Alergia na bielkovinu kravského mlieka a jej krížová reakcia s kozím mliekom

Už od narodenia je mlieko našou prvou potravou a jeho konzumácia nás sprevádza počas celého života. Od detstva nám rodičia vštepovali pitie mlieka, aby sme boli silní a mali pevné kosti. Niekomu však mlieko viac škodí ako pomáha. Takíto jedinci trpia alergiou na mlieko alebo laktózovou intoleranciou, ktoré sa výrazne od seba líšia.

Pri laktózovej intolerancii telu chýba enzým laktáza, ktorý rozkladá cukor - laktózu, nachádzajúci sa v mlieku. Alergia na mlieko však spúšťa imunitnú reakciu v našom tele na bielkoviny v mlieku.

Kazeín tvorí 80 % proteínového obsahu v mlieku a nachádza sa v troch formách: alfa-kazeín, beta-kazeín a kappa-kazeín. Sú zodpovedné za bielu farbu mlieka a jeho textúru. Ich úlohou je zachytávať vápnik a fosfor, aby sa tieto potrebné minerály dostali k našim kostiam a zubom. Okrem iného je zodpovedný za dodávanie aminokyselín na tvorbu bielkovín v našich svaloch. Preto ste možno videli športovcov kupujúcich kazeínové či srvátkové koncentráty, ktoré im pomáhajú budovať a regenerovať svaly počas náročného tréningového procesu.

Medzi zvyšných 20 % patria srvátkové proteíny: beta-laktoglobulín, alfa-laktalbumín, sérový albumín a imunoglobulíny. Tie tiež poskytujú aminokyseliny na rast svalov a podporujú imunitný systém.

Ak má človek alergiu na mlieko (ABKM), znamená to, že jeho imunitný systém vyhodnotí bielkoviny v mlieku ako telu škodlivé látky. Telo vyrába imunoglobulín E (IgE) protilátky, najčastejšie voči kazeínu, beta-laktoglobulínu, sérovému albumínu a laktoferínu. Následne sa spustia voči nim procesy, ako napríklad vyplavenie histamínu - hlavného spúšťača alergickej reakcie.

IgE sprostredkovaná reakcia nastupuje rýchlo, od niekoľko minút až do 1 - 2 hodín po konzumácii mlieka. Alergia na mlieko, na ktorej sa nezúčastňujú IgE protilátky, sa prejavuje po 48 h až 1 týždeň po konzumácii.

Práve alergia na mlieko je jednou z najčastejších potravinových alergií bábätiek v súčasnom svete. 3 zo 100 detí trpí alergiou na mlieko v období prvého roka života. Vyvinúť sa môže vtedy, keď sa bábätkám do stravy zahŕňa kravské mlieko, ako napr. mliečna výživa v prášku či v príkrmoch.

Rizikovým faktorom alergie je genetická predispozícia. Ak rodičia trpia alergiou, je pravdepodobné, že dieťa ňou bude trpieť tiež. Dobrou správou je, že alergia spolu s vekom zvykne ustúpiť, po šiestom roku vie dokonca aj úplne vymiznúť. Neliečená alergia na mlieko spôsobí narušenie rovnováhy imunitného systému dieťaťa a môže zapríčiniť vyššiu náchylnosť k infekciám a iným alergiám v budúcnosti. Deti s alergiou sú nižšieho vzrastu ako ich rovesníci bez alergie.

Na základe symptómov a rodinnej anamnézy sa predpokladaná diagnóza môže potvrdiť rôznymi metódami. Kožné alergické testy sú rýchlou alternatívou, kedy sa kravské mlieko aplikuje na kožu, ktorá sa jemným pichnutím naruší. Ak koža ostane podráždená, začervenaná a svrbivá, pacientovi sa diagnostikuje alergia na mlieko, respektíve na bielkovinu kravského mlieka. Lekár tiež môže pomocou krvných testov zisťovať prítomnosť špecifických IgE protilátok, ktorých hladiny bývajú zvýšené u pacientov s alergiou a astmou. Touto cestou sa však nevie zachytiť alergia na mlieko, ktorá nie je sprostredkovaná IgE protilátkami.

Odporúča sa vylúčiť kravské mlieko a všetky produkty z neho zo stravy. Eliminačná diéta zlepší príznaky pacienta a po určitej dobe (6 - 12 mesiacov) sa môže skúsiť opäť zaviesť mlieko do stravy (pod dohľadom lekára).

Bola vášmu dieťaťu diagnostikovaná alergia na mlieko? Trpíte ňou aj vy v dospelosti? Dôležitým krokom je vyradiť všetko kravské mlieko (a produkty z neho) z vašej stravy. Ak dojčíte, vyhnite sa konzumácii kravského mlieka, nakoľko cez materské mlieko sa vie kravská bielkovina dostať k dojčiatku. Vysokorizikoví pacienti by mali mať vždy poruke tzv. pohotovostný balíček, ktorý obsahuje adrenalínové pero, antihistaminiká a kortikosteroidy.

Mnohým z vás napadne nahradiť kravské mlieko za populárnu alternatívu - sójové mlieko. Časť pacientov však môže mať súčasne alergiu aj na bielkoviny sóje, preto by ste sa mali sóji vyhnúť a zvoliť iné alternatívy. Napr. ryžové, kokosové, mandľové, ovsené a konopné mlieko.

Pri výbere vhodných potravín je potrebné pozorne čítať etikety a zloženie, pretože mlieko sa môže vyskytovať aj tam, kde by sme ho nečakali. Minerály a vitamíny, ktoré sa nachádzajú v mlieku, by ste mali dopĺňať pomocou výživových doplnkov a produktov obohatených o tieto látky. Dávajte si pozor na dostatok vitamínu D, vápnika, fosforu a železa.

Ak nemôže byť vaše bábätko dojčené a vo vašej rodine sa vyskytuje IgE sprostredkované alergické ochorenie (napr. Pre deti, ktoré majú potvrdenú ABKM, sú určené dojčenské mlieka s obsahom extenzívne (vysoko) hydrolyzovanej bielkoviny kravského mlieka (označené ako Allergy Care), napr. Sunar Allergy Care, Nutrilon Allergy Care, Nutrilon Allergy Digestive Care. U detí s ťažkou formou ABKM sa odporúča používať výživu na báze aminokyselín.

Na trhu s potravinami sú k dispozícii takzvané hydrolyzované detské mlieka, ktoré fungujú ako adekvátne náhrady materského mlieka. Toleruje ich až 90 percent takto chorých detičiek. Pre zvyšných 10 percent sú zase určené takzvané aminokyselinové. Ich chuť je však horkejšia, niekedy kyslejšia, preto sa stáva, že dojčatám nechutia. Odborníci odporúčajú pridať v takom prípade glukopur, čiže hroznový cukor.

S veľkou pravdepodobnosťou áno. Až 50 percent detí alergických na mlieko je totiž alergických aj na sóju. Minimálne do dovŕšenia pol roka života by preto mali piť len vyššie spomínané hydrolizované alebo aminokyselinové mlieka.

Neznášanlivosť kravského mlieka nemusí byť na celý život. Podľa slov odborníčky, Klinickej imunologičky a alergologičky doktorky Zuzany Abbafyovej, je pozitívne, že z tohto typu alergie väčšina detí časom vyrastie. Ak sa vyskytne do jedného roka života, až v 80-tich percentách prípadov do školského veku vyhasne. Alergia na kazeín má však horšiu prognózu. Vyhasína menej často, respektíve v 60-tich percentách prípadov u detí do troch rokov. Najmä v prípade ťažkej formy alergickej reakcie, ktorú poznáme pod označením anafylaktický šok, je dôležité byť obozretný a dobre informovaný. Pozor si treba dávať najmä pri návšteve reštaurácií a iných stravovacích zariadení.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je najčastejšia potravinová alergia u detí do 3 rokov a postihuje asi 1-3 % dojčiat. V 90% prípadov sa prejaví už v prvých 3 mesiacoch života, len zriedkavo vzniká po 1. roku života. ABKM má veľmi dobrú prognózu - v 1. roku života ochorenie ustúpi u 50% detí a do 3 rokov až u 80% detí. V prípade, že ťažkosti pretrvávajú aj po 3. roku života, ochorenie už zvyčajne pretrváva až do dospelosti.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) sa často zamieňa s laktózovou intoleranciou, ktorá je u detí veľmi, veľmi vzácna! U laktózovej intolerancie je nedostatočne trávený iba mliečny cukor (laktóza), a preto je možné u väčšiny pacientov podávať mlieko a mliečne výrobky so zníženým obsahom laktózy - kyslé mliečne výrobky, tvrdé syry, bezlaktózové alebo nízkolaktózové potraviny. V dnešnej dobe je na trhu celý rad týchto produktov. Najčastejšími prejavmi laktózovej intolerancie sú hnačka, nadúvanie a bolesti brucha.

Naproti tomu u alergie na bielkovinu kravského mlieka vyvoláva problémy nie mliečny cukor, ale mliečna bielkovina. Mlieko obsahuje viac ako 30 rôznych proteínov, napr kazeín, laktoglobulín, betalaktalbumín -> všetky môžu spôsobovať alergické reakcie.

Pozor! Ako som už spomenula vyššie, dôležité je, aby mamičky na svojom dieťati zbytočne neexperimentovali s diétou bez obsahu kravského mlieka, bez toho, aby ju odporučil a viedol lekár. Príznaky alergie na mlieko môžu byť veľmi pestré. Najčastejšie sú prejavy v oblasti zažívacieho ústrojenstva, dýchacieho ústrojenstva a kože. Krv v stolici - Najviac alarmujúcim príznakom z pohľadu matky je obvykle prítomnosť krvi v stolici dieťaťa.

Pri skorej reakcii, keď sa problémy objavia pokojne už v priebehu niekoľkých minút po požití mliečnej bielkoviny, sa môžu dostať kožné príznaky, ako je svrbenie, žihľavka alebo rôzne opuchy a ekzémy. Rodičia sa automaticky dožadujú invazívnych testov, ktoré ukážu okamžite výsledok.

K diagnostike sa používa tzv. eliminačný test - zo stravy sa na niekoľko týždňov odstránia všetky mliečne výrobky a sleduje sa, či dôjde ku zlepšeniu. Ak sa ťažkosti zmiernia, ide pravdepodobne o alergiu na bielkovinu kravského mlieka.

Veľmi dôležité je, aby mamička, ktorá eliminuje kravskú bielkovinu, suplementovala vápnik.

Tepelné spracovanie mlieka (pasterizácia, sušenie, kondenzácia) síce znižuje antigenicitu mlieka, ale to nie je považované za dostatočnú úpravu mlieka u detí, ktoré sú naň alergické. U preukázanej ABKM sú nevhodné aj tzv. hypoalergénne formule (často označované výrobcami HA). Musí sa teda používať výhradne dojčenská formula s extenzívne hydrolyzovanou bielkovinou (eHF), ktoré predpíše pediater či alergológ.

Vhodné potraviny pri alergii na bielkovinu kravského mlieka - pre staršie dieťa alebo mamičku, ktorá drží eliminačnú diétu. Pozor si dávajte nielen na mliečne výrobky, ale aj na potraviny, kde by ste mlieko možno nečakali - pečivo, údeniny, kura pri nedeľnom obede, ktoré príbuzní pečú na masle, sladkosti a pod.

Chemická štruktúra bielkovín medzi rôznymi živočíšnymi mliekami je veľmi podobná, preto konzumáciu ovčieho ani kozieho mlieka pri diagnostikovanej alergii na mlieko kravské neodporúčame, pretože riziko alergickej reakcie na ne je veľmi vysoké. Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je u detí jednou z najčastejších potravinových alergických reakcií. Avšak existuje aj druhá skupina detí, a tá je mimochodom oveľa väčšia, u ktorých nejde o alergickú reakciu, ale o problémy so zažívaním. U detí, ktoré trpia alergickou reakciou na bielkovinu kravského mlieka, sa náhrada kravského mlieka kozím mliekom neodporúča, ale kozie mlieko môže pomáhať druhej skupine.

Kozie mlieko, respektíve bielkoviny kozieho mlieka, môžu byť vhodným zdrojom bielkovín pre dojčenskú a pokračovaciu dojčenskú výživu - k tomuto záveru dospel už pred časom Európsky úrad pre bezpečnosť potravín. Dôvodom je klinicky významná skrížená alergenicita (schopnosť vyvolávať alergickú reakciu) medzi kozím a kravským mliekom. Jednoducho povedané existuje veľká pravdepodobnosť, že pokiaľ človek trpí alergiou na kravské mlieko, bude alergický aj na kozie.

Kravské mlieko je jednou z najčastejších príčin alergických reakcií, ktoré u detí vyvolávajú potraviny. Odborná literatúra uvádza, že v prvých rokoch života trpí alergiou na bielkoviny kravského mlieka (ABKM) približne 2,5 % dojčiat. Existuje však aj skupina detí, u ktorých sa po konzumácii kravského mlieka môžu objaviť nepríjemné tráviace problémy, ktoré nie sú alergiou, ale je možné ich označiť ako potravinovú intoleranciu. Tú môže vyvolať napríklad nedostatok určitých tráviacich enzýmov (laktáza), alebo negatívne reakcie na jedlo, ktorú nie je možné často ani jasne lekársky určiť. Príznaky pritom môžu byť veľmi podobné a často tiež zameniteľné s príznakmi alergie. Ide napríklad o ekzém, katar (zápalové ochorenie sliznice), poruchy trávenia alebo bolesti brucha. Pre tieto dojčatá môže byť prechod na koziu dojčenskú mliečnu výživu prospešný. Zloženie kozieho mlieka sa viac podobá ľudskému materskému mlieku, lepšie sa trávi a taktiež vstrebáva.

Ak má dieťa diagnostikovanú alergiu na kravské mlieko, nesmie piť kozie či ovčie. Dôvodom je takzvaná skrížená alergia, ktorá sa prejaví až v polovici prípadov. Najmenej škodlivé je v tejto súvislosti ťavie mlieko.

Čo to znamená? Ak žena dojčí dieťa, ktoré je alergické na mlieko, mala by sa mu automaticky vyhýbať aj ona sama. Pre dobro bábätka je dobré vylúčiť zo stravy všetky mliečne výrobky, keďže bielkovina kravského mlieka prechádza aj do materského mlieka. Ak by to neurobila, môže sa u dieťaťa prejaviť alergická reakcia.

Potravinové intolerancie v súčasnosti nie sú ničím výnimočným, práve naopak sú na vzostupe. Potvrdzuje to nielen štatistika, ale aj moja prax výživového poradcu. Medzi veľmi časté intolerancie patrí intolerancia na sacharidy, najčastejšie na laktózu - mliečny cukor a fruktózu - ovocný cukor.

5 faktov o potravinových intoleranciách:

• Nie každá intolerancia sa dá odhaliť testami. Laktózová intolerancia (mlieko) a celiakia (obilniny) sa dajú diagnostikovať, no pri iných intoleranciách alebo alergiách je najspoľahlivejšou metódou eliminačná (vylučovacia) diéta, najlepšie pod dohľadom odborníka.
• Príznaky sa môžu objaviť aj hodiny po jedle. Na rozdiel od alergií, ktoré spúšťajú väčšinou okamžitú reakciu, pri potravinových intoleranciách sa problémy môžu prejaviť až po niekoľkých hodinách alebo dokonca na druhý deň.
• Spracovanie potravín môže ovplyvniť ich toleranciu. Niektoré fermentované či spracované potraviny môžu byť pre ľudí s intoleranciou ľahšie stráviteľné. Napríklad kysnutý chlieb obsahuje menej lepku, alebo dlho zrejúce syry menej laktózy. Vďaka tomu ich niektorí ľudia lepšie znášajú.
• Aj keď mám intoleranciu, vyhýbať sa danej potravine nemusím doživotne. Niektoré intolerancie sa dajú zlepšiť úpravou stravy a starostlivosťou o črevný mikrobióm. Ten mohli zhoršiť faktory ako stres, antibiotiká či zlá strava. Niektoré intolerancie môžu byť dočasné a po úprave črevnej mikroflóry sa môžu zmierniť alebo úplne zmiznúť.
• Intolerancia neznamená, že musím istý typ receptov úplne vylúčiť. Niektorí ľudia s intoleranciou na laktózu dokážu bez problémov konzumovať malé množstvo laktózy alebo fermentované mliečne výrobky, ako sú jogurty či kefír.

Najčastejšie potravinové intolerancie:

• Laktózová intolerancia - neschopnosť tráviť mliečny cukor - laktózu. Uprednostňujte tieto potraviny: Bezlaktózové mliečne výrobky (bezlaktózové mlieko, syry, jogurty), Rastlinné alternatívy (napríklad sójové, mandľové, ovsené, kokosové mlieko), Potraviny bohaté na vápnik (brokolica, kapusta, orechy, tofu, sardinky).
• Histamínová intolerancia - reakcia na histamín v syroch, víne, údeninách. Uprednostňujte tieto potraviny: Čerstvé mäso a ryby (nie konzervované, dlho skladované či údené), Čerstvé syry a mliečne výrobky (nie zrejúce), Čerstvé ovocie (okrem citrusov, banánov, jahôd), Čerstvá zelenina (okrem paradajok, baklažánu, špenátu).
• Gluténová intolerancia - precitlivenosť na lepok, ale bez celiakie. Uprednostňujte tieto potraviny: Prirodzene bezlepkové obilniny (ryža, pohánka, pšeno, quinoa, kukurica, amarant), Bezlepkové výrobky, Zemiaky, strukoviny, zelenina a ovocie, Mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky bez lepku, Orechy, semienka.
• Fruktózová intolerancia - problém s trávením ovocného cukru, najmenej vhodné sú pre vás jablká, hrušky, mango, melón, čerešne. V obchode si vyberajte radšej tieto potraviny: Banány, bobuľové ovocie (v malých množstvách), Ryža, zemiaky, mäso, vajcia.

Najčastejšie potravinové alergie:

• U detí - mlieko, vajcia, arašidy, orechy, sója, pšenica
• U dospelých - arašidy, orechy, morské plody, ryby

Skrížená alergia: U ľudí s peľovou alergiou sú pomerne bežné reakcie na ovocie, ide o orálny alergický syndróm. Bežné alergénne ovocie: Jablká, hrušky, broskyne, marhule, čerešne - často pri alergii na peľ brezy. Banány, avokádo, kivi - môžu súvisieť s alergiou na latex. Melón, ananás - môžu spôsobovať reakciu pri alergii na peľ trávy. K príznakom patrí svrbenie, opuch pier a úst, niekedy tráviace ťažkosti. Reakcia býva mierna, ale v zriedkavých prípadoch môže byť vážnejšia.

Čo robiť pri podozrení na alergiu alebo intoleranciu:

• Všímajte si príznaky - Kedy sa objavujú? Po akej potravine? Sú okamžité (alergia) alebo oneskorené (intolerancia)?
• Vedenie denníka - Zapisujte si, čo jete a ako sa cítite. Pomôže to identifikovať problémové potraviny.
• Eliminačná diéta - Skúste na 2-4 týždne vyradiť podozrivú potravinu a sledujte, či sa vám polepší. Potom ju opatrne vráťte a sledujte reakciu.

Väčšina detí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka z nej časom vyrastie. Ak sa alergia objaví do jedného roka života, až v 80 % prípadov do školského veku vyhasne. Alergia na kazeín má však horšiu prognózu, vyhasína menej často, v 60 % prípadov u detí do troch rokov.

Diagnostika patrí do rúk lekára. Základom diagnózy je anamnéza a podrobný popis príznakov. Zlatým štandardom je tzv. expozičný test. Okrem toho sa v diagnostike uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie špecifických protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi. Dôkaz prítomnosti týchto protilátok nám pomôže odlíšiť alergiu od potravinovej neznášanlivosti.

Liečba ABKM spočíva v prísnej diéte. Zo stravy malých alergikov je potrebné vylúčiť všetky potraviny, ktoré obsahujú mliečnu bielkovinu. Je nutné starostlivo študovať etikety balených potravín a vyhnúť sa rizikovým čerstvým potravinám.

U nedojčených detí sa používa špeciálne mlieko - hydrolyzát, ktoré už má mliečnu bielkovinu naštiepenú na malé čiastočky. V niektorých prípadoch sa používajú čisté aminokyselinové zmesi, ktoré neobsahujú žiadne alergizujúce bielkoviny.

Pri dojčení sa matkám odporúča dodržiavať špeciálnu diétu a vynechať zo svojej stravy niektoré vysoko alergizujúce potraviny, vrátane mliečnych výrobkov. Vtedy je potrebné sledovať celkový príjem bielkovín a vápnika v strave mamičky a odporučiť ich vhodné náhradné zdroje.

Alergia na mlieko nie je celoživotnou diagnózou. Na začiatku je nutné vyradiť z jedálnička všetky jedlá a potraviny s kravskou bielkovinou, ale po pár mesiacoch je možné skúsiť, či ochorenie ustúpilo. Pod dohľadom lekára je možné vykonať tzv. reexpozičné testy.

Dá sa kravské mlieko pri ABKM nahradiť iným druhom mlieka? Ovčie, kozie ani sójové mlieko nie sú vhodnou náhradou za kravské mlieko, lebo môžu vyvolať skríženú alergiu. Nevhodné je aj ich zloženie.

Nielen z hľadiska prevencie a liečby alergie sa za najvhodnejšiu výživu dieťaťa považuje materské mlieko. Pokiaľ však dojčenie nie je možné, na trhu sa nachádzajú mlieka, ktoré sú vyvinuté špeciálne pre deti so zvýšeným rizikom vzniku alergie (hypoalergénne mlieka) alebo pre deti s potvrdenou alergiou na bielkovinu kravského mlieka.

tags: #existuje #skrizena #intolerancia #zim #mliekom #medzi