Význam a používanie oplátok v evanjelickej cirkvi

Oplatky sú neodmysliteľnou súčasťou slávnostne prestretého štedrovečerného stola a predstavujú prvý chod tejto štedrej večere s hlbokým symbolickým a posvätným významom. Ich príprava a konzumácia úzko súvisia s kresťanskými tradíciami a majú dlhú históriu, ktorá siaha až k oblátkovým hostiám - liturgickému omšovému chlebu v kresťanskej liturgii.

Starobylá tradícia oblátok

Úkony spojené s prípravou a pečením oblátok majú veľmi starú tradíciu, ktorá korení v tradícii oblátkových hostií - liturgického omšového chleba v podobe oblátkových hostií v kresťanskej liturgii. Výroba a konzumácia oblátok, ktoré sú dnes chápané ako jeden zo symbolov Vianoc, má však aj oveľa starší, kresťanský význam, ktorý nadobúda až obradný charakter. Vianočné oblátky a ich príprava úzko súvisia s hostiami, obradným pečivom vo forme malých oblátok, špecifických pre eucharistiu, sviatosť v dnešnej rímskokatolíckej cirkvi.

„Lámanie chleba, alebo „fractio panis“, ako sa obrad spočiatku nazýval, je doložený už v ranokresťanských bohoslužbách, ktoré sa konali v nedeľné dni. Spočiatku slúžil ako obeť, dar Bohu kvasený chlieb, ktorý prinášali veriaci spolu s vínom a inými potravinami. Ranokresťanská bohoslužba bola chápaná ako spoločné hodovanie, ktoré pripomínalo Večeru Pána a jeho sprítomnenie. Odtiaľ pochádza aj samotný názov lámanie chleba. V kresťanstve hlásanú rovnosť bohatých a chudobných malo vyzdvihnúť následné využitie chleba a pokrmov na dobročinnosť. V 2. storočí sa obrad od spoločného hodovania oddelil a postupne sa vyvinula svätá omša (dnešná bohoslužba u katolíkov, u evanjelikov sú to služby Božie), pri ktorej sa prostredníctvom modlitby požehnávajú chlieb a víno. Pôvodné označenie lámanie chleba nahradilo pomenovanie eucharistia, z gréckeho vďakyvzdanie (Eucharistiou je dnes označovaná katolícka liturgia, u evanjelikov je to Večera Pánova.).

Hostie časom prešli do podoby nekvaseného chleba, signovanej oblátky so svojimi špecifickými prípravami. „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba.“ S tým bezprostredne súvisí aj vznik samotných oblátnic, špeciálneho kovového nástroja slúžiaceho na vyhotovovanie oblátkového pečiva, u nás neskôr najmä vianočných oblátok. Na Slovensku sa oblátky piekli pravdepodobne od druhej polovice 17. storočia najprv v kláštoroch, od 18. storočia si ich piekli aj ľudia - obyčajne to bola úloha učiteľa. Pôvodné oblátky sa piekli len z cesta, v ktorom bola voda a múka.

Staré oblátnice pripomínali kliešte a vážili okolo 5 kg. Z vnútornej strany boli biblické výjavy súvisiace s Vianočným obdobím. V oblátniciach sa piekli oblátky priamo na peci. Ešte v 19. storočí si každá rodina objednávala presný počet oblátok u rechtora. Deti mu priniesli múku, prípadne vajcia - každý toľko surovín, koľko kusov oblátok si rodina objednala. Hotové oblátky žiaci spolu s krásnymi vinšami v predvianočnom čase roznášali po rodinách. Za oblátky dostal učiteľ od každej rodiny drobnú výslužku v podobe naturálií alebo surovín potrebných na prípravu štedrej večere.

Symbolika oblátok v evanjelickej cirkvi

Podobne, ako pri symbolickej funkcii hostií vo sviatosti eucharistie, aj oblátky v rodinnej liturgii Štedrého večera sprítomňujú samotného Ježiša Krista, jeho telo a každoročne pripomínajú jeho narodenie v betlehemských jasliach. V ľudovej viere však vianočné oblátky postupne nadobudli aj iný symbolický význam. Potretie oblátok sladkým medom má zabezpečiť celej rodine nasledujúce pozitívne obdobie, aby boli všetci k sebe láskaví a dobrí, deti aby poslúchali, čo pripomína aj s konzumáciou oblátok spojený ďalší štedrovečerný zvyk potretia čiel členov rodiny medom v tvare kríža. Požehnanie v tvare kríža má členov rodiny zároveň chrániť pred chorobami a zlom, zabezpečiť im zdravie, prosperitu. Konzumácia oblátok so svojimi náležitosťami, bola pre jednotlivých členov rodiny pri štedrovečernom stole obradom s veľkým významom, čo dokladá aj skutočnosť, že zvyk bol praktizovaný hneď na začiatku štedrej večere, po spoločnej modlitbe a vinšovaní a že sa tradičné úkony pri konzumácii oblátok v kruhu rodiny dodržiavajú dodnes.

Evanjelická cirkev a reformačné hnutie

Reformácia, ktorá sa začala vystúpením Martina Luthera 31. októbra 1517 pribitím 95 téz na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu, mala hlboký vplyv aj na Slovensko. Lutherova snaha o nápravu cirkvi viedla k vzniku novej cirkvi, ktorá sa od tej vtedajšej v mnohom líšila. Biblia sa čítala po nemecky, ľudia spievali piesne, Večeru Pánovu prijímali všetci a hlavne sa kázalo o láske, milosti a odpustení. Tieto zmeny zasiahli nielen oblasť náboženstva, ale aj školstva, umenia a mnohé iné. Reformácia sa šírila prostredníctvom kňazov, študentov a kupcov. Vplyv nemeckého obyvateľstva na mestách a intenzívne obchodné a hospodárske styky s Nemeckom uľahčili šírenie reformácie na Slovensku. Študenti zo Slovenska začali vyhľadávať wittenberskú univerzitu, aby priamo od Luthera a Melanchtona prijali autentické reformačné učenie. Martin Luther od roku 1512 bol profesorom wittenberskej univerzity. Roku 1518 sa stal tu profesor Filip Melanchton, Lutherov najvernejší spolupracovník. Len čo sa správa o reformačnom hnutí rozšírila aj mimo hraníc, vzbudila reformácia aj u nás veľkú pozornosť. Keď sa reformačné myšlienky stali známymi v našich mestách a dedinách, vedychtivá mládež, ktorá predtým odchádzala na štúdium do Krakova, Viedne, Bologne …, začala vyhľadávať wittenberskú univerzitu, aby priamo od Luthera a Melanchtona prijala autentické reformačné učenie. Treba zvlášť vyzdvihnúť, že prvými študentmi zo Slovenska boli v roku 1522 Martin Cyriak z Levoče a Juraj Baumheckel z Banskej Bystrice. Od tohto roku stretávame každý rok študentov z Uhorska, teda aj zo Slovenska, predovšetkým z banských miest, potom z Levoče, Bardejova, z Bratislavy a okolia. Roku 1539 študoval tu Leonard Stockel z Bardejova, reformátor Šariša. Vo veci jeho pozvania za rektora bardejovskej školy napísal M. Luther list 16. 4. 1539 mestskej rade v Bardejove.

Evanjelické kostoly a histórie na Slovensku

Evanjelická cirkev má na Slovensku bohatú históriu a tradície. Reformácia sa na území Slovenska rozšírila v 16. storočí a našla si tu mnohých prívržencov. V minulosti boli evanjelici na Slovensku často prenasledovaní a diskriminovaní. Napriek tomu si evanjelická cirkev zachovala svoju identitu a naďalej zohráva dôležitú úlohu v slovenskej spoločnosti. V Dobšinej boli do roku 1746 len evanjelici. Mesto a cirkev sa spravovali spoločne. Mestskú radu reprezentovalo Presbytérium cirkvi, ktoré povolalo farárov a učiteľov a vystavilo im ustanovujúce dekréty. Cirkev mala aj svoj podiel na príjme mesta. Znakom mesta bol a ještě do dnešného dňa je v gotickom slohu postavený evanjelický krížový kostol. Mnohé generácie hľadali v tomto kostole útočisko v dobrých a zlých časoch a silu pre ich ťažkú banícku prácu. Tradícia hovorí, že kostol vybudovali Husiti. To ale bude omyl. Stavebný sloh a masa, z ktorej je kostol postavený, ukazuje veľmi zreteľne na stredovekú saskú stavbu. Základ kostola tvorí kríž s dlhšou chrámovou loďou a kratšou priečnou chrámovou lódou. Na východnom konci hlavnej chrámovej lode je oltár (tiež stará nemecká stavba). Kostol má pekný zvučný orgán. Štyri malé vežičky v kútoch vežovej strechy nie sú len architektonickou ozdobou, ale i vonkajším znakom vtedajšieho trhového práva. Okná kostola majú jemne vytesané kamenné rámy a mreže. Vo vnútri kostol bola kedysi maľba s freskovými obrazmi. Dokumenty hovoria len toľko, že evanjelický kostol bol už v roku 1670 pekne zariadený a mal aj vežu. V rokoch 1742, 1744, 1827, 1855, 1902, 1944 boli urobené veľké opravy a renovácie.

Vo Kraľovanoch si evanjelici v roku 1810 postavili prvú evanjelickú školu. Bola to drevená budova postavená na mieste, kde v súčasnosti stojí kostol. Keď o 22 rokov neskôr (1837) zničil evanjelickú školu požiar, postavili si evanjelici novú. Škola predstavovala aj miesto služieb Božích. V roku 1912 si evanjelici v Kraľovanoch začali stavať kostol, a to na mieste prvej evanjelickej školy. Vybudovali ho v priebehu takmer dvoch rokov z kvádrov vyrobených firmou Koubelka v Kraľovanoch-Rieke. Slávnostne posvätený bol 19. októbra 1913.

Financovanie Evanjelickej cirkvi a v. a. na Slovensku

Financovanie cirkvi je neustále diskutovanou témou, ktorá sa dotýka nielen samotnej cirkvi, ale aj celej spoločnosti. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku predstavuje cirkevný príspevok dôležitý zdroj príjmov a prejav spoluzodpovednosti členov za jej fungovanie a rozvoj. Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom z roku 1949 platil až do roku 2019. Po páde komunistického režimu v roku 1989 nastala odluka cirkvi od štátu z hľadiska organizačno-správneho. V roku 2019 bol schválený nový Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Príspevok od štátu na mzdy, prevádzku ústredí a diakoniu tvorí asi štvrtinu celkových nákladov ECAV. Zvyšné tri štvrtiny pochádzajú predovšetkým z milodarov, ofier a cirkevného príspevku členov cirkvi.

Rozdiely medzi Evanjelickou a Katolíckou cirkvou: Autorita, Tradícia, Kňazstvo. Katolícka cirkev uznáva tradíciu ako zdroj autority a kňazstvo vyžaduje celibát, zatiaľ čo Evanjelická cirkev sa opiera o Bibliu, a kazatelia môžu mať rodiny. Pri Večeri Pánovej v evanjelickej cirkvi sa používajú oplátky alebo chlieb a víno. Oplátky symbolizujú Kristovo telo a víno symbolizuje Kristovu krv. Evanjelici veria, že počas Večere Pánovej je Ježiš Kristus duchovne prítomný v posvätených daroch. V katolíckej cirkvi veria, že Pán Ježiš je prítomný v posvätenom chlebe aj po prijímaní. Na znak toho svieti červené svetlo pri tabernákule.

Výroba hostií a súčasná prax

Výroba hostií v Prešove je dôležitou súčasťou liturgie. Výrobňa hostií sa nachádza v Prešove na Kmeťovom stromoradí a prevádzku vykonávajú rehoľné sestry z Congregatio Jesu. Sestry kúpili prvý stroj v roku 1921 a hostie piekli pre školu. Neskôr začali piecť aj pre farský kostol a pre františkánov. Po páde totality sa výroba hostií vrátila kongregácii, hoci časť farností kupuje lacnejšie hostie z Poľska. Advent je obdobím, počas ktorého sa takmer v každej slovenskej domácnosti pripravujú rôzne druhy tradičných vianočných koláčov a oblátok.

Oblátky sa dnes pečú v elektrických strojoch s možnosťou nastavenia teploty a tvarov. Stroj má spodnú a hornú vyhrievanú platňu a medzera medzi platňami je nastavená na hrúbku oblátky. Na pečenie trubičiek je potrebná drevená palička. Oblátky a trubičky sa môžu kupovať, piecť doma alebo na vianočných trhoch. Pri príprave oblátok sa na tradičné formy používajú oblátnice s vyrytým obrazom, najčastejšie baránka, kalicha alebo kríža s nápisom IHS. Múka je často darovaná veriacimi z obce a má byť vysokej kvality so silným lepkom.

Podobne, ako pri Večeri Pánovej, aj oblátky v rodinnej liturgii Štedrého večera sprítomňujú samotného Ježiša Krista, čo potvrdzuje aj tradičné zvyky ako potretie medom a krížové požehnanie. Kedysi sa oblátky piekli na Luciu a rozvádzali ich učitelia po domoch; dnes ich roznášajú aj mladí žiaci. Oblátky sa tradične jedli so medom a cesnakom, pričom med symbolizuje hojnosť a cesnak zdravie.

Obľúbené formy a zvyklosti

V druhej polovici 20. storočia sa objavili aj trubičky a rôzne tvary oblátok. V minulosti učitelia alebo kňazi viedli prípravu oblátok a mali na starosti prísne poriadky a distribúciu. Po domoch chodili žiaci sprevádzaní miništrantmi, aby rozdali oblátky a obetujú sa za štedru večeru. Pri pečení sa oblátky potierajú včelím voskom, aby sa nelepili a aby sa dosiahol lesk a správna konzistencia cesta.

Video a praktické ukážky

Advent je obdobím, počas ktorého sa takmer v každej slovenskej domácnosti pripravujú rôzne druhy tradičných vianočných koláčov. Ako ich pripravujeme? Ako to bolo s pečením oblátok v minulosti? Kto ich piekol? Aký význam majú v súčasnosti? Všetko sa dozviete v tomto videu, ktoré som pre vás spolu so svojou rodinou natočila. K videu som vytvorila aj interaktívne cvičenia na rozvoj počúvania s porozumením a precvičovanie skloňovania. Ak sa okrem toho chcete zlepšiť aj v hovorení po slovensky, prihláste sa na online lekcie slovenčiny.

Tabela zoznamu dôležitých faktov

Príprava oblátok a štedrovečerné zvyky bývajú praktizované dodnes a predstavujú spôsob, ako v rodinách a cirkvách zachovať kontinuitu tradícií, histórie a komunity.

tags: #oplatky #v #evanjelickom #kostole