Édouard Manet žil v rokoch 1832-1883. Pochádzal z parížskej vyššej mešťanskej vrstvy. Študoval na gymnáziu, jeho otec chcel z neho mať právnika. Strýko však čoskoro rozpoznal jeho maliarske nadanie a tak Maneta odporučil na mimoriadne hodiny kreslenia priamo na gymnáziu. Často s ním navštevoval múzeá a galérie a tu sa Manet učil umeniu starých majstrov. Miloval diela Velázqueza, Tiziana, Delacroixa a Courbeta. Z nich vychádzal i v mnohých svojich dielach.
Milovaný študijný vývoj pokračoval u francúzskeho dvorného maliara Thomasa Coutura (1850-1856), avšak odtiaľ odišiel kvôli nezhodám; majster bol presvedčený, že Manet je až príliš osobitý. Obzvlášť silno na neho zapôsobila španielska tvorba, ktorá ho na dlhšiu dobu ovplyvnila. V necelých päťdesiatych rokoch ho začali trápiť reumatické záchvaty a mal čím ďalej väčšie problémy s veľkými plátnami. V tomto období vzniká množstvo zátiší a akvarelov. Až do konca života bojoval o uznanie v umeleckom svete, mal realistický aj klasický základ, no myšlienkový a námetový posun smeroval k moderným dobovým témam.
Maľoval realisticky a klasicky, ale v dielach je patrný posun - zobrazoval súčasný život veľkomesta, ulice, kaviarne, bary a podobne. Mnohé obrazy, v ktorých kládol ženské akty do súčasnosti, vzbudzovali škandály. Mladým impresionistom imponovali jeho moderné témy, svetlé farby a voľný spôsob nanášania farby v plošných tvaroch bez výrazných tieňov. Farby miešal tradične na palete a dával prednosť plošnému maľovaniu a čistým kontúram, často používal aj čiernu farbu. Postavy zobrazoval ako súčasť zátišia, akoby nemali vlastný život, kompozične pôsobili ako súčasť plochy obrazu a často pripomínali fotografie zachytené momentky.
Raňajky v tráve (1863) - olej na plátne, najznámejší Manetov obraz. Ide o akt mladej ženy pri raňajkách v prírode s dvoma oblečenými mužmi. Čiastočne pôsobí perspektívne, plocha obrazu sa približuje k divákovi. V diele sa spája nálada nedeľných výletov s piknikmi a súčasnou prostitúciou v Paríži; scéna vyvolala pobúrenie a škandál, a bola odmietnutá porotou oficiálnej umeleckej výstavy. Koncert v Tuileriových záhradách predstavuje ďalší moderný prístup - nový spôsob maľby s neviditeľným ťahom štetcom; odmieta dokonalú akademickú maľbu a ukazuje dôležitosť z pohľadu diváka či z diaľky. Tieto diela sa stali symbolom rozchodu s akademickou estetikou a otvorili dvere novým smerom.
Olympia a Bar vo Folies-Bergère sú ďalšie kľúčové body Manetovej kariéry. Olympia, inšpirovaná Tizianovou Urbínskou venušou, vyvolala masívnu kritiku za nahú prostitútku a za čiernu slúžku na obraze. Bar vo Folies-Bergère dosiahol svoj vrchol farebnej harmónie a izolovanosti spoločnosti; mladá barová pracovníčka s unaveným pohľadom stojí pri pulte, muž vedľa nej sleduje vír zábavy. Tieto diela ukazujú Maneta ako priekopníka moderného maliarstva a zároveň ako človeka, ktorý bol často terčom kritiky a škandálov.
Vplyv Raňajok v tráve na vývoj moderného umenia bol značný. Manetov odvážny prístup inšpiroval impresionistov a ďalších umelcov hľadať slobodu vo výbere námetov aj techník. Svetlé farby a plošný spôsob maľby, ktorý opísal jednoduchými ťahmi, vytvoril novú jazykovú líniu v maľbe. Manet je považovaný za otca moderného maliarstva, prechádzku medzi realizmom a impresionizmom dopĺňa jeho vplyv na smerovanie ďalších generácií výtvarníkov.
Životopis a kariéra Maneta je plná protichodností: hoci patril k predstaviteľom Imresionizmu a formoval drámu súčasného života, sám sebe nikdy nepripúšťal úplnú exklúziu tradicionalizmu. Niektorí kritici ho označovali za excentrika, iní za nositeľa novej európskej estetiky. Jeho rané vzdelanie a sklony k rebelii voči autoritám vyrastali z rodinnej zakotvenosti, a zároveň ho viedli k hľadaniu vlastného, moderného výrazu. Manet sa rozmýšľaním a praxou postupne priblížil k postimpresionizmu a k ďalším smerom po 70. rokoch 19. storočia. Jeho posledné roky a choroba mu ubrali energiu, no jeho odkaz žije v plátnach, ktoré menili chápanie umeleckého dejepisu a otvorili cestu k plnej slobode výtvarného prejavu.
| Názov diela | ||
|---|---|---|
| Raňajky v tráve | 1863 | nahá žena na pikniku s oblečenými mužmi, moderné témy, plošná plátna |
| Koncert v Tuileriách | 1862 | nový štetcový ťah, spoločenská výseč Paríža |
| Olympia | 1863 | prostitútka, čierna slúžka, provokácia voči morálnym normám |
| Bar vo Folies-Bergère | 1881-82 | izolácia, farebná harmónia, moderate spoločenské zobrazenie |
Édouard Manet, považovaný za otca moderného maliarstva, bol nielen predchodcom impresionizmu, ale aj jeho spojencom, ktorý otvoril cestu k novým témam, technikám a filozofii zobrazovania súčasnosti. Jeho životný príbeh však nie je iba o úspechoch, ale aj o zápasoch s kritikou a ochromujúcim tlakom spoločnosti. Po smrti otca a nástupe kariéry na Salon sa Manet stal výraznou postavou, ktorá nezaprela svoje cítenie pre moderné životné prostredie a ktoré jeho diela často reflektovali s prvkami deformovaného reality, ktoré sa stali dedičstvom pre ďalšie generácie umelcov.
Raňajky v tráve a ďalšie diela sa stali piliermi moderného maliarstva, pričom Manet sám sa nepovažoval za prínoscu samotných impresoziom, ale skôr za nasledovníka starých majstrov, aj keď jeho inovácie a ostro kritizované témy zmenili trajektóriu výtvarného vývoja. Jeho dedičstvo žije v tom, že zmenil spôsob, akým ľudia vnímajú súčasný život na plátne a zmenil spôsob myslenia o tom, čo môže byť na obraze zobrazené. Náväznosti medzi realizmom, impresionizmom a postimpresionizmom sú v Manetovi zreteľné a jeho vplyv na moderné maliarstvo je nepopierateľný.
Édouard Manet, ako predstaviteľ výroby moderného maliarstva, sa stal inšpiráciou pre ďalšie generácie umelcov, ktorí sa odvážili meniť zaužívané pravidlá. Jeho diela obsahujú prvky, ktoré dnes považujeme za základné charakteristiky moderného umenia: pochybnosti o tradičnej perspektíve, zmysel pre súčasný život a odvahu skúmať tabuizované témy.