Ako by mala vyzerať „zdravá strava pre deti”? Túto otázku si pravdepodobne položí každý rodič, ktorý sa snaží svojmu dieťaťu zabezpečiť optimálny vývin a štart do dospelosti. Práve výživa v detskom veku hrá dôležitú úlohu v prevencii mnohých, najmä civilizačných chorôb. V tomto období sa totiž organizmus aktívne vyvíja a vznikajú tak základy, na ktorých budeme môcť v dospelosti stavať. Sú nevyhnutnou súčasťou zdravého detského jedálnička, pretože deťom dodávajú potrebnú dávku energie, aby zvládli dopoludňajšie aktivity v škôlke či škole.
Deti, ktoré pravidelne raňajkujú, majú nižšie BMI a je menej pravdepodobné, že budú mať v neskoršom veku nadváhu ako tie, ktoré raňajkujú nepravidelne. Túto skutočnosť čiastočne vysvetľuje aj fakt, že konzumáciou raňajok sa u detí v školskom veku znižuje riziko toho, že dieťa pre nedostatok energie nabehne do bufetu a od hladu si kúpi prvú sladkosť, ktorú tam uvidí. V detskej strave by určite nemali na dennej báze chýbať ovocie a zelenina. Okrem toho, že poskytujú dôležité vitamíny a minerály, sú tiež dôležité pre správne fungovanie organizmu, obsahujú aj vlákninu, ktorá podporuje zdravie čriev a pomáha predchádzať zápche. Všeobecne sa odporúča konzumovať 4 - 5 porcií ovocia a zeleniny denne, pričom všeobecne 1 hrsť predstavuje jednu porciu. Môžu byť podávané v akejkoľvek forme nielen, v tej čerstvej, a ráta sa aj mrazené, konzervované (najlepšie vo vlastnej šťave kvôli obsahu soli), sušené alebo vo forme odšťavených džúsov. Zelenina a ovocie by sa mali nachádzať v strave dieťaťa už od odstavenia a zavádzania prvých príkrmov.
Mäso, ryby, vajcia, orechy, strukoviny (ako fazuľa, šošovica a hrášok) a potraviny vyrobené zo strukovín (ako tofu či hummus) sú vynikajúcim zdrojom bielkovín a železa. Ako všetci dobre vieme, bielkoviny predstavujú „hlavnú štrukturálnu zložku všetkých buniek v tele”, a preto sú kľúčovou zložkou stravy pre deti, ktorých telo sa stále vyvíja. Ak chceme deťom zabezpečiť zdravú stravu, mali by sme zo živočíšnych zdrojov uprednostňovať ryby a hydinu, a naopak, limitovať príjem červeného mäsa a údenín. Tuk predstavuje dôležitú súčasť detskej stravy a jeho potreba pre deti do 5 rokov je dokonca ešte vyššia ako u starších ľudí. Preto by sme ho nemali z detskej stravy vynechávať, ale skôr sa zamerať na jeho kvalitné zdroje. To v praxi znamená, že v ideálnom prípade by sme mali deťom ponúkať tzv. zdravé tuky, a to najmä tie z rastlinných zdrojov ako napr. olivový či slnečnicový olej, avokádo, semiačka, orechy a limitovať tzv. Jednoduché vs. Obilniny, zemiaky, ryža a cestoviny, sú všetko sacharidy, ktoré deťom dodávajú energiu s pomalým uvoľňovaním. Preto by mali byť súčasťou každého jedla a niekedy aj ako občerstvenie medzi jedlami. Pre deti staršie ako päť rokov sú lepšou voľbou celozrnné varianty, ako hnedá ryža, celozrnné pečivo či cestoviny, ktoré sú zdravšie a sýtejšie. Pozor na jednoduchý cukor, ktorý sa často skrýva v rôznych „zdravo” vyzerajúcich tyčinkách či keksíkoch, ktoré deťom oproti komplexným sacharidom neposkytujú žiadne vitamíny a minerály. Je to rýchly zdroj energie, ktorý môže byť v určitých časoch dňa potrebný, napr. pred tréningom, ale pri pravidelnej a častej konzumácii môže viesť k nadmernému prírastku hmotnosti.
Je jedným z často podceňovaných pilierov v rámci zdravej stravy detí. V strave detí neraz prevládajú sladené nápoje, avšak najlepšie nápoje pre deti sú voda a mlieko. Tie, na rozdiel od šumivých a sladených nápojov, neprispievajú k vzniku zubného kazu a nadbytočnému energetickému príjmu, ktorý môže viesť k zbytočnému priberaniu hmotnosti. Okrem toho, častá konzumácia ovocných sirupov je spájaná s črevnými problémami v podobe hnačiek a tiež nezdravými stravovacími návykmi. Keď už sme spomenuli mlieko v predchádzajúcom bode, považujeme za dôležité spomenúť v tomto článku samostatne aj mliečne produkty. Tie sú totiž významným zdrojom vápnika, ktorý deti potrebujú pre zdravý vývoj kostí a zubov. V ideálnom prípade by dieťa malo denne prijať aspoň tri porcie jedla bohatého na vápnik, pričom jednu porciu predstavuje napríklad 150 ml mlieka.
Keďže deti do 2 rokov, rýchlo rastú a majú tým pádom vyššie nároky na energiu, odporúča sa im podávať predovšetkým plnotučné mlieko. Ak dieťa dobre rastie a má optimálny rastový vývin, od 2 rokov sa mu už môže podávať aj polotučné, no a od 5 rokov by mali deti dodržiavať zdravú výživu vhodnú pre celú rodinu. Strava by mala byť pestrá, energeticky bohatá, chutná, rozmanitá a výživná. Dajte si záležať na vzhľade jedál, vytvárajte „farebné“ menu s použitím rôznych druhov ovocia a zeleniny. Tekutiny: Najlepšie vo forme vody, čaju, čiastočne ovocných štiav. Dodáva predovšetkým vápnik na stavbu kostí a zubov a jeho denná potreba u batoľaťa je 500 mg. 70 % vápnika zo stravy pochádza práve z mlieka a 20 % z mliečnych výrobkov (jogurty, syry, tvaroh). Schopnosť prijať vápnik z mlieka je niekoľkonásobne vyššia než z cereálií, strukovín a sóje. Do 2 až 3 rokov podávajte deťom okrem materského či umelého mlieka výhradne plnotučné mlieko. V tomto veku sú nízkotučné mlieka nevhodné. Výnimkou sú deti s obezitou a vysokým cholesterolom alebo z rodín s vysokým rizikom ochorení srdca a ciev. Dbajte na správne stolovanie a stravovacie návyky. Usaďte dieťa do detskej stoličky k stolu a nenechávajte ho jesť „za pochodu“.
dosladzovaniu: Rafinovaný cukor negatívne ovplyvňuje vstrebávanie vápnika a ostatných minerálnych látok, jeho ďalšou obeťou bývajú detské zúbky. pochúťkam ako hranolčeky, čipsy a hamburgery: Dodávajú deťom nadmerné množstvo soli a energie vo forme nežiaducich nasýtených tukov. podávaniu malých tvrdých kúskov: Nedostatočná koordinácia pri prehĺtaní a neustály pohyb dieťaťa predstavujú riziko vdýchnutia potravy. podávaniu výhradne džúsov: Dojčatá a batoľatá by nemali namiesto vody piť džúsy v koncentrovanej forme. Batoľa po druhom roku môže začať jesť menej, a to až natoľko, že sa vám niekedy môže zdať, že skoro nič nezje. Dôvodom je, že skrátka potrebuje menej energie na rast, ktorý je zas o niečo pomalší. Navyše je to obdobie, keď už dokáže jednoznačne prejaviť svoj názor. Ak máte doma práve takéhoto vrabčieho (ne)jedáka, nezúfajte a zabezpečte mu predovšetkým kvalitné potraviny, hoci aj v menších porciách. Batoľatá prirodzene preferujú sladkú chuť. Nepodliehajte však týmto požiadavkám na úkor ostatných jedál. Môžu batoľatá jesť údeniny? Údeniny ani slané pochúťky do stravy batoliat nepatria. Deti vo veku okolo dvoch rokov by mali vypiť asi 80 - 120 ml tekutín na kg svojej hmotnosti denne. Výsledné množstvo sa, samozrejme, odvíja od individuálnych potrieb a fyzickej aktivity dieťaťa. To, či vaše dieťa dostatočne pije, môžete skontrolovať podľa farby jeho moču. Učte deti pomaly prechádzať z hrnčekov so slamkou alebo cumlíkom na klasické hrnčeky.
Čo potrebujú školáci, aby zvládli v pohode všetky svoje povinnosti?
Ako má vyzerať zdravé jedlo pre deti? Synonymom healthy stravovania je vyvážená strava. Deti v školskom veku by mali jesť potraviny zo všetkých piatich skupín zdravých potravín: zeleninu, ovocie, obilniny, mliečne výrobky a bielkoviny. Ovocie a zelenina sú nevyhnutné súčasti zdravého stravovania aj pre dospelých, deti ich potrebujú ešte viac. Ovocie a zeleninu dodajú malému i väčšiemu školákovi energiu, vitamíny, antioxidanty, vlákninu a vodu. Tieto živiny ho chránia pred chorobami v neskoršom veku, vrátane ochorení srdca, mŕtvice a niektorých druhov rakoviny. Ponúkajte deťom ovocie a zeleninu rôznych farieb, textúr a chutí ako súčasť každého jedla, vrátane desiatej. Obmieňajte čerstvé a varené plodiny. Ovocie a zeleninu dôsledne umyte, ak je možné, ponechajte aj jedlú šupku, pretože obsahuje veľa živín.
K obilninám patria chlieb, pečivo, cestoviny, rezance, raňajkové cereálie, kuskus, ryža, kukurica, quinoa, polenta, ovos a jačmeň. Tieto potraviny dodávajú deťom energiu potrebnú na rast, vývoj a učenie sa. Vyberajte prioritne obilniny s nízkym glykemickým indexom, ako celozrnné cestoviny a pečivo, pretože dodajú dieťaťu energiu nielen na hodinu, ale na dlhší čas. Kľúčovými mliečnymi produktmi, ktoré sami poznáme odmalička, sú mlieko, syry a jogurty. Tieto potraviny sú dobrým zdrojom bielkovín a vápnika. Ideálne je, každý deň dieťaťu ponúknuť rôzne druhy mliečnych výrobkov. Napríklad: nápoje z mlieka, plátky syra alebo jogurt, cottage cheese. Nie je vhodné ani potrebné v detskej výžive obmedzovať prirodzený tuk, ktorý sa nachádza v mliečnych výrobkoch.
Medzi potraviny bohaté na bielkoviny patria: chudé mäso, ryby, kuracie mäso, vajcia, fazuľa, šošovica, cícer, tofu a orechy. Sú nevyhnutné pre rast a vývoj svalov vášho dieťaťa. Navyše, obsahujú aj ďalšie užitočné vitamíny a minerály, ako sú železo, zinok, vitamín B12 a omega-3 mastné kyseliny. Len jeden nápoj je pre deti tým najzdravším. Podobne ako pre dospelých. Je to voda. Zabudnite na sýtené nápoje, kolové drinky a lepkavé malinovky. Ani džús nie je ideálny, ak ho nezriedite vodou. Čistú vodu zatraktívnite pridaním šťavy z čerstvého ovocia alebo bylinami. Pitie sladkých nápojov vedie k nezdravému priberaniu, obezite a zubnému kazu. Tieto nápoje dokážu zablokovať túžbu po zdravom jedle a vedú k vzniku celoživotného nezdravého návyku.
Pre deti sú nevhodné aj nápoje s kofeínom, pretože kofeín bráni telu absorbovať vápnik. Zamerajte sa na to, aby dieťa zjedlo hlavné jedlá. To znamená, aby ste ho neprekrmovali medzi jedlami. Ak je medzi hlavnými chodmi hladné, ponúknite mu orechy, ovocie, semiačka, zeleninu, ale určite nie chipsy, koláče, hamburgery či pizzu. Ani čokoláda, lízanky, sušienky, šišky nie sú dobrým riešením. Spracované potraviny a fastfoodové jedlá majú často vysoký obsah soli, nasýtených tukov a cukru, pritom málo vlákniny. Pravidelná konzumácia týchto potravín zvyšuje riziko zdravotných komplikácií, najmä detskej obezity a cukrovky 2. Aj keď ste boli ako deti zvyknutí na rožky či chleby s maslom a salámou, dnes už viete, že vhodnejšie sú na desiatu iné potraviny. Nabaľte deťom orechy, semiačka, syry, biely jogurt a desiatu obohaťte čerstvým ovocím alebo zeleninou. Aj pre dospelých sú výborné mrkvové a zelerové tyčinky so syrovým alebo avokádovým dipom. To isté platí aj pre dezert po obede. Nakrájané ovocie alebo jogurt sú zdravé možnosti. Ak chcete podávať niečo špeciálne, vyskúšajte domáci banánový chlieb. Radšej menšie jedlá a častejšie. Nie je dobré, keď dieťa pociťuje intenzívny hlad. Vtedy je schopné zjesť čokoľvek, najmä ak nie ste doma a má k dispozícii chladničku či špajzu.
Školská desiata a denné dávky
Posledné jedlo - samozrejme, dostatočne bohaté na bielkoviny, vlákninu a zdravé sacharidy - by malo jesť minimálne dve hodiny pred spaním. Odborníci hovoria, že u detí je zdravé stravovanie jednou z najdôležitejších zložiek ich životného štýlu. Strava dieťaťa má byť podľa nich pestrá, so zastúpením všetkých základných živín, minerálov a vitamínov. „Už v domácom prostredí pred nástupom do školy je vhodné zvykať deti na chute nových jedál, aby nezostali len pri niekoľkých svojich obľúbených pokrmoch. Potrebné je naučiť dieťa pravidelne raňajkovať,“ hovoria odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) a dodávajú, že počas dňa by deti mali prijímať dostatočne kvalitnú a pestrú stravu, nevynímajúc desiatu. Tá je dôležitou súčasťou stravovacieho režimu dieťaťa. Má tvoriť asi 15 % z denného príjmu energie. “V prípade, že vaše dieťa trpí intoleranciou laktózy, prípadne mliečnej bielkoviny, je potrebné poradiť sa s lekárom o potravinách, ktoré sú preňho vhodné.
sladkosti - obsahujú rýchle kalórie. Podľa odborníkov z ÚVZ SR je žiaduce, aby dieťa konzumovalo teplý obed v rámci školy, pričom uvádzajú nasledovné dôvody: Jedálny lístok v školských jedálňach je vypracovaný na základe materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie, ktoré sú pravidelne aktualizované na základe najnovších vedeckých poznatkov v oblasti výživy detí a mládeže. Po stránke energetickej a výživovej je zabezpečené vhodné stravovanie v súlade so špecifickými požiadavkami na stravovanie jednotlivých vekových skupín detí. Rodičia by nemali podľa odborníkov odmeňovať deti za plnenie školských úloh a výsledkov sladkosťami. Mali by sa tiež vyvarovať dávať dieťaťu sladkosti medzi hlavnými chodmi. Správne zložená strava je u detí kľúčová nielen pre ich každodenné fungovanie, ale najmä pre zdravý rast, vývoj orgánov a budovanie imunity. Na význam detskej výživy a riziká nesprávnych návykov upozorňuje MUDr. Deti prechádzajú od narodenia viacerými rastovými a vývojovými obdobiami - od novorodeneckého a dojčenského, cez predškolské a školské, až po pubertálne a adolescentné. „Každé obdobie má svoje špecifiká a zdravá, vyvážená strava je v ňom kľúčová pre správny psychomotorický vývoj, posilňovanie imunity a funkcie jednotlivých orgánov,“ vysvetľuje MUDr. Deti podľa jej slov potrebujú dostatočný a vyvážený príjem makroživín (bielkoviny, sacharidy, tuky) aj mikroživín (vitamíny, minerály, stopové prvky).