Zelenina je právom považovaná za kráľovnú zdravej výživy. Je plná vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré naše telo potrebuje pre optimálne fungovanie. Má vysoký podiel vody a nízku energetickú hodnotu. Pomôže dobre zasýtiť, vďaka čomu dokážeme pri jej dostatočnej konzumácii udržať denný energetický príjem na uzde a zároveň zvýšiť príjem tekutín. Odporúčaný príjem zeleniny na deň je 400 g, čo si môžete zhruba predstaviť ako 1 väčšiu rajčinu, 1 mrkvu a ⅓ uhorky.
Zelenina je typická nielen vysokým obsahom mikroživín, ale je tiež dobrým zdrojom vlákniny. Zelenina je výborným zdrojom všemožných vitamínov, minerálnych a bioaktívnych látok, pričom práve tie majú na svedomí jej farebnú pestrosť. Červená a oranžová obsahuje karotenoidy, za zelenou farbou listov stojí chlorofyl a napríklad fialovú spôsobujú flavonoidy.
Nie vždy máme po ruke čerstvú zeleninu, prípadne nemáme čas na jej prípravu. V takom prípade je najjednoduchšie vytiahnuť z mrazničky tú mrazenú. A je to v poriadku, pretože mrazená zelenina nie je menej kvalitná ako čerstvá. Nemusíte sa báť, že by zmrazením vznikla hmota bez vitamínov. Práve naopak, mrazená zelenina si ich uchováva v pomerne vysokých množstvách, pretože k zmrazeniu dochádza v štádiu, kedy je zelenina najviac zrelá a má najvyšší obsah živín.
Vedeli ste, že niektoré druhy zeleniny sú ideálne na priamu konzumáciu v surovom stave, zatiaľ čo iné sa stávajú lepšie stráviteľnými a ich vitamíny a minerály sú pre vaše telo dostupnejšie až po tepelnej úprave? Možno vás prekvapí, že zatiaľ čo niektorá zelenina je výhodnejšia surová, iná sa mení na "nutričnú bombu" až po uvarení. A čo viac, niektoré druhy sú dokonca prospešné v oboch variantoch! Surová zelenina je častým symbolom sviežosti, ľahkosti a vitality a navyše je bohatá na vysoký obsah živín, vitamínov a enzýmov, ktoré môžu byť pri varení stratené. Surová zelenina ponúka vitamíny a enzýmy v ich prirodzenej forme, zatiaľ čo varená zelenina zvyšuje dostupnosť dôležitých živín, ako je lykopén alebo sulforafan. Zaraďte do svojho jedálnička surovú zeleninu ako ľahkú desiatu alebo prísadu do šalátov a tepelne upravenú zeleninu k obedu či večeri.
Zelená listová zelenina
Zelená listová zelenina, ako je kadeřávek, špenát, mangold a bok choy, má vysoký obsah vitamínov, minerálov a vlákniny, a pritom má nízky obsah kalorií. S odstupem času je třeba přiznat, že maminka má vždycky pravdu, a zelená listová zelenina má své místo na talíři oprávněně. I když přiznáváme, že třeba špenát ze školní jídelny míval spíš našedlou než zelenou barvu, a není se tedy čemu divit, že velkým oblíbencem nebýval.
Špenát
Ak by sme mali zvoliť celebritu medzi zeleninou, bol by to pravdepodobne špenát. Vďaka vysokému obsahu oxalátov, ktoré znižujú jeho vstrebateľnosť, sa vstrebe zhruba 5 % obsiahnutého železa. Táto listová zelenina je dobrým zdrojom kyseliny listovej, ktorá hrá veľmi dôležitú úlohu vo vývoji nervovej sústavy a v procese delenia buniek. Na dostatočný príjem kyseliny listovej by mali myslieť hlavne ženy, ktoré plánujú tehotenstvo. Špenát je tiež bohatý na vitamín C, draslík, vápnik, karotenoidy apod. Špenát obsahuje kyselinu šťaveľovú, ktorá blokuje vstrebávanie minerálov, ako je vápnik. Varená zelenina je lepšie stráviteľná a telo z nej dokáže získať viac cenných látok, čo platí najmä pre paradajky, špenát a brokolicu. Špenát je plný železa, vitamínu K, vitamínu A, vitamínu C a ďalších dôležitých živín. Je tiež bohatý na antioxidanty a vlákninu. Vďaka svojmu výživovému profilu má mnoho prospešných účinkov na zdravie, vrátane posilnenia kostí, podpory zdravého trávenia, podpory imunitného systému či ochrany pred voľnými radikálmi. Vďaka vláknine, ktorá je dôležitá pre trávenie, pomáha špenát pri udržaní zdravej hmotnosti a regulácii hladiny cukru v krvi. Vláknina tiež pomáha udržiavať zdravé črevné baktérie a podporuje zdravú črevnú funkciu. Železo v špenáte je dôležité pre tvorbu červených krviniek a prevenciu anémie, zatiaľ čo vápnik je výborný pre zdravé kosti a zuby.
Mangold
Mangold má tmavozelené listy so silným řapíkatým stonkem, který je červený, biely, žltý alebo zelený. Často sa používa vo stredomorskej kuchyni a patrí do tej istej čeľade ako repa a špenát. Mangold má zemitú chuť a je bohatý na minerálne látky a vitamíny, napríklad draslík, mangán a vitamíny A, C a K. Ačkoli mnoho ľudí řapíky mangoldu obvykle vyhadzuje, sú křupavé a veľmi výživné. Mangold je listová zelenina, ktorá obsahuje vysoké množstvo zdraviu prospešných látok.
Rímsky šalát
Rímsky šalát je bežná listová zelenina s robustnými zelenými listami so šťavnatými řapíkmi a křehkým srdiečkom. Je dobrým zdrojom vitamínov A a K, jeden šálek (47 g) poskytuje 82 %, resp. 60 % dennej potreby týchto vitamínov. Výskum na potkanoch navyše ukázal, že šalát zlepšuje hladinu lipidov v ich krvi, čím potenciálne znižuje riziko srdcových ochorení. Hlávkový šalát je obľúbená nízkokalorická listová zelenina. Jeho typickú chuť mu dávajú obsiahnuté kyseliny, napríklad kyselina citrónová alebo látky ako laktucín či laktukopikrín. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu K, ktorý je nevyhnutný pre správne zrážanie krvi a správnu mineralizáciu kostí. Ďalej je zdrojom vitamínu C, vitamínov skupiny B, kyseliny listovej, karotenoidov, draslíka a horčíka. Dávajte si pozor na to, ako šalát spracovávate a skladujete. Čím čerstvejší si ho naložíte na tanier, tým lepšie, pretože rýchlo vädne a stráca živiny. Miska šalátu so zálievkou ako príloha k hlavnému jedlu nemusí byť váš jediný spôsob jeho prípravy. Ak pripravujeme surový šalát, hlávkový šalát by v ňom nemal chýbať.
Rukola
Rukola je zelená listová zelenina z čeľade brukvovitých, ktorú môžete poznať aj pod menom roketa. Rovnako ako ostatná listová zelenina je plná živín, ako sú provitamín A, karotenoidy a vitamíny B9 a K.
Bok choy
Bok choy, alebo tiež bok choi či pak choi, je druh čínskej kapusty. Má tmavozelené listy so silnými, svetlými šťavnatými řapíkmi. Bok choy obsahuje minerál selén, ktorý hrá dôležitú úlohu v kognitívnych funkciách, imunite a prevencii rakoviny. Okrem toho je selén dôležitý pre správnu funkciu štítnej žľazy.
Mikrogreens
Mikrogreens neboli mikrozelenina sú výhonky semien zeleniny a byliniek. Obvykle merajú 2,5-7,5 cm. Od 80. rokov 20. storočia sa často používajú ako ozdoba alebo dekorácia, ale majú oveľa viac využití. Napriek svojej malej veľkosti sú výhonky plné farieb, chuti a živín. Jedna štúdia dokonca zistila, že mikrogreens obsahujú až 40-krát viac živín v porovnaní so svojimi zrelými protějškami.
Brukvovitá zelenina
Zelenina z čeľade brukvovitých rastlín obsahuje glukosinoláty, ktoré jej dodávajú horkú chuť. Pre kapustu sú typické silné listy, ktoré vytvárajú hlávky v zelenej, bielej a fialovej farbe. Patrí do tej istej čeľade spolu s ružičkovou kapustou, karfiolom a brokolicou.
Kapusta
Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu u nás. Ďalšou výhodou kapusty je, že sa dá fermentovať a premeniť na kyslú kapustu, ktorá poskytuje radu zdraviu prospešných benefitov, napríklad zlepšuje trávenie a podporuje imunitný systém. Dobre vykvasená kapusta obsahuje veľa vitamínov, z ktorých môžeme čerpať celú zimu.
Karfiol
Karfiol je členom kapustovitej rodiny, často zatiení zelenú sesternicu brokolicu. Pôvabné ružičky s jemnou horkastou chuťou sú typickou zimnou zeleninou. Vedeli ste, že ružičky karfiolu zostávajú biele, lebo pri raste ich pred slnkom zakrývajú listy, ktoré tak bránia tvorbe chlorofylu? V súvislosti s karfiolom a inou hlúbovou zeleninou (brokolica, kapusta, kel, kaleráb, atď.) ste už možno počuli o glukosinolátoch, ktoré patria medzi tzv. strumigény (goitrogény). Jedná sa o látky, ktoré “súperia” s jódom pri tvorbe hormónov štítnej žľazy. V štítnej žľaze sa tieto strumigénne látky viažu namiesto jódu, čím sa môže znížiť produkcia hormónov. Nemusíte sa však báť, že by vám pridanie karfiolu do jedálnička spôsobilo problémy. Podľa štúdií sa zdá, že riziko môže byť najmä u ľudí s nedostatkom jódu v strave a pri nadmernej konzumácii potravín s obsahom glukozinolátov. Ak sa teda neživíte iba karfiolom a hlúbovou zeleninou, tak veľké množstvá do seba určite nedostanete. Obsah týchto látok sa navyše znižuje tepelnou úpravou zeleniny. Nič nie je čiernobiele, u glukozinolátov sú pozorované aj pozitívne účinky na zdravie. Majú antioxidačné účinky a štúdie poukazujú na možný vplyv na znižovanie rizika vzniku rakoviny hrubého čreva a pľúc. Karfiol patrí medzi najzdravšiu zeleninu na svete. Karfiol je bohatý na vitamín C, vitamín K, vitamín B6, vlákninu a antioxidanty. Obsahuje viaceré fytonutrienty, najmä sulforafán, ktorý je známy pre svoje protirakovinové vlastnosti a schopnosť podporovať detoxikáciu organizmu. Karfiol má veľmi nízky obsah kalórií, čo z neho robí vhodnú voľbu pre tých, ktorí sa snažia udržať si zdravú telesnú hmotnosť alebo schudnúť. Je bohatý na vlákninu, čo je dôležité pre zdravie tráviaceho systému. Vláknina pomáha udržiavať regulárnu činnosť čriev, zlepšuje trávenie a môže tiež pomôcť pri kontrole hladiny cukru v krvi.
Brokolica
Brokolica je bohatá na vitamín C, vitamín K, vlákninu a rôzne antioxidanty. Je nízkokalorická a obsahuje množstvo dôležitých minerálov. Má mnoho pozitívnych účinkov na zdravie vrátane ochrany pred chronickými ochoreniami, podporuje zdravé trávenie, zlepšuje imunitný systém a prispievania k zdravým kostiam. Vďaka obsahu antioxidantov ako sulforafán, indol-3-karbinol a glukorafanín, má protirakovinové účinky a pomáha chrániť bunky pred poškodením. Obsahuje tiež významné množstvo vitamínu K, ktorý je dôležitý pre zrážanie krvi a zdravie kostí.
Kel
Kel je vynikajúcim zdrojom vitamínu K, vitamínu C, vitamínu A, vitamínu B6, vlákniny a antioxidantov. Je tiež nízkokalorický a obsahuje minerály ako železo a vápnik. Jeho pravidelná konzumácia môže prispievať k podpore imunitného systému, prevencii ochorení srdca a niektorých typov rakoviny, a tiež k zdravému tráveniu, ako aj udržiavaniu zdravej kostnej hustoty a zníženiu rizika osteoporózy. Kel obsahuje tiež rôzne minerály, vrátane vápnika, draslíka, mangánu a železa. Vápnik je dôležitý pre zdravé kosti a zuby, zatiaľ čo draslík je nevyhnutný pre správnu funkciu svalov a nervového systému.
Ďalšie zdraviu prospešné druhy zeleniny
Rajčiny
Rajčiny pochádzajú z Južnej Ameriky a sú obľúbené najmä svojou sladkou chuťou a všestranným využitím v kuchyni. Aj keď patria z botanického hľadiska medzi ovocie, sú vnímané a používané ako zelenina. Zeleninu pripomínajú aj nízkym množstvom energie a vysokým podielom vody. Sú dobrým zdrojom vitamínu C, kyseliny listovej, draslíka či horčíka. Draslík napríklad ovplyvňuje činnosť svalov a reguluje krvný tlak, horčík je nevyhnutný pre správnu funkciu nervového systému. Bioaktívna látka typická pre rajčiny je lykopén. Je to ich hlavný karotenoid, ktorý má antioxidačné účinky (bojuje s voľnými radikálmi, ktoré podporujú vznik rakoviny a ďalších ochorení). Podľa štúdií by mohol mať vplyv na znižovanie rizika vzniku rakoviny prostaty a na znižovanie krvného tlaku. Najlepším zdrojom lykopénu sú výrobky z rajčín, napríklad pretlak, kečup či rajčinová šťava (v malom množstve potraviny je skryté veľké množstvo plodov). Lykopén je navyše lepšie využiteľný, keď sa tepelne upraví. Preto je výhodné rajčiny restovať, piecť apod. Šupka tejto zeleniny je bohatá na kvercetín, ktorý má podobne ako lykopén antioxidačné účinky a tiež pôsobí protizápalovo. Dokonca aj zelenina v sebe môže skrývať nejaké škodlivé látky. Konkrétne u rajčín hovoríme o tomatíne. Jedná sa o glykoalkaloid, ktorý sa nachádza v stonkach a listoch rajčiny, ako aj v zelených plodoch. Jej nežiaduce účinky (vracanie, bolesti brucha, slabosť, zmätenosť) však boli pozorované len u zvierat a zdá sa, že v malých množstvách (napríklad po konzumácii pár kúskov zaváraných zelených rajčín) ľuďom neškodí. Aj tak je ale dobré mať ho na pamäti a vyhnúť sa napríklad väčšiemu množstvu spomínaných zelených plodov. Rajčiny majú v kuchyni nekonečné množstvo využití. Paradajky sú zdrojom vitamínu C, vitamínu K, vitamínu A, vitamínu B6, antioxidantov a vlákniny. Obsahujú tiež lykopén, ktorý má protizápalové vlastnosti a je spojený so zníženým rizikom niektorých typov rakoviny, najmä rakovinou prostaty. Okrem toho sa lykopénu pripisuje pozitívny účinok na zdravie srdca. Paradajky obsahujú dôležité minerály, ako je draslík, ktorý je potrebný pre reguláciu krvného tlaku a správne fungovanie svalov a horčík, ktorý je dôležitý pre kosti, svaly a nervovú sústavu.
Paprika
Paprika má pôvod v Strednej a Južnej Amerike a z jej rôznych variant si vyberie skutočne každý. Či už siahnete po červenej, žltej, oranžovej, zelenej alebo bielej, každá bude chutiť inak a bude obsahovať aj inú škálu vitamínov a minerálnych látok. Možno vás prekvapí, že paprika je lepším zdrojom vitamínu C ako citrusy. Červená paprika obsahuje tri až štyrikrát viac vitamínu C v porovnaní s citrónom. V 100 g červenej papriky sa tak nachádza 140 mg vitamínu C (140 % odporúčanej dennej dávky vitamínu C), zatiaľ čo citrón obsahuje 50 mg (50 % odporúčanej dennej dávky vitamínu C). Keď teda budete chcieť nabudúce podporiť svoj imunitný systém, zlepšiť tvorbu kolagénu alebo podporiť vstrebávanie železa, zvoľte niektorú z odrôd papriky. Paprika je tiež bohatá na karotenoidy, z ktorých následne vzniká vitamín A. Množstvo karotenoidov sa zvyšuje dozrievaním. Najviac ich obsahuje červená paprika (najväčšiu časť tvorí karotenoid kapsantín, ktorý má na svedomí aj jej červenú farbu), o niečo menej je v oranžovej a žltej paprike a najmenej v zelenej paprike. Tieto látky majú antioxidačné účinky a podporujú tak napríklad zdravie zraku. Naopak, karotenoid luteín v červenej paprike chýba, ale jeho dobrým zdrojom je zelená paprika. Tiež je významným antioxidantom a svoju ochrannú úlohu plní v sietnici oka, kde chráni pred voľnými radikálmi vzniknutými pôsobením modrého svetla. Paprika je tiež dobrým zdrojom draslíka, vitamínu K potrebného pre zrážanie krvi a vitamínu E, ktorý je všeobecne jeden z najdôležitejších antioxidantov. Najvýznamnejšou zložkou chilli papričiek je kapsaicín, pričom pálivosť záleží práve na jeho množstve. Kapsaicín pomáha znížiť apetít, čím môže hrať rolu v redukčnom režime. Podporuje tiež rozšírenie ciev a tak sa môže podieľať na znižovaní krvného tlaku. Červené papriky sú skutočnou vitamínovou bombou. Vďaka vysokému obsahu vitamínu C, ktorý pri tepelnom spracovaní ľahko degraduje, sú ideálne na priamu konzumáciu. Paprika obsahuje naozaj veľa vitamínu C, tiež vitamín A, B6 a antioxidanty. Existujú rôzne farby papriky, ako červená, zelená a žltá, ktoré ponúkajú rôzne živiny. Červené papriky majú tendenciu mať vyšší obsah lykopénu a vitamínu A vo forme beta-karoténu. Vitamín A je dôležitý pre zdravie zraku, rast buniek a imunitný systém. Žlté a oranžové papriky majú vyšší obsah vitamínu C. Papriky obsahujú rôzne minerály, vrátane draslíka, horčíka a mangánu. Draslík je dôležitý pre reguláciu krvného tlaku a správne fungovanie svalov. Horčík je nevyhnutný pre kosti, svaly a nervovú sústavu. Mangán pomáha pri metabolizme a tvorbe kostí.
Mrkva
Táto zelenina pochádza z južnej Ázie a je obľúbená hlavne svojou sladkou chuťou. Už ako malým nám rodičia hovorili, že keď chceme mať zdravé oči, mali by sme jesť veľa mrkvy. A mali pravdu, pretože mrkva má vďaka vysokému obsahu karotenoidov, konkrétne beta-karoténu, vplyv na kvalitu zraku. Z beta-karoténu totiž vzniká vitamín A, ktorý podporuje zdravie zraku a pomáha prispôsobovať zrak na videnie v tme. Má tiež vplyv na funkciu imunitného systému, rast, vývoj buniek, apod. Mrkva je tiež dobrým zdrojom rozpustnej vlákniny pektínu. Tento typ vlákniny okrem podpory správnej funkcie tráviaceho traktu pomáha znižovať hladinu cholesterolu a cukru v krvi a “kŕmi” prospešné baktérie v našich črevách. Okrem vlákniny a beta karoténu je tiež bohatá na draslík, vitamín K či vitamín B6. Vitamín B6 je súčasťou metabolických procesov v organizme. Dusená mrkva s hráškom nie je jediný “recept”, na ktorý by ste museli byť odkázaní. Mrkva je bohatá na betakarotén, ktorý sa v tele mení na vitamín A. Obsahuje aj vitamín K, vitamín C, vlákninu a ďalšie dôležité živiny. Antioxidant beta-karotén dáva mrkve oranžovú farbu. Antioxidanty chránia bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi a môžu pomáhať znížiť riziko vzniku rôznych ochorení, vrátane niektorých typov rakoviny. Vďaka obsahu vlákniny a antioxidantov môže konzumácia mrkvy prispievať k zdraviu srdca. Vláknina pomáha regulovať hladinu cholesterolu v krvi a antioxidanty môžu pomôcť chrániť srdcové bunky pred poškodením.
Cvikla
Červená repa, bežne nazývaná cvikla, by sa v našich jedálničkoch mala objavovať oveľa častejšie, než je tomu teraz. Vyniká totiž v obsahu veľkého množstva živín a podľa štúdií má určité špecifické zdravotné benefity. Červenej repe, rovnako ako šťave z červenej repy, sú pripisované pozitívne účinky na srdcovo-cievny systém, ako napríklad znižovanie krvného tlaku a zníženie rizika aterosklerózy. Pitie šťavy z červenej repy sa môže tiež prejaviť na zlepšení fyzického výkonu. Všetky spomenuté pozitíva súvisia s obsahom nitrátov, ktoré sa premieňajú na oxid dusnatý. Ten spôsobuje rozšírenie ciev (vazodilatáciu) a pozitívne pôsobí na kvalitu cievnej steny. Vďaka tomuto mechanizmu môže zlepšiť aj športový výkon, pretože svaly tak majú viac kyslíka a ďalších živín pre ich optimálne fungovanie. Červená repa je tiež zdrojom minerálnych látok, hlavne vápnika, fosforu, draslíka, horčíka a železa. Nájdeme v nej tiež dostatok vitamínu C, kyseliny listovej, karotenoidov, apod. Zaraďte túto skvelú potravinu do vášho jedálnička častejšie. Už od stredoveku sa tvrdí, že repa je zdraviu prospešná. Skutočne má pôsobivý výživový profil, ale zatiaľ čo červená či zlatá repa sa bežne používa v pokrmoch, listy sú často opomínané. To je večná škoda vzhľadom na to, že sú jedlé a bohaté na draslík, vápnik, riboflavin, vlákninu a vitamíny A a K. Pouhý jeden šálek (144 gramov) varených repných listov obsahuje 220 % dennej potreby vitamínu A, 37 % draslíku a 17 % vlákniny.
Cuketa
Tekvice, medzi ktoré patrí aj cuketa, pochádzajú z Ameriky, ale konkrétne táto odroda bola vyšľachtená v Taliansku. Cuketa je bohatá na karotenoidy, vitamín C, draslík, vápnik či vitamín K. Špecifický je obsah tzv. kukurbitacínov. Tieto látky nedodávajú cukete iba jej typickú chuť, ale majú aj antioxidačné a cytotoxické účinky - zúčastňujú sa zničenia poškodených buniek, ktoré môžu viesť k rozvoju rakoviny. Cuketa má tak neutrálnu chuť, že ju dokážeme skryť snáď do akéhokoľvek pokrmu. Cuketa je nízkokalorická a obsahuje vitamín C, vitamín B6, vitamín K, vitamín A, vlákninu a minerály ako meď a horčík. Obsahuje tiež veľké množstvo vody, čo prispieva k hydratácii tela a pomáha udržiavať optimálnu hladinu tekutín v organizme. Cuketa je bohatá na vlákninu, čo je dôležité pre správne trávenie a zdravie čriev. Vláknina tiež prispieva k pocitu sýtosti, regulácii hladiny cukru v krvi a znižovaniu rizika ochorení srdca.
Uhorka
Podobne ako rajčiny, aj uhorka patrí medzi ovocie. Svojou energetickou hodnotou však ovocie nepripomína. Vďaka vysokému obsahu vody (96 %) je ideálnou zeleninou, ktorá môže prispieť k dostatočnému dennému príjmu tekutín. Zo stravy bežne prijmeme až 20 % celkového množstva tekutín. Potraviny bohaté na vodu môžu toto číslo jednoducho ešte zvýšiť. Najviac vitamínov, minerálnych látok a vlákniny sa nachádza v šupke, preto ak je to možné, uhorky jedzte neošúpané. Vysoký obsah vody, ako aj obsah vlákniny a veľmi nízka energetická hodnota sú dobrými pomocníkmi pri redukčných diétach. Uhorky sú dobrým zdrojom vitamínu C, kyseliny listovej, draslíku a vápniku. Nemusíte byť celoživotne odsúdení na nudné kolieska uhorky či uhorkový šalát.
Baklažán
Za výraznú typicky fialovú farbu baklažánu sú zodpovedné flavonoidy, hlavne tzv. delphinidín. Delphinidín spolu s chlorogénovou kyselinou patrí medzi hlavné látky, ktoré stoja za jeho pozitívnymi účinkami. Aj vďaka nim má táto zelenina vplyv na kvalitu cievnej steny. Navyše má antihypertenzívne účinky (vplyv na znižovanie krvného tlaku) a tiež vplýva na hladinu cholesterolu v krvi. Štúdie skúmajú aj jej efekt na znižovanie cukru v krvi a všeobecne pozitívny vplyv na zložky tzv. metabolického syndrómu (diabetes mellitus 2. typu, obezita, zvýšená hladina lipidov v krvi, vysoký krvný tlak). Baklažán je ďalej dobrým zdrojom vápnika, fosforu, horčíka a draslíka. Konzumujte ho však neošúpaný. Odstránením šupky by ste prišli o veľké množstvo spomenutých živín. Túto zeleninu nikdy nejedzte surovú. Obsahuje alkaloidy, napríklad solanín, ktorý môže vyvolať tráviace problémy. Tepelne spracovaného baklažánu sa však báť nemusíte, pretože alkaloidy sa ničia tepelnou úpravou.
NAJZDRAVŠIE spôsoby varenia zeleniny – SPRÁVNY sprievodca!
Zelenina by určite mala byť súčasťou každého zdravého jedálnička. Obsahuje nespočetné množstvo živín, ktoré majú mnoho zdravotných benefitov. Je to zmes látok s pozitívnymi účinkami na imunitu, srdcovo-cievny systém, zrak, kožu, trávenie, fyzickú výkonnosť a veľa ďalších.