Pasterizácia materského mlieka: Metódy, skladovanie a dôležitosť

Existujú situácie, kedy je potrebné materské mlieko odstriekať a vhodne uchovať.

Môže to byť napríklad nadbytok ale aj nedostatok materského mlieka, bolestivé naliatie pŕs, alebo potreba, aby bábätko nakŕmil napríklad otecko.

Prečítajte si, ako postupovať a ako mlieko správne uchovať, aby si zachovalo svoju kvalitu a bábätko tak mohlo dostať to najlepšie.

Odstriekavanie materského mlieka

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby dieťa prijímalo materské mlieko aspoň 2 roky.

Je dôležité pri rozvoji imunitného systému, tráviaceho traktu a mozgu.

Vplýva na znižovanie chorobnosti a úmrtnosti u detí do veku 5 rokov, a to aj v rozvinutých krajinách.

Existujú situácie, kedy je potrebné materské mlieko odstriekať a vhodne uchovať.

Môže to byť napríklad nadbytok ale aj nedostatok materského mlieka, bolestivé naliatie pŕs, alebo potreba, aby bábätko nakŕmil napríklad otecko.

Prečítajte si, ako postupovať a ako mlieko správne uchovať, aby si zachovalo svoju kvalitu a bábätko tak mohlo dostať to najlepšie.

Ak vás zaujíma, kedy odsávať materské mlieko, presný čas odporúčaný nie je.

Niektoré mamičky si odsávajú mlieko krátko pred kojením, aby bábätko ľahšie rozťahalo prsníky.

„Ručné odstriekavanie nevyžaduje sterilizáciu pomôcok, je vždy „poruke,“ je k dispozícii vždy a všade.

Ani ekonomické hľadisko nie je zanedbateľné.

Mnohé mamičky považujú odstriekavanie mlieka rukou za ľahšie a vhodnejšie.

Pri odsávaní materského mlieka by ste mali stláčať prsnú žľazu, ktorá je približne 3 cm od bradavky.

Stláčanie by malo byť jemné a nemali by ste odierať bradavku.

Odsávanie materského mlieka sa používa len v prípade, ak chcete odstriekať malé množstvo mlieka.

Ide väčšinou len o rozmasírovanie tvrdých prsníkov.

Dôvodom je vysoká náročnosť a nízka efektivita odsávania.

Odsávanie materského mlieka ručnou odsávačkou je jednoduchšie a rýchlejšie oproti ručnému odsávaniu.

Na výber máte rôzne typy odsávačiek - od ručnej odsávačky s gumovým balónikom po tie s piestovou pumpou.

Ide o najjednoduchšie odsávanie, keďže prístroj umožňuje presné nastavenie, pre správne odsávanie.

V súčasnosti sú na výber aj duálne odsávačky, ktoré majú možnosť odsávať mlieko naraz z oboch prsníkov.

Nevýhodou elektrickej odsávačky je, že je hlučnejšia ako manuálna.

Odsávanie materského mlieka môže ísť zo začiatku ťažšie, a preto je veľmi dôležité, aby bola žena trpezlivá.

Výsledky sa ukážu časom, keď si osvojíte techniku.

Na začiatku si tiež musíte odskúšať, aký typ odsávania je vám najbližší a ktorá odsávačka mlieka je vám najpohodlnejšia.

Na začiatku ho odsávajte každé dve až tri hodiny, čiže interval, kedy by sa malo bábätko kŕmiť.

Pre lepšie kojenie bola vyvinutá technika na vybavenie spúšťacieho reflexu.

Žena pri nej kombinuje masáž s pozitívnym myslením.

Pred odsávaním môžete použiť na prsníky teplé obklady, alebo si dať teplú sprchu.

Výhodou je mať dieťatko blízko pri sebe a cítiť jeho vôňu.

Pri odstriekavaní mlieka by ste mali pamätať na zvýšenú hygienu.

Viete, čo sa často dostane do materského mlieka?

Fľaša na mlieko môže byť sklenená alebo plastová.

Mala by byť vždy vyčistená saponátom a vypláchnutá v horúcej vode.

Hygienu dodržiavajte pred, no aj po odsávaní mlieka.

Ruky si umývajte mydlom a prsníky čistou vodou, alebo kvapkami zvyšného odstriekaného materského mlieka.

Občas nechajte prsníky „vyvetrať“ a dajte si podprsenku dolu.

Postup ručného odstriekavania mlieka

1. Špičku palca položiť nad dvorec a špičku ukazováka pod dvorec tak, aby prsty tvorili písmeno C.
2. Prsty a bradavka musia byť v jednej línii.
3. Celý prsník pritlačiť zvyšnými prstami a dlaňou k hrudníku.
4. Rytmicky stláčať bradavku, až mlieko začne odkvapkávať.
5. Opakovať tento trojdobý pohyb a meniť pozície prstov na dvorci.
6. Prsty nesmú bradavku vyťahovať dopredu a nesmú opúšťať kožu, aby sa neodrela.
7. Veľký alebo príliš naliaty prsník podložiť dlaňou druhej ruky.

Uskladňovanie materského mlieka

Ak máte mlieka nadbytok a chcete si ho odložiť, mali by ste dodržiavať základné pravidlá.

Teplota v chladničke by mala mať okolo 5 °C a materské mlieko by v nej malo byť maximálne 24 hodín.

V prípade, že chcete mlieko zamraziť, urobte tak pri teplote - 23 °C.

Manipulácia s materským mliekom:

• Čerstvé materské mlieko nepasterizované skladovať pri +4 °C a spotrebovať do 96 hodín
• Pasterizované materské mlieko skladovať pri +4 °C, spotrebovať do 24 hodín
• Pasterizácia sa vykonáva pri teplote 62,5 °C počas 30 minút
• Mrazené materské mlieko skladovať pri -18 °C, spotrebovať do 3 mesiacov.

Rozmrazovanie materského mlieka je možné vykonávať:

• v chladničke pri teplote 4 °C
• pod studenou tečúcou vodou

Rozmrazené mlieko sa skladuje pri 4 °C a musí sa spotrebovať do 24 hodín.

Raz rozmrazené mlieko sa nesmie znovu mraziť.

Na ohrievanie ani rozmrazovanie sa nesmie používať mikrovlnná rúra.

Pasterizácia materského mlieka

Pasterizácia materského mlieka je proces, pri ktorom sa mlieko zahrieva na určitú teplotu po dobu, aby sa zničili škodlivé mikroorganizmy a baktérie, čím sa predĺži jeho trvanlivosť a zabezpečí sa jeho bezpečnosť pre konzumáciu.

Pasterizácia sa vykonáva pri teplote 62,5 °C počas 30 minút.

Cieľom pasterizácie je znížiť počet patogénnych mikroorganizmov v mlieku na neškodnú úroveň.

Pri tomto tepelnom ošetrení mlieka sa docieli zdravotná bezpečnosť mlieka ale súčasne sa musia čo najviac zachovať pôvodné fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti mlieka a výrobkov, ktoré sa vyrábajú z pasterizovaného mlieka.

Existuje však veľký rozdiel medzi pasterizovaným a surovým mliekom.

Pasterizácia ničí vitamín A a do veľkej miery aj vitamín B a C.

Pre výrobu syrov v domácich podmienkach je vhodná dlhodobá alebo krátkodobá pasterizácia, pri ktorej si mlieko zachová svoju typickú chuť, obsah vitamínov a minerálov.

Mlieko zohrejeme na požadovanú teplotu podľa druhu pasterizácie a po určenej dobe ho ochladíme v nádobe so studenou vodou na teplotu 30-35°C.

Po pasterizácii je mlieko mikrobiologicky nezávadné a pripravené na syrenie alebo konzum.

Keďže vírus kliešťovej encefalitídy sa môže nachádzať aj v tepelne neupravených mliečnych výrobkoch z domáceho chovu infikovaných zvierat (kravy, ovce, kozy), odporúča sa mlieko prevariť.

Vírus pri teplote 56 °C stráca infekčnosť behom 30 minút.

Čerstvo nadojené mlieko od zdravých zvierat, získané dodržaním správnej hygienickej praxe, obsahuje relatívne malé množstvo mikroorganizmov.

Z preventívnych dôvodov sa ale surové mlieko tepelne ošetruje, aby sa eliminovala možnosť nákazy.

Jednou z možností tepelného ošetrenia mlieka je pasterizácia.

Platí to len pre čerstvé mlieko z mliekomatov a fariem.

Mlieko z obchodu už nepasterizujeme, lebo je dostatočne tepelne ošetrené.

Čerstvo nadojené mlieko, ktoré pochádza od zdravých dojníc a získané dodržaním správnej hygienickej praxe obsahuje relatívne malé množstvo mikroorganizmov.

Pasterizované materské mlieko skladovať pri +4 °C, spotrebovať do 24 hodín.

Pasterizácia sa vykonáva pri teplote 62,5 °C počas 30 minút.

Mrazené materské mlieko skladovať pri -18 °C, spotrebovať do 3 mesiacov.

V prípade, že chcete mlieko zamraziť, urobte tak pri teplote - 23 °C.

Ďalšie procesy spracovania mlieka

Homogenizácia mlieka je mechanické rozdrobenie tukových guľôčok v mlieku.

Mliečny tuk je v surovom mlieku rozptýlený vo forme tukových guľôčok, najčastejšie o veľkosti 0,1 až 10 µm, v priemere 3 µm.

Guľôčky s väčším priemerom majú tendenciu vystupovať na povrch mlieka a vytvárať vrstvu smotany.

Hlavným cieľom homogenizácie je zmenšenie tukových guľôčok.

Všeobecne sa požaduje, aby priemer tukových guľôčok po homogenizácii nepresahoval 2 µm.

Takto rozdrobené kvapôčky tuku nevytvárajú na povrchu mlieka, alebo ani na obale mlieka vrstvu smotany.

Zariadenia slúžiace na tento účel sa nazývajú homogenizátory.

Homogenizácia mlieka sa používa nielen pri výrobe konzumného mlieka, ale aj pri výrobe jogurtov, zakysaných mliek a mrazených smotanových a mliečnych krémov i syrov.

Je úprava pri ošetrovaní mlieka, ktorá má zabezpečiť, aby mliečny tuk pri státi mlieka nevystupoval na jeho povrch, a aby sa neusadzoval na obaloch.

Aby sa zabránilo vystupovaniu smotany na povrch mlieka, treba tukové guľôčky rozbiť až na veľkosť 1 µm, pri ktorej strácajú schopnosť oddeľovať sa a zostávajú rozptýlené v mlieku.

Je to vlastne proces, pri ktorom sa zmenšuje rozmer tukových guľôčok.

Odstreďovanie mlieka je veľmi dôležitá operácia pri základnom ošetrení surového kravského mlieka.

Princíp odstreďovania mlieka sa zakladá na rozdielnej hustote mliečneho tuku a mliečnej plazmy.

Pôsobením odstredivej sily, ktorá vzniká otáčaním bubna odstredivky okolo zvislej osi, sa mlieko na tanieroch odstredivky rozdelí na smotanu a odtučnené mlieko.

Zavedenie odstrediviek sa stalo základom priemyselného spracovania mlieka a znamenalo zásadný obrat pri priemyselnej výrobe masla.

Používa sa hlavne v prvovýrobe.

Najjednoduchším cedidlom je husté sito vyložené bavlnenou tkaninou.

Používajú sa špeciálne tkaniny alebo vatové filtre.

Podstatou odstreďovania je skutočnosť, že hustota nečistôt je väčšia ako hustota mlieka.

Pôsobením odstredivej sily sa nečistoty oddeľujú a prechádzajú do odstredivého kalu.

Špeciálnym typom čistiacej odstredivky je baktofúga, ktorá odlúči až 90% všetkých M.O.

Mliečny tuk má menšiu hustotu ako mliečna plazma a bunkové častice.

Naopak nečistoty a M.O majú hustotu väčšiu ako mliečna plazma.

Ťažšia zložka mlieka, mliečna plazma sa sústreďuje blízko steny bubna a ľahší tuk vo forme smotany je vytláčaný smerom k stredu a osi otáčania.

Najťažšie bunkové častice, nečistoty a M.O sa odstredivou silou vynášajú až na stenu bubna, kde sa zhromažďujú ako odstredivkový kal.

Mlieko sa po tepelnom ošetrení ihneď chladí na teplotu nižšiu ako 10°C.

Náhlym ochladením nastáva teplotný šok, ktorý tiež prispieva k ničeniu M.O.

Ďalším udržiavaním nízkej teploty sa zabraňuje rozvoju nežiaducej mikroflóry.

Chladenie je preto dôležitou technologickou operáciou, ktorá prispieva k predĺženiu trvanlivosti výrobkov.

Mliečne kvasenie a probiotiká

Potom v mlieku začalo MLIEČNÉ KVASENIE.

Je to proces, pri ktorom baktérie vyrábajú z cukrov kyselinu mliečnu.

Mliečne baktérie konzervujú aj iné druhy potravín napríklad kapustu alebo uhorky - kvasáky.

Uľahčuje strávitelnosť bielkovín a laktózy, (mliečneho cukru) mliečné baktérie menia laktózu na kyselinu mliečnu.

Probiotiká sú živé baktérie mliečného kvasenia, ktoré osídlujú tráviace ústrojenstvo človeka a priaznivo ovplyvňujú ľudský organizmus.

Vytvára vitamíny B1, B2, B6 a vitamín K.

Predovšetkým kefír je bohatý na vitamíny skupiny B a kyselinu listovú, pretože vzniká mliečno alkoholickým kvasením.

Všetci chceme pre svoje zdravie len to najlepšie a baktérie mliečného kvasenia nám to poskytujú.

tags: #pasterizacia #materskeho #mlieka