Z hľadiska výživy kukurice siatej mikroelementmi je známe, že kukurica veľmi dobre reaguje na hnojenie meďou a zinkom. Dobre na hnojenie bórom, molybdénom, mangánom a železom. Hnojenie inými mikroelementmi je málo efektívne. Veľkosť aplikačnej dávky závisí od zásoby daného prvku v pôde, jeho potreby na jednotku úrody a výšky plánovanej úrody. Aplikácia väčších dávok pevných Cu a Zn hnojív do pôdy by sa mala realizovať v šesťročných intervaloch pri jesennej príprave pôdy - 1/3 pri podmietke a 2/3 pri orbe. Menšie dávky sa aplikujú v trojročných intervaloch a to 2/3 pri jesennej a 1/3 pri jarnej príprave pôdy. Kvapalné hnojivá je efektívne používať najmä pred sejbou a počas vegetácie kukurice. Hnojenie počas vegetácie sa realizuje na základe rozborov rastlín. Ich odber môže byť v rôznych rastových fázach a pri rôznych výškach porastov. Výsledky rozborov sa porovnajú s údajmi uvedenými v tabuľkách 3 a 4. V prípade zistenia veľmi nízkej, resp. nízkej zásoby niektorého mikroelementu, je nutné ho dodať.
Aplikačné dávky zinku pri foliárnej výžive sú najčastejšie na úrovni 20 až 500 g.ha-1, pričom sa Zn aplikuje zvyčajne dva až trikrát počas vegetácie. Existuje viacero poznatkov s postrekovaním rastlín dávkou 2 - 5 kg.ha-1 heptahydrátu síranu zinočnatého (23,5 až 35 % obsah Zn) vo forme 1 % roztoku, čím sa dodá 500 až 1 kg čistého zinku. Pri výraznom deficite zinku v rastlinách ho niektorí farmári aplikujú foliárne v celkovej dávke prevyšujúcej 1 kg.ha-1. Množstvo zinku prijatého rastlinami závisí od druhu pestovaných rastlín. Priemerný obsah Zn v poľných plodinách sa pohybuje od 20 do 100 mg.kg-1. Význam zinku pre rastlinu je viacnásobný. Podporuje syntézu tryptofánu, ktorý je východiskovou látkou pre tvorbu auxínov. Je nevyhnutný z pohľadu integrity bunkových membrán. Pozitívne vplýva na intenzitu fotosyntézy, zlepšuje rast letorastov a zintenzívňuje príjem N, P a K, následkom čoho zvyšuje úrodu a zlepšuje jej kvalitu.
Pokus bol založený 13. mája. Do nádob tvaru valca vysokých 52 cm s priemerom 38 cm sa navážilo 13 kg zmesi pozostávajúcej z 3 kilogramov perlitu a 10 kg piesku. Agrochemické parametre použitých materiálov uvádza tabuľka 1. Takto pripravené nádoby sa zaliali destilovanou vodou na úroveň 40 % PVK. Následne sa zaliali Knopovými roztokmi do úrovne 70 % PVK. Knopov roztok obsahoval tieto živiny: N, P, K, Ca, Mg, S, Mn, Zn, Cu, Mo, Fe, B, Na, Cl. Celkovo bolo pripravených 10 variantov, 10 roztokov: Ú = úplný živný roztok, - N = živný roztok bez dusíka, - P = živný roztok bez fosforu, - K = živný roztok bez draslíka, - Mg = živný roztok bez horčíka, - S = živný roztok bez síry, - Cu = živný roztok bez medi, - Zn = živný roztok bez zinku, - Fe = živný roztok bez železa, - Mn = živný roztok bez mangánu. Pokus bol založený metódou náhodného usporiadania nádob s päťnásobným opakovaním. Keďže nádoby boli umiestnené vo vegetačnej klietke, hrozilo, že pravidelné, denné zalievanie nádob živnými roztokmi by pri veľkom výpare vody spôsobilo výrazné zasolenie substrátu. Z toho dôvodu sa pripravili presné objemy živných roztokov podľa Knopa, ktorými sa do polovice júna dodali živiny na vytvorenie 6 tonovej úrody zrna kukurice siatej pri kalkulácii 60 % využiteľnosti dusíka. Následne sa 4 týždne zalievalo len destilovanou vodou. V polovici júla bolo zrejmé, že absolútny deficit najmä makroelementov, ale aj mikroelementov spôsobí predčasné ukončenie vegetácie daných rastlín. Z toho dôvodu sa za účelom predĺženia života rastlín od 20. júla do všetkých nádob raz za týždeň (celkovo 8 krát) pridával úplný Knopov roztok o objeme 500 ml, čo umožnilo ukončiť pokus až v septembri. Z piatich sledovaných makroelementov najväčší vplyv na tvorbu celej nadzemnej fytomasy mal dusík. Jeho nedostatok znížil tvorbu nadzemnej fytomasy o 82,89 %, čo vysvetľuje prečo farmári i pri nedostatku financií na hnojivá, si takmer vždy nájdu finančné zdroje na nákup dusíkatých hnojív (obr. 1).
Z obrázkov 2 a 3 vyplýva, že nedostatok dusíka viac ovplyvnil tvorbu generatívnych orgánov ako vegetatívnych. Nedostatok N rezultoval v nevytvorení samičích pohlavných orgánov, t. j. nevytvorili sa šúľky, čím sa nemohli vytvoriť ani zrná. Nedostatok jednotlivých makroelementov sa na tvorbe generatívnych a vegetatívnych orgánov kukurice siatej neprejavil rovnako. Najmenší vplyv sa zaznamenal pri síre. Nedostatok síry znížil tvorbu nadzemnej fytomasy kukurice siatej len o 15,81 % a hmotnosť šúľka spolu so zrnom znížil o 22,57 %. Zistené korešponduje s poznatkom, že ak rastliny rastú v podmienkach nedostatku síry v pôde a dostatku síry vo vzduchu (nie nadbytku), dokážu prostredníctvom listov prijať až 90 % z jej celkového množstva v rastline.
Údaje v grafoch 1 až 3 vypovedajú, že zo štyroch testovaných mikroelementov, najväčší vplyv na tvorbu generatívnych i vegetatívnych orgánov mal zinok. Deficit zinku sa na tvorbe úrody zŕn podieľal významnejšie (91,22 %) ako na tvorbe slamy (57,04 %). Vplyv nedostatku Zn na tvorbu zŕn bol výraznejší ako vplyv fosforu, draslíka, horčíka či síry. Zo všetkých 9 testovaných prvkov, úrodu zŕn kukurice siatej najviac negatívne ovplyvnil nedostatok N, potom nedostatok Zn a následne P, K, Mn, Mg, Fe, Cu, S. Pri realizácii predloženého pokusu sa zaznamenal jeden menej známy poznatok: vo variante s deficitom draslíka v pestovateľskom substráte sa, na rozdiel od ostatných variantov, nedopestovalo žlté zrno, ale zrno žíhané, majúce červené až fialové prúžky, prípadne časť zrna bola zafarbená do sivočierna, resp. sfarbenie niektorých zŕn bolo tmavomodré (obr. 4). Pravdepodobnou príčinou objavenia sa červených až fialových prúžkov, tmavomodrej farby zrna bola skutočnosť, že draslík významne ovplyvňuje glycidový metabolizmus, pričom pri jeho poruchách sa v nadmernej miere tvoria antokyány. Červeno až modrofialovo, resp. Okrem doposiaľ nám neznámeho zaznamenania žíhaného zafarbenia zŕn kukurice v dôsledku nedostatku draslíka sa zaznamenal i dlhodobo známy poznatok o nedoopelení špičky kukuričného šúľka (obr. Tab. Obj. Tab. Tab. Tab.
Autor: prof. Ing. P. Chovatelia a záhradníci, čím kŕmite svoje nosnice? Používate kŕmnu zmes, prípadne zmes obilia?…
Kukurica je bežnou súčasťou kŕmnych dávok pre nosnice, avšak jej správne zloženie a dávkovanie sú kľúčové pre zabezpečenie optimálnej znášky a celkového zdravia hydiny. Tento článok sa zameriava na význam kukurice vo výžive nosníc, jej zloženie a odporúčané dávkovanie, pričom zohľadňuje aj ďalšie dôležité aspekty výživy hydiny.
Základné princípy výživy nosníc
Výživa hydiny je základným kameňom pre zdravý rast, vývoj a produktivitu týchto zvierat. Vhodná strava zohráva kľúčovú úlohu nielen v podpore fyzického zdravia, ale aj v zlepšení kvality produktov, ako sú mäso a vajcia. Pri plánovaní stravy pre hydinu je dôležité zohľadniť nielen ich druh a vek, ale aj ich špecifické nutričné potreby a zdravotný stav. Kvalitné krmivo by malo poskytovať vyvážený pomer bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov a minerálov. Vyvážená strava je kritická pre zabezpečenie optimálneho zdravia, rastu a produktivity. Proteíny sú základným stavebným kameňom pre rast a vývoj hydiny. Vitamíny a minerály sú nevyhnutné pre rôzne metabolické procesy, imunitný systém a celkové zdravie hydiny. Voda je často prehliadaný, no kriticky dôležitý aspekt výživy hydiny.
Nároky na kŕmnu dávku a spôsob kŕmenia
Nároky na kŕmnu dávku a spôsob kŕmenia sú u hrabavej hydiny, akou sú nosnice, veľmi dôležité. Na prvom mieste sú kvalitné krmivá, na druhom obsah živín v kŕmnej dávke a na treťom mieste je ich správny pomer spolu s obsahom vitamínov a minerálnych látok v požadovanom pomere. Pri zostavovaní kŕmnych dávok treba prihliadať aj na plemeno, úžitkový typ a spôsob, akým hydinu chováme. Hydina chovaná vo vonkajších výbehoch má odlišné nároky na zloženie kŕmnej dávky ako hydina chovaná v halách na podstielke alebo v klietkach.
Problémy a príležitosti pri hnojení mikroelementmi kukurice
Kukuricu na výživu nosníc dopĺňajú zinku pre lepšiu tvorbu enzýmov, fotosyntézu a aktivitu auxínov, pričom jeho deficit výrazne ovplyvňuje úrodu a kvalitu vajec. Dôležité je sledovať zásoby zinku v pôde a v rastlinách a v prípade potreby doplniť ho formou foliarnej aplikácie alebo koreňovej výživy. Zinek v pôde býva často viazaný na nedostupné formy a dostupnosť závisí od textúry pôdy, obsahu organickej hmoty, pH, množstva fosforu a aktuálneho počasia. Symptómy deficitu sa líšia podľa vývojovej fázy rastlín a môžu zahŕňať žltnutie najmladších listov, zúženie rastu, tvorbu pruhov na spodnej strane listov a eventualne nekrotické zóny.
Pri foliárnej aplikácii Zn sa odporúča davka 0,6 - 1,2 kg elementárneho zinku na hektár (1,8-3,6 kg síranu zinočnatého na 1 ha) a pri použití chelátov 0,18 kg elementárneho zinku na 1 ha. Vždy je vhodné použiť aspoň 200 litrov vody na hektár pre dobré pokrytie listov. Humínové látky môžu zlepšiť využitie zinku a celkovo prispieť k lepšiemu prístupu rastlín k živinám.
Kukurica často reaguje na doplnenie mikroelementov, najmä Zn, čo sa prejaví nielen na potešení úrody, ale aj na kvalite šúľkov a zrnín. V praxi sa zink dopĺňa aj spolu so zmeskami pre nosnice, ktoré sú navrhnuté tak, aby zabezpečili vyváženú výživu a vysokú znášku vajec. Pri zostavovaní kŕmnych dávok pre nosnice je dôležité kombinovať kukuricu s ďalšími krmivami-bielkovinovými zdrojmi (sójový šrot, slnečnicový šrot, hrach, bôb), zrniny (pšenica, jačmeň, ovos) a objemovými zložkami (zelené krmivá a zelenina).
Samostatne stojí potreba vody a grit. Voda musí byť vždy čerstvá a dostupná počas celého dňa; v období znášky je jej dostatočné množstvo kritické, pretože nedostatok vody môže zastaviť znášku až na niekoľko dní. Grit pomáha rozomlieť potravu a podporuje trávenie.
Výživa pre kurčatá 101: Čo potrebujete vedieť o krmive pre vaše kurčatá!
Kŕmne zmesi pre nosnice a mýty vs. fakty
Chovatelia hydiny často diskutujú o kompletných kŕmnych zmesiach (KKZ). Zmeska pre nosnice je navrhnutá tak, aby sliepky dostali všetky potrebné živiny na znášanie vajec; ide o kombináciu obilnín, bielkovín, vitamínov a minerálov v správnych pomeroch. Medzi bežné zložky patria: obilniny (kukurica, pšenica, jačmeň), hrach, vápnik (vápencová múčka), vitamíny a esenciálne aminokyseliny ako methionín a lyzín. Sliepky by nikdy nemali dostávať len obilniny, pretože im chýbajú bielkoviny a minerály.
Mýty o zmeskách: antibiotiká a rastové hormóny sú v Európskej únii prísne regulované a často zakázané; rýchly rast nosníc či vysoká znáška nie je spôsobená hormónmi, ale genetickou selekciou a správnou výživou. Moderné KKZ sú navrhnuté tak, aby poskytovali vyváženú výživu a minimalizovali riziko nedostatku živín. Výhody používania KKZ zahŕňajú kompletné živiny, jednoduchosť použitia, dodržiavanie noriem a potenciálnu nákladovú efektívnosť.
Okrem KKZ existujú špecifické doplnky výživy pre nosnice, ktoré môžu podporiť znášku a zdravie. Medzi ne patria Mikros Nosnice, Acidomid, Eukaliptus a Elektro Aktiv. Medzi doplnky pre zlepšenie znášky patria napríklad ľanové semeno, pivovarské kvasnice a jablčný ocot. Vodu a grit je potrebné zabezpečiť aj v priebehu celého dňa, pričom ich kombinácia podporuje trávenie a hydratáciu.
Rovnako dôležité ako samotné zložky je fakt, že chov nosníc sa líši podľa spôsobu chovu. Sliepky chované vo vonkajších výbehoch majú iné nároky na zloženie kŕmnej dávky než sliepky v halách na podstielke či v klietkach. Správne vedieť vyvážiť bielkoviny, sacharidy, tuky, vitamíny a minerály, aby bola zaručená vysoká znáška a zdravie hydiny.
Nutričné hodnoty kukurice a jej doplnkov
Kukurica patrí medzi energetické krmivá a je významným zdrojom sacharidov, predovšetkým škrobu. Obsahuje tiež určité množstvo bielkovín, tukov, vitamínov a minerálnych látok, hoci v porovnaní s inými krmivami je obsah bielkovín nižší. Nutričné hodnoty kukurice: energetická hodnota vysoká, bielkoviny 8-10 %, tuky 4-5 %, vláknina nízka, vitamíny skupiny B a vitamín E, minerálne látky ako fosfor, horčík a draslík. Dávkovanie kukurice v kŕmnej dávke pre nosnice závisí od veku, plemena a úžitkovosti nosníc a od zloženia ostatných krmív. Mladé nosnice by mali mať kukuricu ako menšiu časť dávky (cca 20-30 %), nosnice v znáške môžu mať 40-60 %, pričom je potrebné doplniť bielkoviny a minerály z iných zdrojov.
Kombinácia kukurice s ďalšími krmivami
Pre vyváženú výživu nosníc je kľúčové dopĺňať kukuricu ďalšími krmivami: bielkovinové krmivá (sójový šrot, slnečnicový šrot, hrach, bôb), zrniny (pšenica, jačmeň, ovos) a objemové krmivá (zelené krmivo, zelenina). Minerálne a vitamínové doplnky sú nevyhnutné pre pevnosť škrupín a celkové zdravie. Vplyvom spôsobu chovu sa môže meniť aj pomer jednotlivých zložiek v kŕmnej dávke.
Bežné zložky kŕmnych zmesí zahŕňajú obilniny (kukurica, pšenica, jačmeň), hrach, vápnik (vápencová múčka), vitamíny a aminokyseliny (metionín, lyzín). Mýty o zmeskách často zahŕňajú tvrdenia o antibiotikách a rastových hormónoch; fakty sú, že antibiotiká sú regulované a rastové hormóny sú zakázané v EÚ. Výhody KKZ zahŕňajú kompletné živiny, jednoduchosť a normy kvality.
Praktické odporúčania na chov nosníc a dávkovanie kukurice
V období znášky je kľúčové mať neustály prístup k čistej vode (cca 0,5 l na nosnicu a deň) a grit. Nosnice by mali mať krmivo dostupné počas celého dňa; aj krátkodobý nedostatok vody výrazne znižuje znášku. Kukurica by mala tvoriť významnú časť kŕmnej dávky, no vždy v kontakte s inými zdrojmi bielkovín, vitamínov a minerálov. Pri dopĺňaní Zn sa odporúča foliarne dávkovanie alebo koreňová výživa podľa aktuálneho stavu plodín a pôdy, pričom sa sleduje aj obsah Zn v poľných plodinách (typicky 20-70 mg.kg-1 ako dostatočný rozsah).
Pri výbere doplnkov výživy pre nosnice je dobré zvažovať doplnky, ktoré podporujú trávenie, imunitu a znášku, ako je Acidomid alebo Eukaliptus, a zároveň zabezpečiť minerálne premixy pre vyvážený príjem vápnika, fosforu a vitamínu D. Správne volené kŕmne zmesi a doplnky vedú k stabilnej a kvalite znášky a k zdravému rastu hydiny.