Pôvodná špalda sa na trhu s obilninami postupne vracia do popredia vďaka svojim zdraviu prospešným vlastnostiam a ekologickému profilu pestovania. V rámci seminára Efektívna intenzifikácia poľnohospodárskych plodín ju predstavili ako významný doplnok ponuky na trhu so špaldovou pšenicou a zároveň ako príklad diverzifikácie produkcie pre farmárov.
Kedy predávať a aké sú hlavné faktory ovplyvňujúce odbyt
Cena je dnes rozhodujúca: trhová cena agrokomodít sa neustále mení v dôsledku meniaceho sa dopytu a ponuky. V prípade pšenice je obvyklé, že najvyššia cena býva v období január-marec a po čase klesá; pri špaldovej pšenici platí podobný trend ako u ostatných obilnín. Podľa skúseností je dôležité, aby farmár nerozpredal tovar hneď po žatve a radšej rozložil predaj až do novej úrody. Stabilné obchodné vzťahy a dôvera sú preto veľmi výhodné.
Okrem domáceho trhu existujú aj zahraničné možnosti: pri držbe určitých zásob je možné čerpať zo zmluvných nástrojov a úverov (Tovarové záložné listy, Skladiskové záložné listy, „zelené“ úvery). Komoditná burza Bratislava má v súčasnosti významné rezervy, ale neobchodujú na nej priamo farmári kvôli krátkodobej splatnosti tovaru. Európska únia pritom ponúka tzv. záchrannú sieť - intervenčný nákup, ktorý je v súlade s aktuálnymi pravidlami ES č.1308/2013. Intervencia ostáva čiastočne zachovaná pre obilniny, pričom výkup sa týka najmä pšenice mäkkej. Pre tvrdú pšenicu, jačmeň a kukuricu by sa intervencia spúšťala len na základe potreby a vykonávacích aktov schválených EK. Farmári by preto vo väčšine prípadov mali hľadať odbyt aj inými formami a s lepšou realizačnou cenou.
Hedging a jeho praktická stránka pre špaldovú pšenicu
Hedging predstavuje spôsob vyrovnávania cenových fluktuácií na burze: formou zaisťovania (tzv. hedžing) na burzách v Paríži (Matif, Euronext) alebo v Chicagu (CBoT, Globex). Podmienkou je sledovanie stavu na trhu s komoditami a prognóz úrod u hlavných producentov. Zaisťovanie je výhodné najmä pre obilniny a olejniny, ale nie je vhodné pre všetky subjekty a nie vždy bežné. Sledovanie likvidity a poplatkov je kľúčové: Matif má eurové ceny s vyššími poplatkami a nižšou likviditou, CBoT ponúka nižšie poplatky a vyššiu likviditu, ceny sú však v USD a treba brať do úvahy aj konverzné riziká. Obraty kontraktov a marže sú dôležitými technickými prvkami hedžingu.
Na ilustráciu: príklad hedžingu ukazuje, že v roku 2012 bol objem hedžovaný kukurice a neskôr cena klesla, čo umožnilo vyváženie rizika. Farmári často volia short pozíciu pri očakávaní poklesu cien futures, spracovatelia a chovatelia sa naopak orientujú na long pozíciu. Aj slovenský pestovateľ môže využiť hedging na Matife aj na CBoT, no treba starostlivo vybrať platformu a zohľadniť jej špecifiká (kótovanie cien, poplatky, marža).
Špaldová pšenica ako špecifický prípad trhu
Len nedávno k nám prišla zabudnutá „šperkovnica“ - pšenica špaldová - a jej popularita rastie. Ide o Triticum spelta, druh plevnatej pšenice, pestovaný už pred 9 000 rokmi a známy z poznatkov Egypťanov a Alamánov. V Európe je známa vyše 8 000 rokov a do popredia ju opäť dostal ekologický spôsob poľnohospodárstva. Na Slovensko a do Čiech ju priviezli pestovatelia z Rakúska a Nemecka pod menom „dinkel“ začiatkom 90. rokov. Má vysoký obsah lepku (34-54 %) a výnimočné pekárenské vlastnosti, pričom celozrnné výrobky ostávajú čerstvé a šťavnaté dlhšie.
Špalda sa pestuje podobne ako pšenica letná, no je menej náročná na podmienky a znesie aj tvrdšie klimatické podmienky. Vyžaduje dostatok vody najmä v štádiách klíčenia a nalievania zrna. Pri predplodinách je vhodná okopaniny, zemiaky skoré, ďatelinoviny, repka olejná a ďalšie plodiny šetriace vodu; nevhodné sú obilniny a strukoviny, ktoré môžu pre špaldu predstavovať riziko chorôb. Optimálne osivové lôžko sa pripravuje do hĺbky 40-60 mm, sejba býva do hĺbky 3-5 cm a po zasiatí sa pôda povalcuje.
Najobľúbenejšie odrody zahŕňajú Altgold, Franckenkorn, Rubiota, Rotkorn, Öko-10 a PN Mislina. Novinkou pre jesenný osev 2020 je odroda IS SPIRION, stredne skorá až neskorá ozimná odroda s lepšími agronomickými vlastnosťami a vyššou pekárenskou kvalitou (B/5). Úrody špaldy sú 3-6 t/ha, pričom špalda sa zberá v plnej zrelosti a pri zbere je potrebné upraviť nastavenie mlátiaceho bubna a ďalších komponentov techniky, pretože zrno ľahko praská a vyľadí po zlomení.
Špalda sa skladá v plevách, ktoré zaberajú približne 30 % hmotnosti a chránia zrno pred hubovitými chorobami a škodcami. Cena vylúpanej bio špaldy na trhu sa pohybuje od 280 do 600 EUR/t, cena nevylúpanej špalty u pestovateľa okolo 180-250 EUR/t. Výhody špaldi zahŕňajú vyšší obsah bielkovín, minerálnych látok a vitamínov, ľahšiu stráviteľnosť a nižší glykemický index v produktoch zo špaldovej múky. Napriek vyššiemu obsahu lepku je lepok u špaldovej múky často lepšie tolerovaný než u bežnej pšenice, no stále platí, že ľudia citliví na lepok by mali špaldovú múku konzumovať opatrne.
Zdravotné a nutričné aspekty špaldy
Obsah bielkovín v špaldovej múke býva porovnateľný s pšeničnou, ale špalda obsahuje viac minerálnych látok a vitamínov A, B, C, D, E a tiež meď, selén a vitamín B1. Z hľadiska vlákniny a celých zŕn predstavuje špalda výživovo zaujímavú alternatívu, pričom pravidelná konzumácia celých zŕn je spájaná so znížením rizika obezity, srdcových chorôb a cukrovky typu 2. Glutén zostáva prítomný, čo znamená, že ľudia s celiakiou by sa mali špaldy vyhnúť. FODMAP zložky špaldovej múky sú nižšie než pri modernej pšeničnej múke, čo je výhodou pre niektoré diétne preferencie IBS (iritačné črevo).
Pri spracovaní potravín majú celozrnné výrobky zo špaldy často vyššiu nutričnú hodnotu a lepšie udržiavajú čerstvosť. Ak špaldu používate vo svojom jedálničku, môžete ju zahrnúť ako celozrnnú variantu alebo vo forme špaldovej múky; pri varení a spracovaní je možné prejsť na bežnú pšeničnú múku ako alternatívu, no s rešpektom k obsahu lepku a individuálnej tolerancii.
Praktické tipy pre pestovateľov a obchodníkov s špaldou
Pri pestovaní špaldy je potrebné zvážiť potrebu vody a vplyv vhodných predplodín; optimum predstavujú zemiaky, ďatelinoviny, repka olejná a bôb. Hnojenie dusíkom je možné, ale je potrebné dbať na to, aby nedošlo k nadmernému poliehaniu zrna. Optimálne osivové lôžko a správna hĺbka sejby podporujú vzchádzanie a progres klíčenia. Stanovisko a polohy s nižším rizikom chorôb a s dobrou pôdnou úrodnosťou zvyšujú úrody. Zber špaldy je potrebné vykonať v plnej zrelosti a pri zbere znížiť nastavenie mlátiaceho bubna a ďalších zariadení, pretože špalda má menej stabilné klásky a plevy.
Vplyv trhu na odbyt špaldy na Slovensku zahŕňa aj zahraničné možnosti: hedging na svetových burzách, intervencie a možnosti využitia bankových zdrojov na prefinancovanie zásob. Cena špaldovej múky a špaldovej múky s vyššou pekárenskou kvalitou je ovplyvnená dopytom po zdravých produktoch a trendom ekologického poľnohospodárstva. Dopyt po špaldovej obilnine rastie vďaka rastúcemu záujmu o zdravý životný štýl a ekologické pestovanie, čo z nej robí atraktívnu alternatívu pre pestovateľov aj spracovateľov.
Možný formát tabuľky s údajmi
| Ukazovateľ | Hodnota / Popis |
|---|---|
| Úrodu špaldy (typická) | 3-6 t/ha |
| Cena nevylúpanej špaldy (pestovateľ) | 180-250 EUR/t |
| Cena vylúpanej bio špaldy na trhu | 280-600 EUR/t |
| Optimálne hĺbky sejby | 3-5 cm |
| Typically used predplodiny | Zemiaky skoré, ďatelinoviny, repka, silážna kukurica |
