Modrý Kameň bol do roku 1960 sídlom okresu, roku 1968 získal štatút mesta a odvtedy je jednoznačne najmenším mestom na Slovensku. Pri ostatnom sčítaní roku 2001 v ňom napočítali iba 1 434 obyvateľov. Na kopci nad týmto mestom sa vypína stredoveký hrad s rovnomenným názvom. Pramene prezrádzajú, že jeho začiatky siahajú do 13. storočia a o tri storočia neskôr už patril medzi najvýznamnejšie hrady vtedajšieho Uhorska. Hrad Modrý Kameň bol viackrát zničený, najviac osmanskými hordami, ktoré podnikali útoky na celý Novohrad a dlho ho aj okupovali. Veľké boje boli v roku 1575, keď na hrad zaútočili Turci aj delami a po trojdňovom boji sa ho zmocnili a usadili sa na ňom do roku 1593.
Roku 1609 poškodený hrad cisár vrátil Žigmundovi Balašovi, ktorý ho opravil a dal mu aj novú podobu. Výboje Osmanov neprestávali a roku 1604 sa ho nakrátko opäť zmocnili. Znovu až do roku 1678 ho mali v rukách Balašovci a potom Tökölyovci. Po porážke kuruckých vojsk na ňom od roku 1694 sídlili dediční páni z rodu Balašovcov. V roku 1730 dal Gabriel Balaša na dolnom hrade postaviť kaštieľ a horný hrad zostal v ruinách. Hrad Modrý Kameň patril do polovice 19. storočia šľachtickému rodu Balašovcov, potom sa stal majetkom Forgáčovcov, sídliacich v neďalekom zámku v Haliči. Koncom 19. storočia ho Forgáčovci predali Károliovcom. Poslednou majiteľkou hradu a funkčného kaštéľa bola Gabriela Almášiová.
Po rozpade monarchie a vzniku československého štátu sa objekt a najmä kaštieľ stal administratívnym sídlom okresných úradov. Po druhej svetovej vojne slúžila časť kaštieľa pre účely okresného archívu a skladu liečiv. Dnes je priestor hradu a kaštieľa v správe Slovenského národného múzea a sídli v ňom celoslovenské Múzeum hračiek a bábkarských kultúr.
Gaštan jedlý a jeho miesto v Modrom Kameni
Gaštan jedlý patrí na Slovensku medzi pomerne málo známe cudzokrajné dreviny aj napriek tomu, že poskytuje všestranný úžitok a má mnohostranné použitie. S pochúťkami vyrobenými z plodov gaštana jedlého sa môžeme v jesennom období stretnúť v cukrárňach, ale najmä na uliciach väčších miest, kde ponúkajú pečené gaštany alebo chutné gaštanové jazýčky. Mnohí konzumenti však nevedia, ako strom gaštana jedlého vyzerá a kde rastie.
Jeho domovom a najviac rozšírenou oblasťou je Stredomorie. Hlavné ťažisko výskytu je vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Ruskej federácii, Portugalsku a Chorvátsku. Vedecké a národné pomenovanie gaštana je odvodené z gréčtiny, z pomenovania mesta v starovekej Tesálii, ktoré sa volalo Kastana. Gaštanový strom a jeho plody boli obľúbené už v dávnoveku; v severnom Taliansku sa našli doklady o gaštanovníkoch už v kolových stavbách z doby bronzovej. Aj na území Slovenska patrí gaštan k najstarším drevinám, ktoré sa u nás ujali.
V malokarpatskej pestovateľskej podoblasti vďačí za svoju 1500-ročnú tradíciu príchodu Rimanov. V oblasti Inovca a Tríbeča sa pestuje v okolí hradu Gýmeš v Jelenci už od 13. storočia a v 16. storočí zaviedli jeho pestovanie v okolí Modrého Kameňa Turci. Rastie tu približne tritisíc plodných stromov - najviac v Modrom Kameni a v Stredných Plachtinciach. Hoci množstvom plodných stromov sa radí na druhé miesto za Jelenec, ročná produkcia v tejto oblasti je väčšia. Ročne sa tu ešte nedávno urodilo okolo päť vagónov jedlých gaštanov. Rastie tu aj marón Víťazstvo, ktorý patrí k najvynikajúcejším odrodám.
V ostatných rokoch je gaštan jedlý v tejto oblasti napadnutý chorobou a vyschýna. Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia počas fungujúcej veľkovýroby na družstvách a štátnom majetku modrokamenského gaštanového regiónu sa pripravoval komplexný projekt na zakladanie veľkosadov gaštana jedlého. Okrem vedcov a výskumníkov z Dendrologického ústavu SAV - Arborérum Mlyňany, Štátnej melioračnej správy, podieľali sa na ňom aj potencionálni pestovatelia: roľnícke družstvá Plachtince a Závada a Štátny majetok Veľký Krtíš. Výsledky ukázali, že lokalita modrokamenských gaštanov bola zo všetkých lokalít Slovenska najvyhovujújšia, pretože plody dosahujú najuspokojivejšiu váhu, veľkosť a konzumnú kvalitu.
Tento projekt sa začal realizovať v lokalite Modrý Kameň na pozemkoch obhospodarovaných ŠM Veľký Krtíš. Celkom mali v Modrom Kameni do roku 1983 vysadiť 83 hektárov, v Závade 20 hektárov a Plachtinciach do konca ôsmej päťročnice až 90 hektárov. Začatý projekt narážal na problémy a jeho zánik spečatili spoločensko-ekonomické zmeny v roku 1989. Sortiment jedlých gaštanov je na Slovensku dosť bohatý.
Treba pripomenúť, že mladé gaštany začínajú dávať prvú úrodu v 8.-10. roku a všeobecne plodnosť na voľnom priestranstve začína v 15.-20. roku. Ročne sa tu ešte nedávno urodilo okolo päť vagónov gaštanov. V Modrom Kameni považujú strom za kráľa ovocných stromov a za jeden z jeho symbolov. Aj preto sa predstavitelia mesta rozhodli oživiť staré tradície a spoločenský život a každú jeseň usporadúvajú Modrokamenské gaštanové slávnosti.
Gaštanové slávnosti a kultúrny program
Primátor mesta Modrý Kameň Aladár Bariak nazval Modrý Kameň hlavným mestom gaštana jedlého. Slávnosti začínajú výrobnou omšou v hradnej kaplnke a pokračujú bohatým programom. Prvé ročníky sa odohrávali na námestí, od roku 2009 sú centrom slávností nádvorie modrokamenského hradu a kaštieľa, kde sídli Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. Na nádvorí hradu vystúpi aj Bábkové divadlo Nitka z Písku a hudobné zoskupenia Hradčianka, A. Sládkoviča z Krupiny, kapely HEX a ďalšie.
Program slávností zahŕňa ochutnávky gaštanových výrobkov (pečené gaštany, gaštanové zákusky, gaštanové koláče, palacinky, zmrzlinu a ďalšie) a predaj sadeníc gaštana jedlého. Súťaže zahŕňajú súťaž o najväčší plod, súťaž domácich gazdiniek o najchutnejší koláč s gaštanmi a súťaž v jedení gaštanov na čas. Popularitou sa teší aj výstavka a predaj vín modrokamenského regiónu, medu a ľudových špecialít. Každý ročník sa rozširuje o nové atrakcie, vrátane prezentácií miestnych škôl a dielní s gaštanovými témami.
V roku 2010 sa konali Gaštanové slávnosti so sprievodným programom: detské vystúpenia, hudba, gastronómia, ukážky lukostreľby, sokolárstvo, módna prehliadka a hosťujúce kapely. S tým súvisí aj výstava a súťaž v ochutnávke medu a vína z modrokamenského regiónu. Slávnosti prilákali návštevníkov z viacerých regiónov a prispeli k oživeniu kultúrneho života mesta.
Ochrana gaštanov a súčasné výzvy
Sladké plody gaštana jedlého neúprosne miznú zo sadov v najväčšej slovenskej gaštanici, ktoré v 16. storočí na územie Modrého Kameňa priniesli Turci. Pestovatelia upozorňujú na vážny ekologický a poľnohospodársky problém. Modrokamenčanov trápi šíriaca sa rakovina; mnohé stromy museli vypíliť a záchranné opatrenia sú náročné na financie a odborné vybavenie. „Situácia ohľadne jedlých gaštanov je veľmi zlá, gaštany vysychajú. Zabíja ich choroba, ľudovo povedané rakovina,“ uvádza pestovateľ Jozef Cífery. Na ošetrenie stromov je potrebný certifikát a na vypílenie chorých stromov chýbajú peniaze. Aj v blízkosti hradnej gaštanice sú ešte tri pôvodné gaštanové stromy a vedenie múzea sa ich snaží opiľovať a zachrániť.
Ochranné opatrenia a cezhraničná spolupráca Slovensko - Maďarsko sa v rámci európskych fondov rieši od roku 2007. V Modrom Kameni majú gaštanovníky význam ako symbol mesta a centra gaštanovej kultúry. Podľa riaditeľky hradu Helene Ferencovej je slabá úroda spôsobená suchom a chorobou, čo ovplyvnilo aj tradičné slávnosti. Napriek problémom sa mesto snaží udržať tradície a pokračovať v organizovaní Gaštanových slávností, aby sa gaštan stal nielen stromom, ale aj nositeľom kultúrneho dedičstva.
Gaštany v kultúre a prírode Modrého Kamena
Modrý Kameň ponúka návštevníkom nielen históriu hradu, ale aj rozsiahly park s asi dvoma tisíckami stromov gaštana jedlého, ktorý bola kedysi významnou súčasťou miestneho hospodárstva a dekoratívnych princípov krajiny. Kalvária nad hradom, kaplnky Sedembolestnej Panny Márie a Kaplnka ukrižovania, predstavujú architektonické a duchovné dedičstvo, ktoré dopĺňa historický kontext regiónu. Múzeum hračiek a bábkarských kultúr v barokovom kaštieli predstavuje jedinečné kultúrno-umené zoskupenie na Slovensku a ponúka pohľad na tradičné aj moderné umenie bábok a hračiek.
Slávnosti a súčasné aktivity návštevníkov dopĺňajú aj expozície múzea a výstavy o dravcoch Slovenska, ktoré spolu s doplnkovými atrakciami vytvárajú celoročné turistické lákadlo pre rodiny aj jednotlivcov. Obe časti mesta, hrad aj kaštieľ, predstavujú významný kultúrno-historický a prírodný komplex, ktorého úctuje miestna komunita a priťahuje záujem turistov z regiónu i zo zahraničia.
