Štedrá večera je tradičným zvykom 24. decembra, večer pred príchodom Ježiša Krista. Počas tohto dňa dodržiava väčšina veriacich prísny pôst so striedmym stravovaním a bez mäsitých pokrmov. Slávnostná štedrá večera pri vianočnom stromčeku pozostáva z viacerých chodov, ktoré sa môžu v rôznych regiónoch Slovenska líšiť rovnako, ako vianočné zvyky.
Rovnako ako dnes, aj v minulosti bola hlavnou črtou štedrej večere hojnosť. Na štedrovečernom stole sa objavovali najmä múčne jedlá, zemiaky, strukoviny, kapusta či sladkovodné ryby. Čo by sme teda na štedrovečernom stole v minulosti našli? Samozrejme rovnako ako dnes, rybu. Darmo by sme však hľadali vyprážaného kapra. Ryby sa podávali varené, pečené, alebo nakladané na kyslo. Tradičnou vianočnou rybou boli pstruh alebo zubáč. Kapor sa stal symbolom štedrej večere až v 50. rokoch. K rybe sa po podával zväčša zemiakový šalát bez majonézy. Na štedrovečernom stole by sme taktiež našli rôzne prívarky, či už šošovicový, fazuľový, alebo hrachovú či kukuričnú kašu. Medzi tradičné polievky patrí mliečna hubová polievka, hrachová, fazuľová alebo šošovicová, a najznámejší je kapustnica, ktorá sa líši regionálne (na západe s mäsom a slivkami, na strednom Slovensku s klobásou, na Orave aj s údenými rybami, na východe s rajčinovým pretlakom a ryžou).
Slávnostné vianočné stolovanie zahŕňa viac chodov a symbolické prvky: oblátky s medom a cesnakom, čerstvé a sušené ovocie, oriešky, chlieb a jablko. Pred jedlom sa tradične modlí a head rodiny kladie na stôl šupinu z kapra alebo mince pre hojnosť. Rozkrojovanie jabĺčka na hviezdičku prináša zdravie, zatiaľ čo kríž varuje pred nešťastím. Zvykom je tiež prestierať o jeden tanier navyše pre bahniateho hosťa. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať ani oblátky, med, cesnak a jablko; pod obrus sa vkladajú šupiny z kapra alebo mince, čo má zabezpečiť prosperitu na nasledujúci rok. Počas večere sa hádžu orechy do kúta a rodina spolu sedí, pričom jeden člen býva obsluhou, a ostatní sa striedajú v konzumácii.
Program večere zahŕňa predjedlo (oblátky s medom a cesnakom, prípadne s pomletými orechmi), polievku (viacero druhov podľa regiónu), hlavné jedlo a dezert. Hlavným jedlom býva vyprážaný kapor, pečený kapor či iné ryby, sprevádzané zemiakovým šalátom alebo inými prílohami. Po večeri prichádzajú darčeky a rodina sa často vyberie na prechádzku alebo zostáva doma, aby si užila spoločné chvíle a televízny krb s vianočnými piesňami. Niektoré rodiny si po večeri doprajú aj šumivé víno alebo opojný vaječný likér.
Štedrá večera nie je len o jedle, ale aj o duchovnom a rodinnom rozmere. Počas nej sa premieta symbolika hojnosti, zdravia a spolupatričnosti. Advent, pôst a štedrý večer spolu vytvárajú mystérium a posvätný charakter obdobia Vianoc. V mnohých rodinách sa traditionálna večera koná približne medzi piatou a šestou hodinou večer, čo umožňuje príchod neskoršieho svetla a dostatočný čas na prikrytie a prípravu stolovania.
Okrem Slovenska sa Vianoce oslavujú aj vo svete s rozličnými zvyklosťami. Napríklad v Spojenom kráľovstve sa pripravuje pečený moriak, v Taliansku panettone, v Mexiku sprievody s Pannou Máriou a Ježiškom a v Japonsku sa často konzumuje KFC. V USA sú to tradične moriak, zemiakový šalát a dezertné koláče, pričom darčeky sa rozdávajú buď na Štedrý večer, alebo na Prvý sviatok vianočný. Každá krajina má svoje špecifiká, ale shared základ zostáva: stretnutie rodiny a radosť z narodenia.
Vianoce našich predkov: ako vyzerali kedysi na Slovensku (DejinySK)
Na Slovensku pretrváva menej aj viacero regionálnych variánt štedrovečerných jedál: od bežnej kapustnice a ryby s šalátom až po špeciality ako pupáky, opekance, halušky s bryndzou a lokše, alebo plnené pirohy. V niektorých regiónoch sú zvyky ako rozkrojovanie jablka s hviezdou v strede alebo hádzanie šupín kapra pre šťastie stále živé. V špecifických regiónoch sa objavujú aj zvyky pripísané minulým generáciám, ktoré s úctou prenášajú do súčasnosti.