Historický kontext a vznik kubizmu
Kubizmus 1907-1925 sa stal jedným z najvýraznejších avantgardných maliarskych smerov dvadsiateho storočia. Nakoľko v ňom literatúra nemala veľký vplyv, nemá presne určený počiatok (tj. nevyšiel žiadny manifest). Vznikol v Paríži a sú s ním spojené najväčšie mená svetového maliarstva. Zakladateľmi boli Pablo Ruiz Picasso (Španiel) a Georges Braque (Francúz), ktorí spolu začali tvoriť počas svojich štúdií v Paríži. Oboch ovplyvnil tvorbou Paul Cézanne. Kubistickí umelci poňali výtvarné umenie revolučným spôsobom. Vznikla nová technika i pohľad na maliarstvo. Vytvorili novú metódu systematickej štrukturalizácie obrazu na ploche.
Princípy kubizmu
Princíp kubizmu spočíval v priestorovej koncepcii diela - predmet bol zobrazovaný z mnohých uhlov súčasne a rozkladaný na čo najjednoduchšie geometrické útvary. Maliari sa usilovali predovšetkým zachytiť pevné tvary daných predmetov. Potláčali pritom ich nepodstatné detaily a systematicky ich redukovali na základné geometrické telesá - kocku, valec, kužeľ a guľu. Zobrazovali predmety z niekoľkých strán naraz, akoby predmet obišli dookola. Preto kubizmus musel riešiť nové problémy perspektívy a vytváral nové priestorové vzťahy medzi predmetmi. Bol inšpirovaný africkým, mikronézskym a indiánskym umením a kultúrou. Pre svoju prácu využívali rôzne média a obrazové zdroje - fotografiu.
Pôvod a vznikajúce obdobia kubizmu
Raný kubizmus (1906 - 1909) predstavuje obdobie, kedy kubizmus vznikal. Redukuje tvary na geometrické, začína v nich rozpad tvaru a objavuje sa určitý rytmus. Diela sú ovplyvnené predchádzajúcimi maliarskymi štýlmi, ale obrazy získavali vlastnú realitu a centrálnu perspektívu. Vytvárali sa prvé náznaky koláže. Analytický kubizmus (1909 - 1912) zobrazuje predmet zložený z jednotlivých geometrických tvarov, ktoré sú usporiadané neperspektívne vedľa seba a farebnosť ustupuje do pozadia, aby sa zdôraznilo formálne utváranie obrazu. Syntetický kubizmus - vrcholný (1912 - 1914) priblížil kubizmus k abstrakcii a objavil sa koláž, spolu s využitím farby a materiálov na ploche (papier, noviny, tapety, imitačné materiály). Orfický kubizmus (1911 - 1923) smeruje k úplnej abstrakcii a využíva farby a svetlo viac ako v predchádzajúcich fázach.
Koláž a materiály
Napodobnenie dreva, mramoru, či novín dosiahli nalepovaním papiera zobrazujúcim daný materiál. V snahe zvýšiť autentickosť sú do obrazov vlepované predmety - papier, noviny, tapety, imitácia dreva, piliny, piesok a podobné materiály. Hranice medzi maľovaním a reálnym predmetom sa prelínali až v samotnom objekte. Koláž sa stala dôležitou súčasťou syntetického kubizmu a prispela k rozvoju nových techník, ako sú ready-made a iné experimenty s materiálmi.
Orfický kubizmus a jeho význam
Orfický kubizmus (1911 - 1923) sa zameriava na úplnú abstrakciu, kde farby, svetlo a dynamika tvoria formu a kompozíciu viac než samotný predmet. V tomto období sa kubizmus rozvetvuje do rôznych smerov a ovplyvňuje ďalšie prúdy v umení.
Historické konotácie a dopad kubizmu
Kubizmus bol avantgardné umelecké hnutie, ktoré ponímalo výtvarné umenie revolučným spôsobom. Zobrazený predmet je rozkladaný na najjednoduchšie geometrické tvary a skladaný podľa fantázie, čo spôsobuje dojem deformácie a zobrazenia z niekoľkých pohľadov súčasne. Kubizmus mal veľký dopad na umelcov prvých desaťročiach 20. storočia a ovplyvnil vývoj nových umeleckých štýlov, ako sú futurizmus, konštruktivizmus a expresionizmus. Jedine v Čechách a na Slovensku sa stal kubizmus tzv. národným architektonickým slohom prvej ČSR, pričom sa prejavil aj v interiérovom dizajne, knižnom a odevnom dizajne.
Kubizmus v literatúre a architektúre
Kubizmus literatúru príliš neoslovil, preto vzniklo veľmi málo diel spojených s týmto hnutím. Pre kubistické básne nie je rozhodujúci význam ani melodickosť, ale obraz; básne kubistov bývajú netradičné z hľadiska tvaru, často tvoria obrazce z písmen. V architektúre sa objavuje kubistická architektúra v širšom zmysle, ktorá sa vyznačuje kubistickým stvárnením stavebných hmôt a používaním základných geometrických tvarov (trojuholník, štvorec, kruh, kocka).
Hlavní predstavitelia a termín
Pablo Ruiz Picasso a Georges Braque sú často uvádzaní ako základní predstavitelia kubizmu; časom bol termín „kubizmus“ prvýkrát použitý Louisom Vauxcellesom v roku 1908 ako „bizarreries cubiques“ - kockovité čudnosti. Spočiatku sa ich spolupráca začala v Paríži okolo roku 1906 a pokračovala až do vypuknutia prvej svetovej vojny (1914).
Rysy kubizmu a vplyv na ďalšie smerovania
Najdôležitejšie charakteristiky kubizmu zahŕňajú zobrazenie predmetu z viacerých uhlov, rozklad na geometrické tvary, využívanie koláží a snahu zachytiť štvrtú dimenziu a nekonečno. Kubizmus mal významný dopad na smerovania prvých polovíc 20. storočia a formoval vývoj smerov ako futurizmus, konštruktivizmus a expresionizmus, pričom v niektorých regiónoch získal aj „národný“ rámec.
Hľadanie súvislostí a ďalšie dôsledky
Vznik kubizmu stimuloval experimenty v ďalších umeleckých médiách a disciplínach; okrem maľby a koláží sa objavili aj skúsenosti s materiálmi a textúrami, ktoré rozširovali pojem „obrazu“ na viacero vrstiev reality. Kubizmus tak predstavoval nielen nový spôsob reprezentácie sveta, ale aj novú logiku umeleckej tvorby na prelome epoch.
