Príprava učiteľa na vyučovanie je oblasťou, ktorá je trvale aktuálnou, pretože sa spája nielen s priamou prácou učiteľa, ale predovšetkým s výsledkami jeho edukačného pôsobenia. Dobré plánovanie vyučovacej hodiny je nevyhnutné pre efektívny proces vyučovania a vzdelávania.
Prečo sa venovať príprave na vyučovanie
To sa v plnej miere vzťahuje aj na prípravu učiteľov na vyučovanie, lebo každý vie, že sú zásadné rozdiely medzi vyučovacou hodinou, na ktorú sa učiteľ pripraví, premyslí si stratégiu práce so žiakmi a hodinou, ktorá je riadená spontánne, resp. Na uvedenom konštatovaní je pravdou to, že vyučovanie, ak ho učiteľ správne riadi, je naozaj dynamické. Starou pedagogickou a didaktickou pravdou je, že akákoľvek príprava je lepšia ako žiadna, pretože umožňuje učiteľovi prispôsobiť sa situácii, bezproblémovo urobiť tzv.
O predpoklade píšeme preto, lebo vyučovací proces je veľmi dynamický, môžu sa v ňom vyskytnúť rôzne, aj nepredpokladané situácie. Samozrejme, tie nemusia byť len negatívne (sťažujú plnenia predpokladov), ale aj pozitívne, napr. žiaci prekvapia učiteľa vedomosťami, o ktorých nepredpokladal, že ich majú (využitie transferu vedomostí).
Základné otázky prípravy
Samozrejmou súčasťou a podstatou prípravy je triáda otázok - Čo chcem, aby sa žiaci naučili? Aké vyučovacie a učebné činnosti budem využívať? Ako skontrolujem, či žiaci učivu porozumeli a ako sa ho naučili? Uvedomujeme si, že po prečítaní uvedeného si každý učiteľ povie, že v zásade ide všeobecne známe aspekty vyučovania.
Práve jednoduchosť zvádza k tomu, že cieľom vyučovacej hodiny sa nevenuje taká pozornosť, ako je žiaduce. Stáva sa, že samotná téma učiva je formulovaná ako cieľ hodiny, napr. Prídavné mená. Druhá svetová vojna. Obojživelníky.
I. Turek v publikáciách (1996, 2014) dôsledne upriamuje a prízvukuje význam cieľa v edukácii. Pripomeňme podstatu, t. j. požiadavky, ktoré spomenutý autor akcentuje - konzistentnosť, primeranosť, vyjadrenie v pojmoch výkonov žiakov (teda nie napr. Podstata vytýčenia cieľa spočíva v tom, že má vyjadriť, čo sa žiak naučí, resp.
Motivácia a využitie skúseností žiakov
Táto časť vyučovania sa spája s motiváciou, pri ktorej opisujeme a vymenúvame rôzne motivačné metódy. To je, samozrejme, správne. Doba sa však mení, žiaci často pracujú s internetom a rôznymi informačnými médiami, cestujú a pod. Sú to iní žiaci, ako boli v minulosti, sú to žiaci, ktorí majú veľa vedomostí, aj keď neraz nesprávnych a skreslených.
Otázne je, či vieme túto realitu motivačne využívať, či v príprave na vyučovanie zvažujeme, ako využijeme skúsenosti a názory žiakov pre samotné učenie, ale napr. aj pre rešpektovanie štýlov učenia sa žiakov. Pohľady žiaka na učivo, vzťah k učivu a pod. skrývajú značné diagnostické hodnoty poznávania žiaka, resp. jeho vzťahu k učivu, preferovanie istých postojov a pod.
Individuálne rozdiely a nové metódy
Učitelia aj v minulosti rešpektovali individuálne osobitosti žiakov a podľa toho riadili edukačný proces. Realitou súčasnosti je, že pedagogika a didaktika sa viac zaoberajú, resp. viac pozornosti venujú napr. štýlom učenia sa žiakov, viac doceňujú tie koncepcie edukácie, ktoré rešpektujú individuálne rozdielnosti detí a pod. Pribudlo toľko nových metód a foriem výučby, že ich pomaly nevieme ani spočítať. Samozrejme, to je výborné, pretože každý učiteľ má možnosť vlastnej tvorivej práce (na rozdiel od bývalej tzv.
Priebeh hodiny a overovanie vedomostí
Z hľadiska priebehu a realizácie vyučovacej hodiny je každá jej časť mimoriadne významná. Všetky sú rovnocenné, vzájomne sa prelínajú, podporujú a dotvárajú celistvosť edukácie. V zmysle uvedeného treba vnímať aj časť, v ktorej učiteľ overuje a preveruje vedomosti žiakov. Treba mať na zreteli, že overovanie si toho, či a ako si žiaci osvojili učivo, nemôže spočívať len na náhodných otázkach alebo činnostiach žiakov.
V reálnom edukačnom procese je uvedená časť najčastejšie zameraná len na výsledok, teda na zistenie osvojenia si učiva. Ak sme vyššie zdôraznili novšie prístupy v edukácii, potom to vzťahujeme aj na túto etapu. Ostať len pri zistení výsledku je málo. Metakognícia a reflexia sú v súčasnosti mimoriadne dôležitými stránkami edukácie.
Pri overovaní vedomostí žiakov majú byť súčasne vedení aj k tomu, aby si uvedomovali svoje učenie, prístupy k učeniu, chyby a nedostatky, ktorých sa dopúšťajú pri učení, ale aby si uvedomovali aj to, čo im pomáha pri učení a pod. V reflexii si žiaci uvedomujú, čo sa naučili, opravujú doterajšie prekoncepty a pod.
Taxonómie a plánovanie učiva
Uvedomenie a docenenie vedie učiteľa k tomu, že už v príprave si musí uvedomovať, čomu treba venovať pozornosť. Taxonómie sú mimoriadne cenné pre plánovanie činností učiteľa a žiakov. Venuje im pozornosť literatúra, ale majú predovšetkým významnú a usmerňujúcu úlohu pre edukáciu. Vychádzame z presvedčenia, že sú významným usmerňujúcim činiteľom nielen v príprave učiteľa, ale vôbec pri realizácii vyučovania.
| Úroveň (taxonomy) | Čo očakávať od žiaka |
|---|---|
| ZAPAMÄTANIE | Aby si žiak učivo zapamätal, je potrebná práca s učivom; nestačí len pripomínať |
| POCHOPENIE | Žiak vie interpretovať, klasifikovať, porovnávať a odvodiť niečo nové |
| UPLATŇOVANIE | Práca s učivom v praktických úlohách; riešenie úloh, manipulácia s predmetmi |
| ANALYZOVANIE | Vytváranie prepojenia medzi viacerými myšlienkami |
| HODNOTENIE | Postoje a názory žiakov k učivu, čo im učivo prináša |
| TVORIVOSŤ | Úlohy podporujúce kritické a tvorivé myslenie; v praxi len ~4 % úloh majú tento charakter |
Tvorivosť a jej miesto v príprave
TVORIVOSŤ: Kreativita je pojem dnešnej edukácie. Otázne je, ako sa jej venujeme v reálnom edukačnom procese. M. Zelina (2016, s. 14) uvádza, že žiaľ, nepatrí k prioritám v edukácii. Pre vážnosť slov odcitujeme: „L. Kaliská zopakovala výskumy tvorivosti z rokov 1979, 1985 v roku 2013 u žiakov piateho až ôsmeho ročníka základnej školy, a to tými istými metódami, ako boli urobené v predchádzajúcich rokoch. Zistila signifikantné zníženie tvorivosti až o 20 %.\"
Vo výskumoch urobených pomocou mikrovyučovacích analýz M. Zelinovou, M. Portíkom, L. Albertym a inými sa zistilo, že učitelia na základných aj stredných školách dávajú len okolo 4 % úloh, ktoré umožňujú kriticky a tvorivo myslieť - analýzy boli robené zo stoviek nahrávok vyučovacích hodín. Problémom je, že mnohí učitelia nevedia, čo je to tvorivosť a akými spôsobmi, metódami ju rozvíjať.
Inovácie v praxi: Obrátená trieda
Príklad inovácie: „Obrátená trieda“ (Olszewska, J. 2018, s. Podstata metódy spočíva v tom, že je celkom iná ako bežné vyučovacie hodiny. Žiaci sa doma „učia učivo“ a do školy prichádzajú „pripravení“ a zaoberajú sa, resp. upevňujú si učivo - diskutujú, aplikujú, analyzujú syntetizujú. Žiaci a učiteľ pracujú v skupinách, učiteľ radí a spolupracuje.
Takéto učenie je pre žiakov zaujímavé, žiaci sa lepšie sebahodnotia, získavajú sebadôveru, využívajú vedomosti, ktoré získali aj v mimoškolskom živote, na vyučovaní sú aktívnejší ako v bežnom vyučovaní. Podstata „obrátenej triedy\" spočíva v tom, že sleduje zvýšenie aktivity a aj samostatnosti žiakov v učení, ale hlavne v tom, aby na vyučovacích hodinách neboli pasívni, ale aby pracovali, riešili, besedovali a pod.
Profesijný rozvoj učiteľa a MPC
Vzdelávanie pedagógov by mal byť nikdy nekončiaci proces. Podobne ako stále napreduje svet technológií, vyvíja sa aj pedagogika a v rámci každého vyučovacieho predmetu najmä metodika vyučovania. Metodicko-pedagogické centrum vytvára novoakreditované vzdelávacie programy, na ktoré sa pedagógovia môžu prihlásiť už od septembra budúceho školského roka.
V týchto dňoch oslovuje riaditeľov s myšlienkou, aby učiteľov povzbudili a vytvorili im vhodné podmienky pre ich ďalšie vzdelávanie, motivovali ich a posielali na školenia. „Spočiatku si skoro všetci mysleli, že tieto aktivity slúžia jedine na získanie potrebných kreditov.
Praktické odporúčania pri dennej príprave
- Príprava nemusí byť vyčerpávajúcim a podrobným dokumentom s rozličnými možnými scenármi vyučovacej hodiny. Podstatné pri príprave sú ciele hodiny a premyslenie metód výučby.
- Príprava je náročná, avšak len v prvých rokoch pedagogickej praxe (niektorí autori hovoria o troch rokoch), potom si už učiteľ osvojí isté postupy k tomu, ako sa pripravovať a príprava mu už nezaberá toľko času.
- Každý učiteľ by si mal odkladať všetky prípravy súvisiace s výučbou, všetky pracovní listy, pojmové mapy svoje i žiakov atď. Sú to cenné pomôcky pre ďalšie vyučovacie hodiny, ba dokonca roky výučby.
- Nestačí len kopírovať prácu iného učiteľa; práca učiteľa sa nedá kopírovať, nielen z hľadiska učiteľa, ale aj z hľadiska zloženia triedy, z pozície hodiny v rozvrhu hodín atď. Je rozdiel medzi inšpiráciou a „kopírovaním”.
- Učiteľ môže už v rámci prípravy pamätať na empatiu, ani nie tak emocionálnu, ale skôr pedagogicko-didaktickú; je to veľmi významná súčasť prípravy.
- Pripravovať hodiny tak, aby v nich nebola nuda alebo nezáujem žiakov. Nuda a nezáujem sú „hrobármi učenia sa a tvorivosti žiakov”.
Učiť sa od kolegov a sebareflexia
Výmena skúseností, vzájomné poradenie sa napr. o metodických postupoch, aj hospitácie u kolegu určite nemôžu byť nikdy na škodu. Vždy máme možnosť sa niečo naučiť, dozvedieť, odpozorovať a pod. Lenže každý človek je „sui generis\", a to čo vyhovuje jednému, nemusí vyhovovať druhému.
Príprava učiteľa na vyučovanie a najmä sebareflexívne hodnotenie dosiahnutých výsledkov má pre učiteľa výskumný a vzdelávací význam. Prispieva k rozvoju jeho osobných pedagogických skúseností a zručností. Tieto skutočnosti vedú učiteľa k tomu, aby sa zamýšľal nad tým, čo bolo dobré, čo sa nevydarilo, prečo sa to nevydarilo, kde sa stali chyby, čo treba urobiť, aby sa to v budúcnosti nevyskytovalo a pod.