V dnešnom texte sa spoja historické súvislosti Svetového dňa mlieka, zdravotné benefity mlieka, súčasné štatistiky spotreby a aktuálne výzvy slovenského ovčiarstva. Mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a ďalších látok, ktoré sú pre ľudský organizmus zdrojom výživy a podieľajú sa na prevencii proti niektorým ochoreniam. Svetový deň mlieka, ako je známe vznikol už v r. Švajčiarsku na konferencii o výžive v Interlakene, a jeho cieľom je podporovať spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov vo vyspelých krajinách a medzi všetkými vekovými skupinami.
Kde sú najvyššie úrovne spotreby a čo hovoria dáta
Podľa Štatistického úradu SR bola spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v roku 2016 na úrovni 176,2 kg na osobu na rok; v porovnaní s Českou republikou (247,5 kg) a Poľskom (222 kg) je Slovensko ešte výrazne zaostávajúce. Európske štandardy ukazujú, že priemerná spotreba v Európe dosahuje až 283 kg na osobu ročne, pričom WHO odporúča až 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na osobu ročne. V roku 2017 sa slovenská bilancia znížila na 174,6 kg na osobu na rok, pričom najväčší pokles nastal pri syroch a kyslomliečnych výrobkoch.
Vo svete sa spotreba mliečnych výrobkov každoročne zvyšuje, pričom priemerná hodnota podľa Medzinárodnej mliekarenskej federácie bola okolo 118,2 kg na osobu za rok. V Európe je priemerná spotreba 283 kg na osobu a rok. Napriek tomuto rastu motivujú slovenskí prvovýrobcovia a zväzy aj domácu spotrebu mlieka a mliekarenských výrobkov prostredníctvom osvety a projektov ako Adoptuj kravičku, ktoré približujú proces od kravičky až na stôl detí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza odporúčanú spotrebu až 220 kg na osobu ročne.
Slovensko ako producent ovčieho mlieka a jeho súčasné čísla
Na Slovensku je evidovaných viac ako 340 tisíc oviec a ročná produkcia ovčieho mlieka dosahuje po posledných rokoch významné hodnoty, ako napríklad 13 524 ton v roku 2022, čo predstavuje najvyššiu úroveň od vstupu do EÚ. Ročná výroba bryndze je okolo 4 000 ton, pričom spotreba na obyvateľa je približne 0,6 kg ročne. Najväčšia kumulatívna pasca ovčiarstva spočíva v nízkej cene mäsa, nízkej konzumácii ovčieho mäsa (okolo 0,13 kg na obyvateľa) a v dovoze mlieka zo zahraničia, čo prehlbuje aj systémové problémy odvetvia.
Najviac ovcí sa chová v Banskobystrickom kraji (viac než 105 tisíc), nasledovaný Žilinským (cca 84 500) a Prešovským krajom (cca 70 tisíc). Najmenej v Trnavskom kraji (niečo nad 2 500). Cez 340 000 oviec dokáže ročne vyprodukovať približne 12 000 ton ovčieho mlieka. Problémy v odvetví zahŕňajú nízku cenu mäsa a dovoz ovčieho mlieka zo zahraničia, čo znižuje atraktivitu chovu.
Zdravotné benefity mlieka a obsah živín
Mlieko obsahuje vysokú biologickú hodnotu bielkovín a plný profil aminokyselín; laktóza poskytuje rýchly zdroj energie a priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru a vstrebávanie minerálov. Vápnik a fosfor zo mlieka zohrávajú kľúčovú úlohu pri vývoji kostí a zubov a prispievajú k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu v krvi. V mlieku sa nachádzajú vitamíny A, E a skupiny B (B1, B2, B6, B12) s dôležitými účinkami na zrak, nervový systém a srdcovú činnosť. Konjugovaná kyselina linolová (CLA) a živé mliekne kultúry v fermentovaných výrobkoch majú pozitívny dopad na metabolizmus a imunitu.
Najnovšie štúdie ukazujú, že konzumácia plnotučného mlieka môže znižovať riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení a cukrovky typu 2 v porovnaní s nízkotučnými variantmi. Okrem toho, pravidelná konzumácia mlieka a mliekarenských výrobkov môže podporovať prevenciu osteoporózy a rôznych metabolických ochorení.
Výzvy a odporúčania pre budúcnosť
Na Slovensku stále pretrváva problém nízkej spotreby mlieka a mliekarenských výrobkov v porovnaní so susedmi a s priemyselnými krajinami. Máloktoré potraviny sú tak ľahko dostupné na školách a v detských jedálňach, kde sa tradičné fermentované výrobky a syry pripravujú menej často. Zdravá výživa vyžaduje pestrosť, pravidelnú konzumáciu fermentovaných produktoch a doplnenie o syry, ktoré sú ľahko stráviteľné a bohaté na esenciálne živiny. Odporúčania odborníkov na výživu uvádzajú, že každý človek by mal skonzumovať denne aspoň 2 dl fermentovaných mliečnych nápojov alebo 10 dkg tvarohu či syrárskych výrobkov.
Produkcia ovčieho mlieka na Slovensku aj napriek úspešnému roku v produkcii zápasí s nízkou cenou mäs a dopytom po ovčom mlieku zo zahraničia. Svetový deň mlieka predstavuje príležitosť na posilnenie domácej výroby a spotreby, najmä prostredníctvom osvety a podpory farmárov a spracovateľov. Zmysluplné aktivity a vzdelávacie kampane môžu prispieť k zvýšeniu dopytu po domácich produktoch a k zvýšeniu podielu mliečnych výrobkov v strave detí a dospelých.
Prínosy pre krajiny s vysokou spotrebou ovčieho mlieka
Najvyššie úrovne spotreby ovčieho mlieka sa tradične objavujú v regiónoch s bohatými pastvinami a tradičnou výrobou mliekarenských výrobkov, kde klimatické a pôdne podmienky podporujú spásanie a monokultúrne farmárčenie. V takých krajinách je bežné intenzívne spracovanie mlieka na bryndzu, syr, jogurty a ďalšie fermentované výrobky, ktoré sú dôležitou súčasťou miestnej kuchyne a kultúrneho dedičstva.
Tabuľka: Hlavné ukazovatele ovčieho hospodárstva na Slovensku
| Ukazovateľ | Hodnota | Rok |
|---|---|---|
| Počet oviec na Slovensku | >340 000 | 2022 |
| Ročná produkcia ovčieho mlieka | 13 524 ton | 2022 |
| Ročná spotreba bryndze na obyvateľa | 0,6 kg | rok |
| Najväčší región chovu oviec | Banskobystrický | - |
Cesta mlieka
Slovenský mliekarský zväz a Slovenský zvz prvovýrobcov mlieka pracujú na zvyšovaní domácej spotreby mlieka a mliekarenských výrobkov, pričom menia formy komunikácie podľa cieľovej skupiny a využívajú výsledky výskumov na vyvracanie mýtov o mlieku. Projekty ako Adoptuj kravičku sú zamerané na vzdelávanie detí o pôvode mlieka a jeho spracovaní, aby sa podporila pozitívna vzťah k mliekarenským výrobkom od útleho veku.
Najvýznamnejšou výzvou zostáva dosiahnutie vyššej spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na úrovni odporúčaní WHO, pričom zlepšenie dostupnosti a pestrosť ponuky v školách a domácnostiach by malo byť prioritou. V súčasnosti Slovensko zaostáva za priemernou európskou spotrebou a potrebuje motivovať spotrebiteľov k aktívnemu vyhľadávaniu fermentovaných výrobkov a kvalitných syrů, ktoré môžu prispieť k lepšiemu zdraviu a prevencii chorôb.