V Prešove sa nachádza jediná výrobňa hostií na Slovensku. Sestry Congregatio Jesu v súčasnosti vyrábajú približne 20 miliónov hostií ročne, pričom v 90. rokoch išlo o vyššie číslo - až 50 miliónov. Sestry súťažia s trendom poklesu dopytu, no pričom hlavnou úlohou výrobne ostáva pripraviť eucharistické hostie podľa prísnych liturgických pravidiel. Výrobná činnosť v Prešove má dlhú históriu, ktorá siaha do 20. rokov minulého storočia a zasväcuje sa svätému prijímaniu a eucharistii.
Historický kontext a poslanie hostiárne
Historická cesta výrobne hostií v Prešove začala v roku 1921, keď sestry kúpili prvý stroj a hostie piekli najprv pre školu a kláštor Sancta Maria. Postupne sa výroba rozšírila aj na farský kostol a františkánov, a v roku 1930 ponúkli služby Košickej diecéze. Po 50. rokoch sústredené kláštory prinútili sestry opustiť Prešov a výroňa putovala mimo mesto; neskôr ju až the rehoľná správa vrátila Kongregácii Jesu. Pred rokom 1900 veriaci pristupovali k svätému prijímaniu len na určené dni; Pius X. a jeho dekrét o častejšom prijímaní ovplyvnili aj dopyt po hostiách. Dnes je výrobňa súčasťou APOŠTOLÁTU Congregatio Jesu a poskytuje materiál na eucharistické slávenia nielen na Slovensku, ale aj do zahraničia.
Produkčné procesy a technika
Hostie sa vyrábajú zo dvoch základných surovín: pšeničnej hladkej múky a vody - bez aditív ako vajíčka či cukor. Cesto sa pripravuje vo veľkom kotle a rozdeľuje sa podľa typu stroja - ručné stroje pečú tenké hostie a automaty sú určené na hrubšie pláty. Vrchná platňa ručného stroja má gravírovaný liturgický vzor, ktorý sa počas pečenia vtlačuje do cesta. Cesto sa naleje na horúcu spodnú platňu a hornou platňou sa uzavrie; tlak platní vytlačí prebytočné cesto. Po upečení sa pláty navlhčia paraou a vodou, aby sa ľahšie krájali. Pri krájaní sa používajú dve hlavné techniky: fotobunka na malé tenké hostie a šľapák na hrubšie pláty.
Pri primičných hostiách a kňazských hostiách sa používa špeciálny spôsob krájania: 50 plátov sa ukladá do formy a vrtom s dutým nožom sa vyrezá 48 hostií z jedného súboru. Malé hostie sa vykrajujú z navlhčeného plátu na fotobunke; veľké kňazské hostie sa vyrábajú podobne ako tenké, no s odlišným rozmerom a vzorom. Doba pečenia a nastavenia strojov sa líši podľa typu hostie a typu stroja - ručné stroje, ktoré sú staré (rok výroby 1937), sú stále v prevádzke a tvoria jadro výroby spolu s novšími automatmi z 80. a 90. rokov, všetky od nemeckej firmy Kissing.
Krátke technické údaje
- Veľké (kňazské) hostie majú priemer 6,8 cm.
- Malé hostie pre veriacich majú priemer 3,2 cm.
- Primičné hostie majú priemer 12,5 cm.
- Hlavný materiál tvorí pšeničná múka a voda; bezlepkové hostie sa v Prešove nevyrábajú.
- Vlhčenie hostií je nevyhnutné pred krájaním a balením, aby si zachovali pružnosť a tvar.
Polia výroby zahŕňajú viacero miestností: prípravu cesta v cestárke, následné pečenie na ručných aj automatických strojoch, vlhčenie a krájanie, preberanie a balenie hotových hostií. Kontrolná tabuľka a počítadlo na strojoch sledujú počet vyrezaných plátov a potrebný počet hostií podľa objednávok farských úradov. Cesto potrebuje približne 20 litrov vody na 17 kilogramov múky pri automatických strojoch a 10 litrov vody na 8,4-8,7 kilogramov múky pri ručných strojoch.
Metóda a duchovný význam
Hostie predstavujú materiálnu formu eucharistie a ich výroba je významnou časťou apoštolátu Congregatio Jesu. „Chlieb, ktorý sa používa na slávenie obety, musí byť nekvasený, iba pšeničný a čerstvo pripravený“, čo potvrdzuje CIC a ďalšie liturgické smernice. Sestry zdôrazňujú, že materiu na Eucharistiu musia vyrábať ľudia, ktorí sú čestní a skúsení v jej výrobe a mali by mať vhodné nástroje. Počas pandémie COVID-19 došlo k poklesu produkcie a exkurzií, no výnimočná práca pokračovala aj cez pôsobenie dobrodiných a štátnych projektov, ktoré pomohli udržať mzdy zamestnancov a chod výrobne.
Sestry v Prešove vnímajú výrobu hostií nielen ako pracovnú činnosť, ale aj sociálny apoštolát: poskytujú prácu ľuďom v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a snažia sa zostať verné liturgickým pravidlám. Modlitba a obeta sprevádza celý proces - od miešania cesta až po odoslanie hotových balíkov do farností po celom Slovensku. Vnútorná vízia sestry Klarissy vyzdvihuje duchovný význam rušného dňa, kedy „hostia už nie je obyčajnou hostiou, ale vzácnou časťou pre vieru ľudí“.
Súčasné výzvy a kam smeruje výroba
Hlavnou výzvou ostáva stále klesajúci dopyt po primeranom množstve hostií, čím sa znižuje objem výroby a ohrozuje ekonomická udržateľnosť. Niektoré farnosti kupujú lacnejšie hostie zo zahraničia, najmä z Poľska, čo predstavuje tlak na miestnu produkciu. Napriek tomu výrobňa pokračuje a udržiava tradičný spôsob výroby spolu s modernými technológiami, ktoré umožňujú efektívnejšie krájanie a balenie bez straty kvality. Jej patronátom je svätý pápež Pius X., ktorý vníma eucharistické apoštolát ako kľúčový spôsob služby Cirkvi.
Exkurzie pre verejnosť a školské skupiny sa obnovia po pandémii a súcitia s cieľom ukázať verejnosti význam a techniku výroby hostií. Výrobná kapacita sa podľa možností navracia: pri plnej prevádzke by sa mohlo denne vyrobiť až 200-tisíc hostií, no aktuálne tempo odpovedá potrebám slovenských farností a zahraničných misijných miest. Pandemické obdobie ukázalo potrebu podpory zo strany veriacich aj inými spôsobmi, pričom sa aktívne pracuje na udržaní pracovných miest a pokračovaní duchovného apoštolátu.
Hostie - matéria pripravená k svätej omši, predstavujú dôležitý duchovný a liturgický prostriedok. Denná modlitba a obeta zamestnancov a rehoľných sestr je pre požívanie eucharistie dôležitá a trvalá. Ako dodávajú sestry, „materia pre Eucharistiu sa vyrába z vody a pšeničnej múky“ a „kánonické pravidlá vyžadujú, že chlieb musí byť čisto pšeničný a nedávno upečený“.