Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia nemusí byť výzvou ani v tienistej záhrade. Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia. Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie.
Nie každé tienisté miesto vytvára rovnaké podmienky. Iný je tieň pod listnatým stromom a iný je tieň tvorený múrom. Je nutné vedieť rozlišovať tiene. Len vtedy sa bude Vašim rastlinám dariť. Pokiaľ si myslíte, že sa v tieni nedá nič pestovať, mýlite sa. V prvom rade sa musíte naučiť rozlišovať tiene. Ak sa na tieto miesta slnečné lúče nikdy nedostanú, býva tu vlhko. Pokiaľ už viete, aký tieň v záhrade máte, môžete sa pustiť do výsadby zeleninových priesad alebo aj do výsevov.
Typy tieňa a vhodné rastliny
Existujú tri základné typy tieňa, ktoré ovplyvňujú výber rastlín:
Hlboký tieň
Hlboký tieň je miesto, kde slnko nezasvieti ani raz za celý deň. Takýto tieň vzniká pod vždyzelenými drevinami a na miestach, ktoré sú z viacerých strán obklopené múrikmi. Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne. Hlboký tieň je náročné miesto na výber vhodných rastlín, no môžete tu skúsiť pestovať odrody listového šalátu, rukoly alebo špenátu. Tieto druhy zeleniny nie sú veľmi citlivé na množstvo svetla a pomerne rýchlo klíčia. Najmenšie nároky na slnečný svit má ázijská zelenina, napríklad pak-choi. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu.
Plný tieň
Miesta s plným tieňom sú stanoviská, kam slnko svieti približne 3 hodiny denne. S tromi až štyrmi hodinami slnka denne si vystačí aj mangold, kel, šalát, listový petržlen a pór. V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Plný tieň môže byť výborným miestom aj pre popínavú fazuľu. Sadiť sem môžete listové šaláty, pak-choi (čínsku kapustu), rukolu a špenát.
Mozaikový tieň
Mozaikový tieň vzniká pod korunami listnatých stromov a je pre rastliny najprirodzenejší. Poskytuje výhodu v podobe lepšieho zadržiavania vody, čo prospieva najmä šalátom a mrkve. V mozaikovom tieni sa bude veľmi dobre dariť všetkým druhom spomínaným pri hlbokom a plnom tieni. Záhony pod listnatými stromami môžete využiť tiež na pestovanie skorej jarnej alebo zimujúcej zeleniny. V čase, keď listy opadnú, sú tieto záhony bohaté na slnečné lúče. Okrem toho sem môžete skúsiť zasadiť aj koreňovú zeleninu, hrášok alebo rebarboru. Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu. Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát.
Polotieň
Miesta s približne 4 až 5 hodinami slnka denne sa označujú ako polotieň. Podobne ako pri mozaikovom, aj tu môžete pestovať všetky plodiny spomínané pri predchádzajúcich typoch tieňa. Viac sa tu bude dariť najmä koreňovej zelenine, ktorá vyžaduje okolo 5 hodín slnka denne. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Mrkva či reďkovka, ktorá rastie v polotieni, môže byť dokonca šťavnatejšia vďaka väčšiemu množstvu vlahy. Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa.
Stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber.
Zelenina vhodná do tieňa
Niektoré druhy zeleniny sú mimoriadne nenáročné na slnečné svetlo a dokážu prosperovať aj v menej ideálnych podmienkach.
- Listová zelenina: Šalát, rukola, špenát, mangold, mizuna, pak-choi a listový petržlen sú skvelou voľbou pre tienisté záhony. Pak-choi je mimoriadne skromná - v krajnom prípade jej postačia aj dve hodiny slnka denne, a pritom je nabitá mnohými živinami. Rukola potrebuje tri až štyri hodiny slnka denne; priveľa slnka jej dokonca vadí. Šalát a špenát doslova vyžadujú polotieň, pretože priame slnko im spôsobuje stáčanie listov a spomaľuje rast.
- Koreňová zelenina: Mrkva, reďkovka, repa a zeler sa dajú pestovať v polotieni, ale na úrodu si budete musieť počkať dlhšie. Mrkva či reďkovka, ktorá rastie v polotieni, môže byť dokonca šťavnatejšia vďaka väčšiemu množstvu vlahy.
- Strukoviny: Fazuľa a hrach sa dajú pestovať v polotieni, ale čím menej slnka budú mať, tým pomalšie budú dozrievať. Sú vhodné najmä kríčkové a trpasličie odrody. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom.
- Bylinky: Niektoré bylinky ako mäta, medovka, koriander, pažítka, majorán, oregano a petržlen potrebujú najmenej tri až štyri hodiny slnka denne a darí sa im aj v tieni. Mäta dokonca preferuje vlhké stanovište.
- Ovocie: Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle, kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Vhodné sú aj černice a maliny. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky.
Jednoduché druhy zeleniny na pestovanie
Ak sa nechcete vyčerpať každodennou starostlivosťou o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku. Burinu stačí pretrhať raz za tri-štyri týždne. Ďalšou veľmi vďačnou zeleninou je hrach. Okrem toho, že rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať. Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou.
1. Cibuľa
Pre začiatočníkov v zeleninovej záhrade sa ponúka predovšetkým sadzačka: Keď sa pôda po zime, asi tak na konci marca, trocha ohreje, nasadíte cibuľu do pôdy. Pri výsadbe zo semien máte spravidla väčší výber druhov. Aby bola cibuľa v lete zrelá na zber, predkultivujte si rastliny v strede februára do kultivačných kvetináčov so substrátom. Od apríla je vonku tiež dostatočné teplo na priamu sejbu. Dajte tri až štyri semená vo vzdialenosti 15 až 20 cm do pôdy. Čas zberu úrody je od júla do augusta. Tip: Ako balkónová zelenina je vhodná jarná cibuľka a najmä cibuľa poschodová. Na výsadbu je najlepšie použiť sadzačku.
2. Šalát
Od konca marca môžete siať šalát rovno do záhona. Šalát je rastlina, ktorá klíči za svetla. Preto semená pokryte iba tenkou vrstvou pôdy. Keďže šalát nemá hlboké korene, je výnimočne vhodný na výsadbu v kvetináčoch a aj balkónových črepníkoch. V zeleninovej záhrade potrebuje šalát dobrú ochranu proti slimákom. Vyberte si správne miesto pre svoje sadenice a potom ich poriadne polievajte. Tak sa im bude dariť rýchlo a spoľahlivo.
3. Hrach
Hrach nevyžaduje veľkú starostlivosť a zaraďuje sa medzi rastliny s nízkou spotrebou dusíka. Keď do pôdy pred sejbou pridáte kompost, nebudete potrebovať žiadne doplnkové hnojivo. Už skoro na jar, od marca, môžete strukový hrášok vysievať vonku. Na to dajte do pôdy viacero semien vo vzdialenosti 4 až 6 cm do hĺbky asi 3 cm. Tip: Keď máte v záhrade veľa slimákov, odporúča sa hrach predkultivovať vo vnútri, aby ste mu zabezpečili dostatočný náskok. V závislosti od odrody môžete po dvanástich až štrnástich týždňoch oberať prvý hrach vo vašej zeleninovej záhrade. Predkultivujte si hrach vo vnútri, keď máte v záhrade veľa slimákov.
4. Rukola
Rukola má rada tieň, jej rast môže byť síce pomalší, ale listy ostanú dlhšie čerstvé a svieže v porovnaní s rastom na slnku. Rukola zvládne aj suchšie obdobie na slnku, avšak jej listy budú tvrdšie a horkejšie. Rukolu je najlepšie pestovať na mieste kde svieti slnko približne 3 až 4 hodiny denne. Tejto pikantnej ozdobe šalátov stačia tri-štyri hodiny slnka denne. Priveľa slnka jej dokonca vadí, spôsobuje stáčanie listov. Pestovanie rukoly je jednoduché, dokonca si ju môžete vypestovať aj v interiéri. V záhrade sa dá pestovať od jari do septembra. Potrebuje úrodnú pôdu a zálievku každý alebo každý druhý deň a po 30.
Ako maximalizovať úrodu v tienistej záhrade
Ak máte záhradu, ktorá je čiastočne alebo úplne v tieni, nezúfajte! Existuje mnoho spôsobov, ako aj v takýchto podmienkach dosiahnuť bohatú úrodu. Obmedzené množstvo slnka a svetla vieme kompenzovať aj tým, aby rastliny netrpeli napr. nedostatkom vody a živín. Musíme rátať s tým, že naše plody či listy nebudú tak veľké ako za úplne ideálnych podmienok, či pri dostatku slnka, ale na druhej strane plody budú sladšie, jemnejšie a môžeme sa im tešiť počas dlhšieho obdobia. Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov. Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku.
Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu.
Zelenina a potreba slnka
Druhy zeleniny, z ktorých konzumujeme plody, sú zväčša náročné na potrebu slnka, potrebujú minimálne 6 až 8 hodín slnečného žiarenia. Avšak plodiny, z ktorých konzumujeme listy, sú podstatne skromnejšie a znesú aj čiastočne tienisté podmienky. Táto ázijská listová zelenina je mimoriadne skromná - v krajnom prípade jej postačia aj dve hodiny slnka denne, a pritom je nabitá mnohými živinami. Je to v podstate čínska kapusta a je podobne nenáročná na pestovanie ako naša. Dozrieva 30 dní po výseve. Tejto pikantnej ozdobe šalátov stačia tri-štyri hodiny slnka denne. Priveľa slnka jej dokonca vadí, spôsobuje stáčanie listov. Pestovanie rukoly je jednoduché, dokonca si ju môžete vypestovať aj v interiéri. V záhrade sa dá pestovať od jari do septembra. Potrebuje úrodnú pôdu a zálievku každý alebo každý druhý deň a po 30. Mnoho byliniek vyžaduje slnko počas 6 a viac hodín, ale nájdu sa i také druhy, ktoré si na slnko až tak nepotrpia. Patrí k nim pažítka, majorán, medovka, koriander, mäta, oregano, petržlen. Potrebujú najmenej tri až štyri hodiny slnka denne. Šalát a špenát doslova vyžadujú polotieň, pretože priame slnko im spôsobí stáčanie listov a spomalí rast. Kel môže rásť aj na priamom slnku, ale ani ak ho pestujeme v tieni neuvidíme veľký rozdiel. V polotieni môžeme pestovať aj fazuľu a hrach, myslime však na to, že čím menej slnka bude mať, tým pomalšie budú dozrievať. Tam, kde je menej slnka sú vhodné najmä kríčkové a trpasličie odrody. V polotieni môžete pestovať aj koreňovú zeleninu (mrkva, repa, reďkev, kvaka), ale na úrodu si budete musieť počkať dlhšie.
10 druhov zeleniny a byliniek IDEÁLNYCH pre tienistú záhradu
Pri všetkých druhoch zeleniny je pre celý ďalší vývoj rastlín dôležitý termín výsadby a s tým spojený začiatok pestovania. Prvými kandidátmi na pestovanie v záhrade sú papriky a rajčiaky. Vysadíte ich už na začiatku februára do malých črepníkov. V apríli nasleduje pestovanie ružičkového kelu, ako aj byliniek bazalky a kôpru, potom prichádzajú oneskorenci, ako čakanka a kel v máji a čínska kapusta v júni. V kalendári výsadby nájdete niekoľko dôležitých termínov na pestovanie zeleniny vo vlastnej záhrade.
Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán. Do polotieňa si môžeme vysadiť skoré odrody jabloní.