Tradičné medovníky Vranov nad Topľou: výroba a predaj

Ich prenikavá vôňa a jedinečná chuť majú tradičné zastúpenie takmer v každej domácnosti počas Vianoc. Medovníky však neodmysliteľne patria i k jarmokom a vianočným trhom a taktiež sa spájajú s ľudovými zvykmi. Keď sa v minulosti narodilo v rodine dievčatko, pripravilo sa medovníkové cesto a skladovalo sa až do dňa vydaja ako súčasť vena. Tak veľmi si ľudia medovníkové cesto vážili.

Medovníky boli známe už v starovekom Ríme a v Európe sa objavili okolo 14. storočia, keď sa sem v dôsledku križiackych výprav dostali rôzne koreniny a recepty z arabských krajín. Väčší rozkvet dosiahli v 16. storočí, keď začali vznikať aj prvé medovníkové formy. O rozšírenie sa zaslúžili najmä kláštory, keďže medovníky sa predávali prevažne v pútnických centrách a mestách. Takzvanou kolískou medovnikárskeho cechu sa napokon stalo nemecké mesto Norimberg.

Historické centroidy a vývoj remesla

V 16. a 17. storočí mala Bratislava najlepšie podmienky na rozvoj vďaka politickému i hospodárskemu významu, ale aj na základe počtu obyvateľov. Hlavným podnetom bol záujem zámožnejších obyvateľov miest a pútnických centier. Preto bola výroba medovníkov veľmi vzácna a tieto dobroty boli výsadou bohatšej vrstvy. Až v polovici 19. storočia vznikol na našom území cech medovnikárov, ktorý podliehal do roku 1681 generálnemu cechu vo Viedni. Jeho členmi boli majstri z Bratislavy, Modry, Prešova, Levoče a z banských miest.

Najznámejšie strediská stredného a západného Slovenska boli v okolí Bratislavy, Trnavy, Pezinka, Modry, Hlohovca či Topoľčian. Hlavné oblasti medovnikárskej výroby sa nachádzajú v strednej časti Slovenska okolo banských miest (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Nová Baňa) a tiež v oblastiach Zvolena, Ružomberka, Rajca, Žiliny, Martina či Trstenej. Na východe dominovalo Spiš a Levoča jej centrálne postavenie.

Materiály, formy a techniky

Najrozšírenejším spôsobom výroby boli drevené formy, do ktorých sa vtláčalo cesto. Chuť medovníkov závisela od kvality múky, medu a od druhu korenín. Každý výrobca si udržal svoj tajný recept a výrobný postup, ktorý si chránil. Umením bola nielen príprava cesta, ale aj rezba drevených foriem, ktorá si vyžadovala profesionálnych rezbárov a drevo z ovocných stromov. Tvrdé drevo umožňovalo zachovať ostré hrany reliéfu aj po rokoch používania. Po roku 1872, keď sa cechy zrušili, sa medovnikárstvo stalo súčasťou remesla pekárov a cukrárov.

Do cesta sa postupne pridávalo viac cukru kvôli rastúcemu dopytu a výzdoba sa posunula od jednoduchého tvarovania k bielej cukrovej poleve. Dôvody boli aj ekonomické: cukor bol lacnejší ako med, čo zvyšovalo výnosnosť výroby. V prvej polovici 19. storočia už boli medovnikári rozšírení v každom meste. Rozdiely medzi mestom a vidiekom spočívali v veľkosti a zdobení medovníkov.

Rôznorodosť tvarov a motívov

Tematika medovníkov bola naozaj rôznorodá: náboženské motívy ako narodenie Ježiša Krista, Mária s dieťaťom či ďalšie biblické postavy, ale aj motívy zo spoločenského života. Vznikali domčeky, betlehemy, košíky, topánky, knihy či vláčiky. Takéto výrobky si vyžadovali pečenie dielov zvlášť a lepenie múčnym lepidlom do požadovaného tvaru. Základnou surovinou bol med, čím sa určovala aj kvalita finálneho produktu.

Najčastejšie pričиm medovníky sa pripravovali z medu a múky, pričom sa pridávali aj ražná múka a koreniny. Keď sa cesta rozvaľkala, jednotlivé časti sa vtláčali do foriem a zvyšok sa odrezal. „Surové medovníky“ sa vyklopili na plech a piekli na miernom ohni. Z plástov medu sa vyrábali aj medové chlebíky.

Medovníky východného Slovenska sa nazývali debrecínky, vyrábané drevenými formami s rastlinnou výzdobou v strede s úľom; staršie formy niesli uhorskú korunu alebo erb. Variácie receptov sú dodnes bežné: kakao v ceste, perníkové korenie, orechy alebo škorica. Aj dnes má každá rodina svoju overenú receptúru, ktorá robí medovníky jedinečnými.

Produkcia, predaj a súčasnosť

Na jarmokoch a trhoch môžete vidieť medovníky lepené lekvárom, zdobené vlašským orechom alebo mandľami. Čoraz obľúbenejšie sú bezlepkové či špaldové medovníky. Základ zostáva rovnaký: múka, cukor, sóda bikarbóna a koreninová zmes. Výsledný mix sa preosie a urobí jamka, do ktorej sa naleje med a rozšľahané vajcia. Cesto sa vypracuje, odstaví, premiestni a spracuje do hladkej hmoty. Po vyhnatí cesto rozvaľkáte na požadovanú hrúbku a vykrajujete tvary formičkami. Potom sa medovníky ukladajú na plech potrený papierom alebo voskom, a pečú sa na miernom ohni.

Každý medovník je dnes nielen lahodnou pochúťkou, ale aj umeleckým dielom výsledkom ručnej práce. Rozmanité zdobenie a kombinácie predstavujú príležitosť pre prezentáciu vlastných nápadov a zároveň aj pre spokojnosť zákazníkov. Medovníky majú aj v súčasnosti svoje miesto na jarmokoch, vianočných trhoch a v domácnostiach, kde tvoria zároveň darčeky a dekorácie.

Medovníkovo: rodinné dedičstvo

Toto voňavé remeslo má v mnohých rodinách hlboké korene. U mňa, ako aj u mojich rodičov, sa medovnikárstvo venuje od začiatku 90-tych rokov. Do výzdoby vkladajú všetku svoju zručnosť a snažia sa, aby medovníky nielen výborne chutili, ale aj pekne vyzerali. Uznanie prišlo v roku 2020, keď otec Ivana Klučiara získal titul Majstra ľudovej umeleckej výroby. Na fotke môžete vidieť tradičné drevené formy z obdobia, ktoré sa dodnes používajú. Medovníkovo spája generácie a dokazuje, že tradičné remeslá na Slovensku ešte nevymreli.

Ak máte záujem, neváhajte nás kontaktovať. Medovníky Ananda - Bc. Zuzana Ronecová, Sliač; Medovnikárstvo - Ing. Výroba kremnických medovníkov a ďalšie ukážky remeselníckych techník sú tiež súčasťou ponuky. Výroba, distribúcia a predaj tort značky Medovník originál, ako aj ďalšie kreatívne projekty sú súčasťou bohatého portfólia výrobcov na Slovensku.

Medovníky sú dnes nielen texturou a chuťou, ale aj kultúrnym fenoménom spájajúcim ľudí na Slovensku cez zvyky, trhy a rodinné tradície.

tags: #medovniky #vranov #nad #toplou