Aj keď je v našich končinách vypestovať paradajky doslova „brnkačkou“, všetci určite chceme mať z nich čo najväčší úžitok. Teda bohatú úrodu bez toho, aby sme sa museli veľmi namáhať.
Paradajky sú bohužiaľ náchylné na hubové ochorenia. Pri prvých náznakoch, ktoré sa prejavujú predovšetkým za daždivého počasia, je potrebné odstraňovať a likvidovať napadnuté časti. V posledných suchých rokoch však problémov s hubovými ochoreniami ubúda. Neprší ani v skleníku, avšak musí v ňom dostatočne prúdiť čerstvý vzduch, inak sa v ňom plesne ľahko rozvinú. Rastliny pri zálievke nikdy nekropte na listy, to hubovej nákaze vytvára ideálne podmienky. Ak je rastlina príliš husto olistená, spodné listy otrhajte, aby ju ovieval čerstvý vzduch. Ak paradajkám doprajete dostatok slnka, vody a živín, úspech je zaručený. Rastliny bujne rastú a nasadzujú nové a nové plody. O opelenie sa starajú včely, čmeliaky a muchy.
Odstraňovanie bočných výhonkov a listov
Postranné výhony, ktoré počas rastu rašia z „pazúch“ listov, rastlinu zbytočne vysiľujú a zahusťujú. Ak by ste ich neodstraňovali, bude náchylná k napadnutiu plesňou a prinesie oveľa menšiu úrodu. Výhony, zvané zálistky, je potrebné pravidelne odstraňovať - najlepšie vylamovať, kým sú čo najmenšie. Jednoducho: Rukou si pridržte rastlinu a druhou za pomoci palca vyštipnite bočný výhonok. V zásade všetky výhonky na hlavnej stonke (ktorú nechávame) z pazúch listov (okrem súkvetí a listov) dávame preč, čím mladšie, tým lepšie, nech veľmi nezbujnejú.
Bočný výhonok, ktorý vyštipnete z rastliny rajčiaka, nemusíte hneď vyhodiť do kompostu. Ak je dostatočne veľký, najmä čo sa týka lístkov, je schopný zapustiť korienky a vy si tak môžete dopestovať novú rastlinku. Korienky sa samozrejme nezjavia ihneď, ale až po niekoľkých týždňoch po ponorení do vody. Vzhľadom na to, že nová rastlina vznikne vegetatívnym spôsobom rozmnožovania, nemusíte sa obávať odchýlky od vlastností materskej rastliny. Rastlinku s novými korienkami postačí opäť zasadiť do záhrady.
Pozor však na to, že vylamovanie sa týka iba tyčkových odrôd. Paradajky kríčkových odrôd kvitnú a plodia predovšetkým na krátkych postranných výhonoch, ktoré sa preto nevylamujú.
Otrhávanie spodných listov paradajok má viacero praktických a aj vcelku logických dôvodov. Napriek tomu nie všetci tento úkon praktizujeme, obzvlášť sa mu nevenujeme pri paradajkách vo voľnej pôde. Pestovatelia v zakrytých priestoroch by však o jeho výhodách vedeli rozprávať litánie. Paradajky sú vcelku odolný zeleninový druh, hlavne, ak si odmyslíme náchylnosť na pleseň zemiakovú. Tá sa objavuje každý rok v menšej či väčšej miere, no oveľa vyššia pravdepodobnosť, že napadne práve váš porast s paradajkami je, ak je prehustený. Za to môžu práve listy, ktoré sú zložené jeden na druhom. K usídleniu sa na rastline hube pomáha aj dotyk listov s pôdou. A to máme hneď minimálne dva dôvody, prečo listy paradajok vylomiť.
Nech sa jedná o ovocný strom či papriku, alebo spomínaný rajčiak, vždy je dôležité prúdenie vzduchu. Ten listy zbavuje nadmernej vlhkosti, ktorá v prípade paradajok hrá do karát spóram plesne zemiakovej. Takže otrhanie listov je aj z tohto hľadiska nanajvýš namieste. Nemenej dôležitý je prístup svetla. Všetci dobre vieme, že cukry sa v plodoch tvoria aj vďaka dostatočnému prístupu slnečných lúčov. Preto je aj z tohto hľadiska vylomenie listov nanajvýš žiaduce. Okrem toho prospeje aj peknému vyfarbeniu pokožka plodov. Odstránením spodných listov rastlina smeruje viac energie do rastu a vyzrievania plodov namiesto produkcie zbytočnej zelenej hmoty. Výsledkom býva vyššia úroda aj kvalita paradajok.
Prvé listy môžete odstrániť už pri výsadbe, keď sa náhodou stalo, že je priesada prerastená a potrebujete ju vysadiť výrazne hlbšie, respektíve ohnúť vo výsadbovej jame. Odlomiť môžete aj spodné listy, ktoré sa dotýkajú pôdy, prípadne začínajú žltnúť. Väčšinou je to tak zhruba po troch týždňoch po vysadení. V sezóne, v závislosti na termíne výsadby, počasí a rýchlosti rastu, vylamujte spodné listy koncom júna až začiatkom júla. Spravidla, keď už sú plody vyvinuté a začínajú sa vyfarbovať. Vylomte však len listy pod súplodím, nie nad ním.
Takto pokračujte počas celej pestovateľskej sezóny. Odlistenie je vhodné robiť s rozumom, najmä pri napadnutých alebo starých spodných listoch, ktoré bránia cirkulácii vzduchu, šíria hubové ochorenia alebo prekážajú zálievke. No nikdy by ste nemali odstrániť všetky listy a už vôbec nie naraz, aby ste neohrozili ochranu plodov pred úpalom.
Bočné výhonky na paradajkách sa objavujú v „pazuche“ medzi stonkou a vetvičkou rastliny. Vyštipovanie týchto bočných výhonkov sa odporúča hlavne pri paradajkách pestovaných s oporou. Hlavným dôvodom prečo tieto výrastky odstraňujeme je to, že nová stonka súperí o živiny s hlavným kmienkom rastliny. Ak necháte výhonky rásť, vaša rastlina môže mať viac plodov, ale paradajky budú menšie a rastlina bude prerastená, čo pri kolíkových paradajkách nie je vhodné. Odstraňovanie bočných výhonov vaše rastliny zosilní a budú krajšie. Odstránenie týchto výhonkov zlepšuje prúdenie vzduchu a pomáha zamedzovať šíreniu chorôb, listy po daždi rýchlejšie schnú, takže sú menej náchylné na plesne a iné neduhy, ktorým sa dobre darí pri dlhodobej vlhkosti. Uľahčuje tiež spozorovanie škodcov, ktorí sa ľahko maskujú v hustom poraste listov.
Paradajky sa podľa druhov rozdeľujú na hybridné a pôvodné odrody. Pretože pôvodné druhy môžu dorastať do veľkých rozmerov a rastliny môžu byť extrémne veľké a budú produkovať paradajky celú sezónu, je vhodné výhonky odstraňovať. Ak necháte všetky bočné výhonky rásť, môžu sa dostať mimo kontroly a priveľmi sa rozrásť. Stanú sa tak ťažkými a začnú padať. Nezabúdajte však, že ak odstránite všetky výhonky, rastlina bude kompaktnejšia a prinesie počas sezóny menej paradajok, ale zvyčajne s väčšími a krajšími plodmi. Naproti tomu hybridné odrody rajčiakov skoro vôbec nevyžadujú vylamovanie výhonkov. Tieto rastliny paradajok sú prirodzene kompaktnejšie a sú geneticky naprogramované tak, aby dosiahli určitú výšku a prestali rásť.
Čím skôr budete bočné výhonky odstraňovať, tým to bude jednoduchšie. Malé listy a stonky dlhé 5 - 10 cm môžete odstraňovať prstami. Prerezávanie sa môže uskutočňovať počas celého vegetačného obdobia. V čase výsadby odstráňte spodné listy a stonku zasaďte hlboko do pôdy. Počas vegetačného obdobia, odstraňujte listové výhonky pod prvým klastrom plodov, aby nespomaľovali ich vývoj. Odstraňovanie spodných listov rastliny tiež pomáha predchádzať chorobám prenášanými pôdou.
Odstraňovanie listov a stoniek neskoro v sezóne je závod na dozrievanie ovocia s prvým mrazom. Asi 4 týždne pred očakávaným prvým mrazom vo vašej oblasti odstráňte rastúci hrot každej hlavnej stonky. Rez paradajok je skôr pokusom a omylom ako zaručeným riešením, takže sa na to pozerajte ako na vzdelávací zážitok. Pri prvom rezaní urobte radšej menej ako viac.
Pestovanie a hnojenie paradajok
Pre bohatú úrodu potrebujú paradajky výživu. Generáciami overené hnojivo pre plodovú zeleninu je vo vode skvasený a potom výdatne zriedený hydinový trus. Môžete ho zakúpiť aj ako tekutý koncentrát, ktorý sa pridáva do zálievky. Na trhu sú aj špeciálne hnojivá pre rajčiny či plodovú zeleninu, žiaduci je zvýšený obsah draslíka.
Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.
V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky. Po 15. máji nastáva teda obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony predovšetkým teplomilné rastliny, medzi ktoré patrí paprika, paradajky, uhorky a tekvicovité plodiny.
Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou. Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú.
Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny. Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca.
V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.
V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať.
Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Možno nie každý vie, že jeden bočný výhonok na paradajke je iný ako ostatné a práve ten je dobré na rastline ponechať a nevylomiť ho. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ako je to názorne vidieť na obrázku. Výhonok pod prvým sukvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.
Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra.
Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fliačkov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
ŽLTNÚ VÁM LISTY? OKAMŽITE s tým prestaňte! | ZÁCHRANA PARADAJOK
Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Kým jedna skupina pestovateľov listy paradajkám trhá, aby tak rastlinu presvetlili a plody na nej lepšie dozreli na slnku, tí druhí o tom nechcú ani počuť. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.
