Každý z nás už určite počul príbehy, povesti či báje o Williamovi Tellovi. Osoba opradená do dnešných dní rúškom tajomna sa stala obľúbenou predlohou aj pre tvorcov veľkofilmov (Crosbow, Legend of William Tell). Nech už prerozprával ktorýkoľvek autor, vždy vyniká spolupráca hrdinu a ikonického vystúpenia s kušou. I napriek tomu existencia Williama Tella nebola historickými prameňmi priamo doložená. Napriek tomu patrí do švajčiarskych dejín rovnako neodmysliteľne ako Jánošík do slovenských dejín.
Pôvod legendy a kontext švajčiarskej histórie
William Tell je ústrednou postavou švajčiarskeho patriotizmu, jeho kult vzrástol po znovunastolení Švajčiarskej konfederácie po napoleonských vojnách. Francúzske vojská pod vedením Napoleona Bonaparteho dobyli konfederáciu v roku 1798 a pokúsili sa tu zaviesť myšlienky Francúzskej revolúcie. Prísaha na lúke Rüthli (Rütli) v roku 1291 spojila predstaviteľov troch lesných kantónov - Uri, Schwyz a Unterwalden - a spečatila vznik konfederácie.
Ďalšie významné momenty zahŕňajú prepad Einsiedelnu, kde Rakúšania zasahovali proti odvážnym vzbúrencom, a následné kroky, ktoré viedli k rozšíreniu aliancie kantónov. Výhodu pre vzbúrencov predstavovala znalosť ťažkého hornatého terénu, ktorý im umožnil efektívny partizánsky boj.
Streľba z kuše a starosta Gessler
Podľa legendy habsburský starosta E. Gessler ovládal kanton Uri a umiestnil svoj klobúk na stĺpe, vyžadujúc poklonu každého okoloidúceho. Tellov skúšajúci okamih prišiel, keď mal zostreliť jablko zo synovej hlavy jediným pokusom. William Tell však dokázal rozpoltiť jablko šípom a zároveň si ponechať druhý šíp ako záložný, čo podľa legendy ukazovalo, že by bol pripravený použiť druhý šíp na zabiť Gesslera, ak by došlo k tragédii. Gessler sa rozzúril a Tella poslal do väzenia.
Nad jazernou hladinou sa však strhla búrka a posádka pristavila loď, aby Tellovi umožnila bezpečnú cestu na breh. Tell využil príležitosť, utiekol na breh a následne z dlhého výstrelu zo svojej kuše zabil Gesslera. Táto udalosť je považovaná za zlomový bod, ktorý údajne rozpútal revolúciu bojov za slobodu švajčiarskeho ľudu.
Krátka poznámka o verziách a histórii
Existuje množstvo verzií legendy o Williamovi Tellovi. Najstaršie písomné záznamy pochádzajú z konca 15. storočia a ďalšie kronikárske diela a piesne dopĺňajú príbehy o zostrelení jablka, úteku a zabití Gesslera. Historiá a literárne spracovania zo 16. až 19. storočia upevnili Tellovu úlohu ako symbolu slobody a boja proti útlaku, aj keď samotná historická existencia Tella ostáva predmetom diskusií.
Vplyv na kultúru a umenie
William Tell patrí do skupiny bojovníkov za slobodu spolu s Williamom Wallaceom a je považovaný za archetyp hrdinu, ktorý bojuje za vyššie dobro. Kuša je jeho neodmysliteľným atribútom, rovnako ako dlhý luk predstavuje Robina Hooda. Legenda o Williamovi Tellovi existuje v množstve verzií a verzie sa líšia najmä v rámcovaní samotnej skúšky zostrelenia jablka a následnej reakcie na konanie starostu.
V 18. a 19. storočí sa Tell stal inšpiráciou pre divadelné diela a opery. Friedrich Schiller napísal divadelnú hru Wilhelm Tell, ktorá mala premiéru v roku 1804 vo Weimar. Na základe tejto hry vznikla opera Guillaume Tell od Gioacchina Rossiniho, ktorá sa stala jednou z najvýznamnejších diel operného repertoáru. Predohra tejto opery patrí medzi najznámejšie inštrumentálne vstupy v histórii hudby a nachádza sa v množstve filmových a televíznych scén.
Vplyv Tellovej legendy možno vidieť aj v politických a kultúrnych dejinách Európy. Legenda zohrala úlohu pri švajčiarskom hnutí odporu proti Napoleónovi a ovplyvnila aj rewlietuálne interpretácie súčasného sveta.
Porovnanie s podobnými príbehmi a archetypy
Podobné motívy zostrelenia jablka a záložného šípu nachádzame aj v nemeckej kronikárskej tradícii Saxo Grammaticusa v diele Gesta Danorum (12. storočie), kde hrdina Toko či Tiki čelí skúške a má tiež záložný šíp. Porovnaním Legenda o Tellovi a Tokovi zistíme, že oba príbehy obsahujú podobné prvky skúšky, záložného šípa a následnej vzbury alebo trestu tyrana.
Historici tiež upozorňujú, že niektoré prvky legiend mohli vzniknúť v priebehu času ako mýty verzus historické fakty, a preto moderní bádatelia často považujú príbeh Tell za kultúrny symbol než presnú historickú udalost.
Miesta a pamiatky v Švajčiarsku
Vo Švajčiarsku existuje množstvo pamiatok, ktoré odkazujú na Tellove skutky - breh jazera, chata, kaplnka Tellskapelle a fresky zobrazujúce jeho smrť, ktoré pripomínajú významný odkaz hrdinu.
Okrem tradičnýchmiest súvisiacich s Tellom sa objavuje mýtus Traja Tellovia (Die Drei Tellen), ktorý vznikol počas sedliackych nepokojov a predstavuje nádej ľudu na zopakovanie úspechu proti Habsburgovcom. Túto myšlienku neskôr posilnili aj divadelné žánre a literačné diela 18.-19. storočia.
Historické interpretácie a súčasný pohľad
V súčasnosti historici zvažujú, že príbeh môže byť čiastočne vymyslený, no kultúrny význam Tellovej legendy pre Švajčiarsko a Európu ostáva nedotknutý. Diskusie o existencii Williama Tella pokračovali už v období Rudolfa II. a trvajú aj v 19. a 20. storočí. Napriek tomu Tell ostáva symbolom slobody a odhodlania, ktorý si uchováva význam aj v dnešnom médiálnom obraze sveta.
William Tell - The animated story for kids by Tales4Fun
Historické a literárne pramene
Prvá písomná zmienka o Williamovi Tellovi sa objavila v Bielej knihe zo Sammenu (1475) a súčasne vznikla pieseň Tellenlied. Chronicon Helvetorum od Aegidiusa Tschudi a diela Johanna Müllera zo 17.-18. storočia slúžili ako významné zdroje pre vývoj histórie Švajčiarskej konfederácie.
Záver bez explicitného záveru
William Tell ostáva symbolom slobody a odhodlania bojovať proti útlaku, pričom jeho mýtus a jeho príbehy prežívajú v umeleckých dielach, literatúre a kultúrnych tradíciách široko mimo samotných Švajčiarov. Legenda sa stala súčasťou európskej identity a stále rezonuje ako archetyp bojovníka za spravodlivosť v tvári útlaku.
tags: #legendarny #strelec #jablka