OpisGaštan jedlý je veľký, mohutný strom, ktorý môže dosiahnuť výšku až 30 metrov. Má širokú, rozložitú korunu a pevné, hrubé konáre. Je známy svojimi jedlými plodmi a využívaním v gastronómii aj v tradičnej medicíne. Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill, je opadavý strom z čeľade bukovitých. Strom sa najčastejšie pestuje pre jeho plody - gaštany. V našom článku sa budeme venovať tomuto druhu - teda gaštanu jedlému, ktorého plody možno využiť v kuchyni.
Charakteristika a výskyt jedlého gaštana
Gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.) má na Slovensku aj v Čechách obmedzený výskyt vzhľadom na svoje zvýšené nároky na klimatické a pôdne podmienky. Pre gaštan jedlý v našich klimatických podmienkach je charakteristický jeho roztrúsený výskyt. Na Slovensku sa vyskytuje na približne 200 lokalitách prevažne v malom počte a sú to väčšinou staré, viac ako 100 ročné stromy. Len niekoľko lokalít je s početnejším výskytom jedincov. Medzi najznámejšie takéto lokality patrí Modrý Kameň, kde boli gaštany donesené počas tureckých nájazdov v 16. a 17. storočí a v súčasnosti tam v súkromných gaštanových sadoch rastie viac ako 1000 starých, stále plodiacich stromov.
Gaštan jedlý je stredne veľký až veľký dlhoveký listnatý strom. Pochádza zo Stredomoria a západnej Ázie. Prirodzene sa vyskytuje v mierne chladnom alebo v miernom stredomorskom podnebí. Na Slovensku sa vyskytuje v oblastiach s priemernou ročnou teplotou nad 7 °C, ročným úhrnom zrážok nad 550 mm a dĺžkou vegetačného obdobia nad 180 dní. Gaštan je acidofilná drevina a preto jej vyhovujú pôdy s pH 5 - 6.
Ako rozpoznať jedlý gaštan od pagaštanu
Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) má síce podobný ľudový názov, no príbuzné rastliny nie sú. Plody jedlé gaštany sú ukryté v hustej pichľavej čiaške a po dozretí sa používajú v kuchyni. U gaštanovníka vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky, zatiaľ čo pagaštan má dlane zložené listy s piatimi až deviatimi listami.
Prvým znakom pri rozpoznávaní napovie obal semien: pri jedlom gaštane je obal husto pokrytý tenkými štetinami. Vnútri obalu sú dve až štyri semená splošteného tvaru, ktoré sú na jednej strane mierne špicaté. Pri pagaštane sú listy typicky dlane zložené po piatich až deviatich listoch.
Pestovanie jedlého gaštana
Pestovanie gaštanu jedlého si vyžaduje trpezlivosť a vhodné podmienky. Gaštany dorastajú do výšky až 20 metrov a bývajú široko rozkonárené. Pre pestovanie vlastného gaštanu v záhrade sa rozhodnite len vtedy, ak máte dostatočne veľký pozemok. Jedlý gaštan po prvýkrát zarodí po 10. až 12. rokoch. Niektoré odrody môžu priniesť plody už po 8. rokoch.
Najlepšie je mať aspoň dva stromy pre lepšiu opeľovací úrodu alebo zvoliť samoopelivé odrody. Slnečné miesto, dobre priepustná pôda a mierne kyslá pôda (pH 5,5 - 6,5) sú ideálne podmienky. Jamy na výsadbu by mali mať približne 60 cm na šírku aj hĺbku. Umietnenie sadenice treba urobiť tak, aby vrúbľovania bolo 5 cm nad úrovňou pôdy. Pri sadení plodov je dôležité, aby klík smeroval do strany. V záhone sadíme plody v rade 15-20 cm od seba a medzi radmi 60-120 cm.
Opeľovanie: pokiaľ nechcete strom pestovať len ako okrasný, vysaďte minimálne dva stromy blízko seba alebo zvoľte odrodu s dvoma druhmi na jednom strome. Na trhu sú aj samoopelivé kultivary.
Starostlivosť o mladé stromy a rez gaštanov
Po výsadbe gaštan dôkladne zalejte. Mladé stromy potrebujú pravidelnú zálievku, staršie sú odolnejšie voči suchu. Mulčovanie okolo stromčeka 5-10 cm hlbokým vrstvením pomáha udržať vlhkosť a zlepšiť pôdu. Ochrana pred škodcami zahŕňa siete alebo obaly na kmene; gaštany môžu byť napadnuté rôznymi škodcami a hubovými chorobami, napríklad gaštanovým morom. Rezy by sa mali vykonávať v neskorej zime alebo skoro na jar. Omladzovací rez je potrebné vykonávať každé 3-4 roky.
- Pri reze sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, postupne skracujeme výhonky.
- Pri reze vždy odstraňujeme poškodené, mŕtve alebo choré vetvy a zlepšujeme prúdenie vzduchu.
- Otvorte korunu do otvoreného alebo vázovitého tvaru a zachovávajte medzi vetvami priestor, aby svetlo dosiahlo stred stromu.
Rozmnožovanie gaštanov
Spôsoby pestovania gaštana jedlého sa od čias stáročia nezmenili. Na Slovensku sa plodmi množia hlavne semenom. Beneifikom je nízka cena, nevýhodou dlhý nábeh do plodnosti a veľká variabilita plodov. Medzi výhody semenného množenia patrí možnosť dopestovať si gaštany doma. Vegetatívne množenie sa používa vo väčšine európskych krajín a zahŕňa najmä štepenie (vrúbľovanie) a očkovanie. Produkty marcottage (hrúženie so zaškrcovaním) sú bežnou metódou pre odrody hybridného pôvodu, ako napríklad Marigoule alebo Maraval, s cieľom dosiahnuť vopred dané vlastnosti a skorší nástup do rodivosti.
Plody, zber a skladovanie
Plody sa zbierajú najčastejšie od septembra do októbra. Zrelé gaštany často samy vypadávajú z čiašok. Čerstvé gaštany neskladujte dlho v teple. Po zbere ich preberte, poškodené kusy odstráňte a zdravé plody spracujte alebo uložte na chladné miesto. Najznámejšie sú pečené gaštany, ktoré je vhodné pred pečením narezať na oblom boku, aby škrupiny nekpraskali. Pred pečením ich na pár hodín ponorte do vody.
Z plodov gaštana sa pripravuje pyré, ktoré môže slúžiť ako náplň do pečiva, do polievok alebo ako samostatná pochúťka. Z gaštanovej múky zo suchých alebo mletých gaštanov sa dá pripraviť bezlepková múka. Z uvarených gaštanov pripravíme pyré alebo kompót, ktorý môžeme sterilizovať. Džem z varených gaštanov pripravíme varením s cukrom a vanilkou.
Gaštan a jeho využitie
Gaštany sa používajú v kuchyni na pečenie, varenie a pečené ako snack; pridávajú sa do polievok, pečiva alebo sa používajú na výrobu múky. Jedlé gaštany sú cenené pre svoju chuť, výživové vlastnosti a hlbokú tradíciu. V tradičnej medicíne sa používajú aj na liečenie problémov so zverou a v ľudovej medicíne.
V druhej polovici textu nájdeme aj zaujímavé historické poznámky o zbere gaštanov zo škôl a lesných združení, ako aj úvahy o ich význame pre ľudské zdravie. Zberu gaštanov sa často venovali aj žiaci prvého stupňa základných škôl a často boli odmenení tortami či pochvalami. Z praktického hľadiska ide o sezónnu surovinu s výraznou chuťou, ktorá najlepšie funguje čerstvo spracovaná.
Recepty a príprava gaštanových dobrôt
Najbežnejším spôsobom je gaštanové pyré. Pyré sa dá použiť samostatne alebo ako plnka do moriaka. Recept na netradičnú gaštanovo-šošovicovú polievku predstavuje zaujímavú kombináciu a dopĺňa tradičné gaštanové pyré ako dezert. Pri príprave dezertov môžete z gaštanov robiť kompót, džem alebo sladkú hmotu na pečenie.
Gašpar povedal že sa mu vyhrážajú a ukázal dôkazy. Toto nikto v sále nečakal
Tipy na správny zber a skladovanie
Najvhodnejšie pre zber gaštanu jedlého je slnečné a suché počasie, napríklad babie leto. Nezbierame poškodené plody; všetky plody kontrolujeme hmatom. Na zimné skladovanie môžeme gaštany uskladniť v piesku v pivnici alebo v chladničke na približne 6 týždňov. Väčšie plody sa používajú na konzumáciu, z menších sa melie bezlepková gaštanová múka. Ak ich chceme zamraziť, postačuje ľahké ošúpanie a rez na niekoľko kúskov.
- Plody zbierame v septembri až októbri.
- Kontrolujeme ich stav a vyraďujeme poškodené.
- Pred spracovaním ošúpu škrupinu a pripravíme pyré alebo múku.