlorofyl odbúrava a súčasne vznikajú rôzne iné, pre papriku charakteristické karotenoidové farbivá. Plody sa dostávajú do botanickej (fyziologickej zrelosti). Napríklad, ak by ste odrodu ihlanovitej papriky ‘Cynthia F1’, ktorú ste si podľa fotografie na vrecúšku s osivom kúpili ako svetložltú, nechali na rastliny dlhší čas, postupne by sa aj ona vyfarbila do červena. Rovnako ako bežne zberaná zelená kvadratická paprika ‘Rubika F1’, alebo žltá jabĺčková paprika ‘Pálinda F1’. Kvadratická odroda ‘Kubista F1’ zberaná ako zelená v technickej zrelosti, je v botanickej vyfarbená do oranžova. Na rovnakom princípe funguje aj obľúbená kapia. Plody sú najskôr tmavozelené a pokojne ich môžete konzumovať. Nie vždy sa vyplatí čakať, kým nasadené plody dosiahnu botanickú zrelosť. Skorší zber má zmysel napríklad vtedy, ak sa na pomerne malej rastline vytvorilo príliš veľa plodov, ktoré dorastajú len veľmi pomaly, alebo hrozí odlomenie preťaženého výhonku. Papriky dozrievajú postupne, preto sa zberajú prebierkou. Niektoré odrody vynikajú naozaj bohatou násadou, preto plody často rastú veľmi tesne vedľa seba. Aby ste ani jeden nepoškodili a zároveň nezlomili krehké výhonky, vezmite si na pomoc dezinfikované nožnice alebo ostrý nôž. Paprika dozrieva postupne. Papriky pochádzajú z teplých oblastí Ameriky, v našich podmienkach potrebujú dôkladnú starostlivosť. Dlhodobo sa u nás pestuje paprika ročná (Capsicum annum) so širokým spektrom odrôd. V posledných rokoch k nej pribudli extra štipľavé odrody druhov, ako sú paprika čínska (C. chinense) a iné, ktorých pestovanie sa od pestovania papriky ročnej trochu líši. S výsevom by sa dalo začať už v januári, ale pre množstvo denného svetla je odporúčaným termínom druhá polovica februára a prvá polovica marca. Semienka vysievame do kvetináčikov, téglikov, výsevných misiek alebo domáceho minipareniska. Správne klíčenie podporí výsevný substrát, ale dá sa použiť aj perlit. Pri výseve do substrátu semienka zasypeme vrstvou hrubou 4 až 5 mm a zľahka zatlačíme doštičkou. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý udrží teplotu aj vyššiu vzdušnú vlhkosť. Len čo rastliny vytvoria prvý pravý list, pustíme sa do pikírovania (jednotenia). Sadíme ich po jednej alebo po dvoch. Výsadba po dvoch sa preferuje z dôvodu opory, rastliny sú potom stabilnejšie. Rastúce sadenice sú náročné na svetlo, preto ich pestujte v interiéri na okennom parapete. Zalievame, keď vyschne vrchná vrstvička substrátu, rastliny nesmú byť nikdy trvalo zamokrené. Papriky sú naozaj teplomilné, preto sa na záhon sadia až po polovici mája. Papriku von sadíme až po 15. máji, ak je teplé a hlavne stabilné počasie, môžeme aj o niekoľko dní skôr. Vhodný je záhon na slnečnom a výhrevnom stanovišti bez prievanu. Pôda má byť dobre kyprá a priepustná s neutrálnym pH, rozhodne nesmie byť kyslá. Mnohí majú dobré skúsenosti s pestovaním papriky na čiernej netkanej textílii, ktorá podporuje výhrevnosť pôdy a bráni vzchádzaniu burín. Papriky sú náročné nielen na teplo, ale aj na zálievku a živiny. Zalievame ich výdatne, ale len na povrch pôdy a pred ďalšou zálievkou necháme pôdu zľahka preschnúť. Od konca jari papriky každý týždeň prihnojujeme tekutým hnojivom na plodovú zeleninu. Papriky sa dajú zberať po celé leto. Pravidelný zber navyše podporí tvorbu ďalších plodov.
Jedna rastlina v ideálnych podmienkach spotrebuje aj 4 l vody na jednu zálievku. Pri pestovaní v balkóne alebo na terase je výsadba a starostlivosť veľmi vhodná, pričom dôležitá je drenáž v nádobách a primerané hnojenie. Plody papriky majú vysoký obsah vitamínu C a červené odrody obsahujú aj betakarotén. Červené plody obsahujú aj rutín, ktorý predchádza zanášaniu ciev. Žlté plody vynikajú obsahom antioxidantov. Paprika je zeleninou s najvyšším obsahom vitamínu C a v červených plodoch sa nachádza aj extra dávka betakaroténu. Paprika pozitívne vplýva na trávenie, no ľuďom s citlivým zažívaním môže spôsobovať nadúvanie; nie je preto vhodná na večeru. V ideálnom prípade by ste každý deň mali zjesť aspoň jeden stredne veľký plod. V závislosti od pestovateľskej lokality môžu plody dozrievať od polovice júla. Ak ich pestujete pod strechou a jeseň so sebou prinesie pekné počasie, výnimkou nie je ani októbrový zber.
Kedy sú papriky vhodné na zber? V podstate vtedy, keď dosiahnu veľkosť a farbu typickú pre danú odrodu. Nie každý rok pritom praje zbere; dôležité je hlavne farba a pevnosť steny plodu. Papriky sú jednou z mála zelenín, ktoré sa môžu zberať ešte v technickej zrelosti. Technická zrelosť nastáva, keď plody dosiahnu istú veľkosť a majú dostatočne vyzretú stenu; v tomto stave plody bývajú zelené alebo zelenožlté a sú vhodné na konzumáciu. Botanická zrelosť nastáva postupne vďaka zrýchlenému zafarbeniu a tvorbe karotenoidov. Napríklad ‘Cynthia F1’ môže prejsť z žltozeleného na červený odstín, rovnako ‘Kubista F1’ môže zmeniť farbu na oranžovú. Skorší zber býva užitočný, ak na rastline vzniklo veľa plodov, ktoré dorastajú pomaly, alebo hrozí preťaženie výhonku. Papriky dozrievajú postupne, preto sa zberajú prebierkou. Ak plánujete papriku zavárať alebo konzervovať, čím rýchlejšie po zbere plody spracujete, tým lepšie. Dôvodom je, že paprika po čase stráca chrumkavosť a chuť. Ak budete papriku sušiť, nedávajte ju do chladničky.
PAPRIKA | Ako rastie?
Prvé plody zberajte v konzumnej zrelosti. Opatrne ich odlamujte s celou stopkou, aby sa nepoškodila rastlina ani plod. Ak chcete nechať dozrieť papriky do plnej zrelosti na rastline, počkajte, kým sa sfarbia do konečnej farby a veľkosti (vzhľadom na odrodu), a potom ich ihneď natrhnite. Najlepší spôsob, ako zistiť zrelosť, je veľkosť a farba plodov. Vezmite plod papriky medzi prsty a zľahka ho stlačte - ak zaznie jemné prasknutie, je vhodný na konzum; ak je gumový, počkajte. Paprika je citlivá na chlad, preto ju nie je vhodné pestovať na rovnakom mieste 3-5 rokov po sebe. Pred zberom je dobré mať na pamäti, že plody môžu dozrievať mimo rastliny aj postupne po uskladnení na chladnom a suchom mieste.