Jeden z najviac udivujúcich príbehov sa stal v mestečku Fruita v štáte Colorado. Neobyčajný príbeh kurčaťa menom Mike sa stal predmetom národného a dokonca medzinárodného záujmu. Toto kurča, pôvodom z plemena Wyandotte, žilo neuveriteľných 18 mesiacov bez hlavy.
Ako sa to stalo
Jeho príbeh začal v septembri 1945, keď mal farmár Lloyd Olsen z Fruity v úmysle pripraviť rodinný obed a ako hlavný chod si vybral kura. 10. septembra 1945 farmár Lloyd Olsen z Fruita v Colorade plánoval večeru so svojou svokrou a jeho manželka ho poslala na dvor, aby priniesol späť kura. Olsen si vybral päť a pol mesačné kura Wyandotte menom Mike. Keď si mysleli, že už mali hotovo, zbadali, že jeden kohút sa napriek odseknutej hlave stále hýbe a uteká. Skončili s poslednou a tá jedna bola stále nažive, hovorí pravnuk manželov Troy Waters, ktorý je takisto farmárom.
Napriek tomu, že veľká časť Mikeovej hlavy bola odstránená, Mike zázračne prežil. Aj napriek tomu, že veľká časť Mikeovej hlavy bola odstránená, Mike zázračne prežil. Olsen odsekol kohútovi hlavu tak, že veľká časť mozgového kmeňa ostala neporušená. Zistilo sa, že sekera minula krčnú žilu, čo zabránilo nekontrolovateľnému krvácaniu. A hoci väčšina hlavy kurčaťu chýbala, tak väčšia časť mozgového kmeňa zostala neporušená.
Prečo Mohol Prežiť
Mozog kurčiat je totiž konstruovaný úplne odlišne ako mozog človeka. Jeho veľká časť sa nachádza vzadu hlavy v oblasti za očami. Takmer všetko, čo riadi telo kurčaťa, vrátane srdcového tepu, dýchania, hladu a trávenia ale zostalo nedotknuté. Sekera minula krčnú žilu a zrazenina krvi zabránila, aby kurča vykrvácalo. Mike mal nepochybne štěstí v neštěstí. Rána sekerou odsekla šikmo celú obličajovú časť zvířete za očami (na těle zůstal jeden ušní otvor), z mozgu však zůstal zachován celý mozkový kmen, tedy část, která dokázala udržet funkční pohyb, dýchání i srdeční aktivitu.
Život po dekapitácii
Hoci Mike stratil hlavu, stále dokázal udržiavať rovnováhu a nemotorne sa pohybovať. Mike bol po pokusu o dekapitáciu schopen balancovať na bidýlku a nemotorně chodit. Pokúšal sa žiť ďalej ako bežné kuře, včetně hledání potravy a klování, ale moc mu to nešlo. Dokázalo jakž tak sedět na hřadu a neohrabaně chodit. I další prvky normálního chování zůstaly zachovány - kuře se pokoušelo klovat do země, naparovalo se a zkoušelo kokrhat, byť výsledný zvuk připomínal spíše chrčení. Týž človek, ktorý ho odsekol, sa namiesto toho rozhodol postarať sa o vtáka.
Lloyd sa rozhodol o Mikea starať a kŕmil ho zmesou mlieka a vody pomocou striekačky. Lloyd Olsen našiel spôsob ako Mikea nakŕmiť. Kŕmili ho tekutou stravou a vodou, ktorú mu vstrekovali priamo do hltana. Kohúta bolo potrebné kŕmiť pomocou striekačky zavedenej rovno do pažeráka. Rovnako bolo treba Mikeovi aj odčerpávať hlieny. Striekačkou mu čistili hrdlo. Olsenovi však zapomenli kufřík se stříkačkami pro Mika na předchozím působišti a bez vhodných nástrojů mu nedokázali okamžitě pomoci.
Sláva a turné
Jeho pravnuk Troy Waters pre BBC prezradil, že správy o kohútovi bez hlavy sa začali rýchlo šíriť. Správy o zázračnom bezhlavom kurati sa širila naozaj rýchlo. Miestne noviny vyslali reportéra na farmu, a takisto sa tam ukázal Hope Wade zo Salt Lake City, ktorý navrhol farmárovi Olsenovi, aby sa vybrali s kuraťom po štáte a ukazovali ho ako atrakciu. Najprv navštívili Salt Lake City a Univerzitu v Utah, kde kura testovali. Po testoch sa Mike vrátil späť na turné po juhovýchode USA. Mike sa následne stal slávnym po celej krajine až do svojej smrti v marci 1947.
Keď navštevovali Salt Lake City, odskočili si aj do neďalekej Univerzity v Utahu. Po jeho návšteve na univerzite v Utahu sa šeptandou šířilo, že tamní vedci následne zkoušali chirurgicky odstranit hlavu desítkám dalších slepic, aby dosáhli podobného výsledku. Povráva sa, že vedci z univerzity sa pokúsili zopakovať tento úkaz na iných sliepkach, ale nepodarilo sa im to. Bezhlavé kurča si chceli zaobstarať aj mnohí vedci či farmári, ktorí skúšali napodobniť „vývoj“ Mikea. O bezhlavom kohútovi, ktorý postupne dostal meno Mike, sa dozvedel aj promotér, ktorý si pomyslel, že kohút by mohol zarobiť peniaze.
Mike sa okamžite stal hvězdou poutí ve společnosti dalších anomálií. Mike sa stal predmetom záujmu miestnych obyvateľov a nakoniec aj novinárov. Jeho fotky sa octly v tak prestižních magazínech jako Life a Time. Ľudia platili za možnosť vidieť Mikea za symbolických 25 centov, čo by dnes zodpovedalo 3 dolárom. Majiteľ tohto kurčaťa si prišiel na pomerne slušný balík peňazí. Vystavovanie kuriózneho Mika mu prinášalo oveľa väčšie peniaze.
Smrť a následky
Tragický osud Mikea však nastal v marci 1947, keď sa nachádzal v moteli vo Phoenixe, na ceste z jedného z turné. Kurča nakoniec 17. marca 1947 počas turné vo Phoenixe v Arizone zomrelo. Uprostred noci sa Mike začal dusiť, pretože sa mu do hrdla dostalo zrnko kukurice a Olsenovci, ktorí boli jeho opatrovníkmi, nechtiac zabudli svoje injekčné striekačky na kŕmenie a čistenie a nemohli tak Mikea zachrániť. Po tomto neuveriteľnom prípade sa odborníci začali venovať vysvetľovaniu fenoménu. Pradedko dlho hovoril, že kura predal. Lloyd Olsen potom tvrdil, že kurča predal, čo viedlo k vzniku rôznych falošných správ o tom, ako Mike ešte v roku 1949 cestoval po celej krajine.
Vedecké vysvetlenie a dedičstvo
Po tomto neuveriteľnom prípade sa odborníci začali venovať vysvetľovaniu fenoménu. Zistilo sa, že sekera minula krčnú žilu, čo zabránilo nekontrolovateľnému krvácaniu. Aj napriek tomu, že väčšina hlavy bola odrezaná, väčšina mozgového kmeňa a jedno ucho zostali nedotknuté. Vtáky majú tiež sekundárny orgán rovnováhy v panvovej oblasti, ktorý im umožňuje pohyb pri chôdzi takmer nezávisle na orgáne, ktorý je zodpovedný za rovnováhu počas letu. Podľa odborníkov by však samotné „přepůlení“ mozku nepředstavovalo největší problém - jenže drtivá většina podobně zraněných zvířat velmi rychle vykrvácí.
Mike mal nepochybne štěstí v neštěstí. Olsen však potreboval veľkú dávku šťastia na to, aby trafil presne na milimeter a tak, aby kura nevykrvácalo. A i keď sa niektorí farmári v okolí snažili Olsena napodobniť, nikoho sa im nepodarilo vyrobiť iné „zázračné kurča“. Ač lze předpokládat, že kvalita Mikeova pozdějšího života nebyla příliš vysoká, stal se hrdinou mnoha příběhů a ohromil laickou i odbornú veřejnosť.
Tabuľka: Chronológia udalostí
| Rok / Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 20. apríl 1945 | Mike sa vyliahol v Colorade |
| 10. september 1945 | Lloyd Olsen odsekol veľkú časť Mikeovej hlavy; Mike prežil |
| 1945-1947 | Mike sa stal atrakciou, navštívil Salt Lake City, univerzitu v Utahu, Kaliforniu, Arizonu a juhovýchod USA |
| 17. marec 1947 | Mike zomrel vo Phoenixe udusený hlienom |
Prečo príbeh pretrváva
Bezhlavé kurča si chceli zaobstarať aj mnohí vedci či farmári, ktorí skúšali napodobniť „vývoj“ Mikea. Mike sa stal legendou, ktorú v Colorade dodnes oslavujú. Jeho fotky sa ocitli v prestížnych magazínoch a jeho príbeh upútal laickú i odbornú verejnosť. Pre mnohých je život bez hlavy nepredstaviteľný, no príbeh Mikea ukazuje, že biologické štruktúry a náhody môžu viesť k výnimočným a nečakaným výsledkom.